Je tomu 20 rokov, čo sme sa za mierne dramatických okolností nasťahovali do nášho vlastného – domčeka s nie práve malou záhradou (tie čo boli na stretkách môžu potvrdiť). Okolnosti tak zo záhradkárky - zberateľky spravili záhradkárku - pestovateľku. Ja čo som ešte ako slobodná radšej počas sezóny preberala na seba úlohu gazdinej – nakupovala som, varila som, prala som – jednoducho som zabezpečovala celý chod domácnosti, len aby som nemusela do záhrady som akosi podľahla „tlaku povinnosti“ obrábať pôdu, keď ju už tam za domom mám.
Moja 3 r. malá ma učí dennodenne asertivite. Je to v nej, už sa taká narodila-priebojná, statočná. Už teraz je to taká malá osobnostička s veľkou vnútornou silou. Aj keď bola menšia, nemrnčala, že niečo chce, našla si spôsob, ako to dosiahnuť bez otravovania... Napr. chce, aby som sa s ňou hrala, príde a povie: "Maminka, pozly sa, táto bábika ťa dnes vôbec nevidela, nepohlala by si sa s ňou tlocha? Uuuuuuulčite by sa jej to páčilo!!" Nuž-nepohláte sa s bábikou?
Zlom nastal začiatkom septembra, keď sa blížili bratove 28me narodeniny (je to cca 2,5 roka po rozvode rodičov). Ozvala sa starká, otcova mama, prejavila záujem prísť gratulovať. Brat to s nami, hlavne s maminou prekonzultoval, keďže on býva s maminou. A bolo rozhodnuté, nech príde, však sme ju skoro 2 roky nevideli. Stretnutie však dopadlo tak ako sme čakali, prvé starkyne slová na moju osobu zneli "Ako si pribrala a aj ti brucho narástlo. Však aj ja som pribrala". Podotýkam, že som bola v 34tt, o čom starká vedela od otca, a starká je vychudnutá na kosť.
ahoj Baba..neviem ci si tu,len som ta chcela poprosit,ze ci by si napiisala nieco o tom stretku co ste dnes mali s Beikou...ako sa to vyvrrbilo,akyy si mala dojem atd..sme tu urcite viaceree zvedavee.. tak ak mozes napiis prosiim ta...
Dievčatá, veľmi som rozmýšľala, ako zareagovat a či reagovať na situáciu, alebo skor atmosferu aka tu v poslednej dobu panuje. Mudre slova mi nie su velmi blizke, ale velmi ma oslovil Bronin komentar na temu Krizove linky, v prispevku mladej devy, ktora nas ziadala o radu. Tak trochu naivne som mala podobnu predstavu aj o nanicmame. Naničmama dozrieva, ja vytriezvievam asi ako mnohe z vas a je mi to velmi luto. Nie sme Krizovou linkou, ale stale verim, ze prvou pomocou pre mnohe damy. Aj ked druha a tretia pomoc uz moze byt ina ...
Štvorčlenná rodina - ja, brat, mama a otec, boli sme ukážková rodina, teda aspoň som si to myslela. Keď som nastúpila na výšku, na internáte som si uvedomila, že aké ja mám šťastie, akú mám skvelú rodinu, hlavne otca. No potom to prišlo. Časté hádky rodičov, hlavne mama vždy kričala, všetko jej vadilo a v mojich očiach bol otec doslova svätec. Tak ako vždy, ja som bola ocinkov miláčik a brat mamin. Jedného dňa mi otec povedal, že si chce kúpiť byt a na nejaký čas by si s mamou dali pauzu, že prežívajú menšiu krízu.
V sobotu mal moj 12 rocny syn uraz. Boli sme vo viniciacha prave sme prisli k babke, kde sa chystal oldomas. Silvo nema bike, pretoze vyrabal urazy , vybil si dva zuby a podobne, tak nemal bike. Ale jeho bratranec mal, tak si vybil opat zub na nom. Chytre dieta. Nastastie nic vazne sa mu nestalo, len zaliata tvar krvou , natrhnuta pera, co bolo asi to najhorsie.
Už teraz je to taká malá osobnostička s veľkou vnútornou silou. Aj keď bola menšia, nemrnčala, že niečo chce, našla si spôsob, ako to dosiahnuť bez otravovania... Napr. chce, aby som sa s ňou hrala, príde a povie: "Maminka, pozly sa, táto bábika ťa dnes vôbec nevidela, nepohlala by si sa s ňou tlocha? Uuuuuuulčite by sa jej to páčilo!!" Nuž-nepohláte sa s bábikou?
tak ak mozes napiis prosiim ta...
