Dovolenka

Pred dvomi rokmi sme boli s manželom v Holandsku, v Amsterdame. Bolo tam neskutočne krásne a ja som sa doň načisto zamilovala. Som znamenie Rak a milujem vodu a tu jej bolo do sýtosti. A tak po návrate sme uvažovali o podobnej destinácii, kam by sme šli. Voľba padla na Dánsko, je to tiež severnejšia krajina.

Ani ja a ani manžel nemáme radi horúce počasie, mne už moc slnko nevyhovuje a ani len tak zabíjať čas na pláži nás tiež nebaví. Radi chodíme na túry, spoznávať nové miesta.
Z Dánska sme si obrovskou loďou jeden deň zaskočili aj do Švédska a za pár dní sme cestu do Švédska absolvovali vlakom cez most nad morom a v podzemnom tuneli pod morom.
Navštívili sme aj zábavný park TIVOLI a samozrejme sme šli aj na pre mňa vhodnú atrakciu - ruské kolo. Manžel mal vyhliadnutý jeden vláčik, ktorý behal po železnej koľajnici a točil sa v lufte kade tade. No a ja som sa nechala v mojom veku ukecať a šla som s ním. No to mali zo mňa radosť. Vrieskala som o život po celú dobu, čo som sa neskutočnou rýchlosťou vznášala a prepadala. Ale napodiv mi nebolo zle, len som bola celá zelená od strachu.
Posledné dni sme strávili pri mori, počasie nám práve vyšlo ako na objednávku, takže som si mora aj slnka užila do sýtosti. Posledný štrnásty deň sme sa s manželom rozdelili a vyrazili sme si na posledné nákupy. To bolo pre mňa jajáj, užila som si. A čo myslíte na čo som sa asi zamerala najviac? No predsa na korálky! Doniesla som si ich hádam zo dve kilá. Manžel si nakúpil sadu nejakého náradia a kopu vecí, mojej modelke, vnučke a zaťovi sme tiež nakúpili kopu darčekov a tak sa nám na druhý deň na letisku stalo, že sme povolenú váhu prekročili o štrnásť kíl. Ale tvárili sme sa tak nechápavo, že akože nič, nerozumieme a tak, že odbavovateľka len rezignovane mávla rukou a vybavila nás.
Do Viedne sme prileteli v pohode, dcérka nás už čakala a doviezla v zdraví domov. Najviac ma ale potešilo, keď som otvorila dvere a byt bol vyupratovaný, čisťučký, kvety všetky krásne zelené. Dcérka mi chcela spraviť radosť a veru sa jej to podarilo.
Všetko bolo krásne a super, len ku koncu dovolenky ma zastihla bolestná správa z nemocnice, že mi zomrel otecko. Bol po úraze pripútaný na lôžko a po mnohých infarktoch mu srdiečko doslúžilo. Prežil ale plnohodnotný život a dožil sa 88 rokov.
Mohla by som písať ešte aspoň hodinu, nedá sa ale všetko popísať. Tak len takto v skratke b o l o t o f a n t a s t i c k é...