Akirin "uffffff":-)

A. ))) Tááák, milé moje Dnes som sa stala cestomamou Mám svoje celkom prvé auto Nebolo strašne drahé, ale je strašne krásne (žmurk matky hrdej na svoje dieťa ) a momentálne ma napĺňa ohromnou radosťou To tušenie absolútnej samostatnosti ma opája miliónmi možností
Volá sa Hókus Pókus , jeho meno pochádza z indiánskeho mena Ford Fokus , je strieborný (alebo modrý ak chcete ), celý je doškriabaný a dnes dokonca žmúril na jedno oko, ale je MôJ No nemilujte ho Dúfam, že nebude moc papať a nikdy ma nenechá v štichu Tak držte palce
(prosím, nechválim sa, len som naozaj veľmi šťastná Človek sa teší aj z drobností a o svoju radosť sa potrebuje podeliť, takže z takej velikánskej "radosti" ako je môj Hókus musí človek kričať z plných pľúc )

B. ))) Tááák, moje spolubojovníčky Naša "manželská kríza" nabrala nový rozmer A strašne pekný Síce manželík má momentálne kooooopu roboty, takže spolu trávime iba obmedzený čas Ale našli sme si "smer"- keďže za dobu jeho plného pracovného nasadenia som si privlastňovala nášho (doteraz) rodinného štvorkolesového tátoša , vyhli sme sa tonám zbytočných výčitiek Tá voľnosť má niečo do seba- hoci aj ak to znamená iba ísť k svojim rodičom Večer líhame do postele- obaja unavení a hľadíme si do očí a hovoríme si zážitky A viete čo? Ozaj je ČO Miljem toho chlapaaaa
(teraz sa vyťahujem , pretože ozaj je čím )

C. ))) Tááák, dnes som mala príšerný deň Napriek všetkej radosti a pohody Začalo to ráno v banke, kde mi pani za prepážkou povedala, že mi nemôže dať 3000€, pretože som ich nemala objednané. Dobre teda, nedám si pokaziť náladu, som hlavička, veď sa vynájdem. Podpísala som papier a čudovala sa, aká veľká je to kopa 50 euráčiek, tých 1500€. Keď mi ich iba tak podala do ruky, bez akejkoľvek obálky, nálada mi opäť trochu "poskočila" . Zavolala som drahému a o chvíľu mi zvonil telefón a z neho na mňa kričal, nech si nerobím srandu Fú, čo som sa prepočula? Dala mi 2500? alebo čo? Nooo, jemu strhlo rovné 3000 Peniaze napokon sedeli, len "dobroprajnosť" unudenej úradníčky mi spôsobila veru krušné chvíle

Neskôr ma !!!PRVÝ RAZ ZASTAVILI NA AUTE POLICAJTI!!! Za 5 rokov, odkedy vlastním vodičák Ruky sa mi chveli tak silno, že na Štrbskom plese určite zaznamenali aspoň tretí stupeň na Richterovej stupnici No naše "staré autíčko" je právne dokonale ošetrené, tak som dokonca ani nikoho ani nič zo samotného stresu nezrazila

Keď som však išla odviezť moju mamču do Jednoty- rada to robím, síce nákupy s ňou neznášam - chcela som ju zoznámiť s Pókusom , stopli ma ďalší "páni policajti" Nuž, prešla som tých 300 metrov bez svetiel, kajám sa, naše múdre auto ich zapína samé a toto naše mláďa som to ešte nestihla naučiť No pán policajt sa na mňa nehneval, tak som sa usmievala z plných pľúc Keď však začal pátrať po dokumentoch od auta, pochopila som, že to také ľahké mať nebudem Auto je dnes prepísané, nuž som čakala zhovievavosť, márne.
Najprv chcel kartičku od fólií, ktoré nemám (nie kartičku, nemám fólie ) Potom si prezeral zmluvu z poisťovne a keď som sa ho opýtala, čo hľadá, zistila som, že pátral po dátume Akoby som mohla mať starú zmluvu poistenia, keď to auto vlastím dokopy 3 hodiny? Žeby prepadla? Či?
A potom to prišlo! Moja druhá cestná kontrola v živote sa stala čistou hrôzou Pán policajt si vypýtal kartičku o technickej kontrole (pre nás nevzdelané to nie je techničák, ten videl ihneď- ale aj tá nálepka z STK- áčky má k sebe kartičku. A keďže zajtra ide Pókus na zaťažkávajúcu skúšku emisií aj spomínanú STK, ktorá budúci mesiac náhodou končí , kartičku sa predošlý majiteľ neunúval podarovať mi. Tak som asi 30 krát volala drahému do práce- na všetky možné aj nemožné čísla, čo robiť, či ju máme alebo nemáme a tak, lenže čo by ste čakali? No pracoval. Popritom som sa už usmievať prestala, pán policajt to myslel vážne, čo mi došlo keď na mňa zrúkol, že takých nálepiek ako je na skle mi vytlačí naraz desať Okrem toho som si vypočula, že to bola moja povinnosť si doklady skontrolovať, pretože naštartovať auto vie každý DEBIL Prestala som rozumne argumentovať a keď som sa dovolala drahému, pán policajt si odmietol zobrať telefón. Začala som plakaaaaaať Fú, ozajtný trapas. Pokutu mi nedal, ale som si istá, že keď som naštartovala auto (a možno už aj predtým) sa zo mňa posmieval- taký "charakter" to bol, ten pán policajt Keby mi dal pokutu za svetlá, dobre. Keby ma napomenul... Keby... keby sa správal slušne. Nesprával. Doslova po mne dupal. Och. Poplakala som si za to hnusné poníženie, okrem toho som krotila toho môjho ochrancu aby mu nešiel rozbiť hubu a povedala som si "ďakujem pekne za všetkých "správnych" pánov policajtov a vôbec ľudí, čo sa vedia správať a ... a byť ĽUĎMI

D. ))) takže ufffffffffffffffffffffffff

PS: ale k tomu kroteniu- nepodarilo sa mi to tak celkom. Zabrzdila som toho môjho nejdrahšieho v poslednej sekunde- totiž ihneď sadol do auta a u pánov policajtov sme sa vystriedali. A keď som s ním volala, plakalááá som mu do telefónu aby to nerobil, stál hneď vedľa dotyčného A to moje zlato sa ma pýta : "tak mu nemám jednu pridr.....ááááááť " No, napokon aj tak pánovi policajtovi nebolo všetko jedno