Po šabate. Alebo život so Židmi 2

A je po šabate! Sobota večer, slniečko zapadlo. Ulice londýnskej časti Hendon (ako aj ostatných židovských častí) sa začínajú napĺňať autami. Áno už je po šabate a Židia okrem šoférovania už môžu aj telefonovať, variť, zapínať svetlo aj splachovať toaletu :)

Dnes ráno som si konečne povedala, že vám skúsim napísať opäť nejaké zaujímavosti o tejto komunite, ktorú som mala možnosť spoznať. Keď som rozmýšľala ako začať, aby som vás zaujala a motivovala prečítať aj ďalšie riadky prišiel mi na um Jakob. Bol to rabín (teda dúfam, že ešte aj je), ktorý bol „patrónom“ našej pekárne, kde som pracovala takmer dva roky. Neviem úplne presne aké povinnosti rabínovi prislúchajú z jeho postavenia. Sú mi však jasné všetky tie, ktoré mal Jakob smerom k našej pekárni.

So západom slniečka sa otvárala aj pekáreň. Keď sa všetci naši kamaráti „zgrupovali“ a chystali sa žiť do londýnskych ulíc, my sme postávali pred dverami pekárne čakajúc na Jakoba. Najhoršia však bola vízia dlhočizneeeej nočnej. Po šabate to bol rabín, ktorý ako jediný mohol otvoriť dvere, zažať svetlo a vpustiť nás dnu. Jeho práca ďalej spočívala v tom, že pozapínal pece na chlieb aj plynové sporáky. V prvých dňoch práce na tomto mieste sa mi zdalo komické, že som si sama nemohla dať ani vajíčka variť na sporák, musel byť pri tom opäť len rabín. Ak by teda  zaspal alebo sa z iných dôvodov nemohol dostaviť, pekáreň by ostala zatvorená bez chleba, no najviac by trpeli tí, ktorí si obľúbili bagle s vajíčkovým šalátom. Takže úloha rabína je v židovskej komunite nesmierne dôležitá.

Pri osôbke Jakoba však ešte ostanem. Pamätám si ho ako nesmierne milého a vľúdneho človeka. Mal asi meter šesťdesiat a bol albín. Vždy na mňa pôsobil veľmi „bielo“ ako anjel a mal veľmi slabý zrak. Keď si ma chcel obzrieť prilepil svoj upotený malý nos až takmer na ten môj „aáááách motek šeli“ manišma? (zlatko, ako sa máš?).

Raz ma môj obľúbený rabín poprosil o pomoc pri upratovaní domu pred Pesahom. Milovala som tento sviatok „nekvasených chlebov“ – mali sme vtedy zatvorené :) Hoci to bolo voľno neplatené, vždy prišlo vhod. Keď už som pri tom neplatenom voľne, asi všetci poznáme vtipy o Židoch a ich povestnej skúposti. Po mojich skúsenostiach môžem všetky svetom kolujúce vtipy potvrdiť. Naozaj Žid by si pre euro/libru dal aj koleno vŕtať (samozrejme česť výnimkám). Musím však vyzdvihnúť ich súdržnosť a ochotu pomôcť dobrej veci. V rámci svojich známych vedia byť nesmierne štedrí a empatickí.

Keď som vstúpila do Jakobovho bytu prekvapilo ma množstvo židovských znakov, kníh, svietnikov... na prvý pohľad to pôsobilo „gýčovo“, ale malo to isté čaro tradície a viery. Hlavnou úlohou toho dňa bolo, aby v byte neostala ani jedna omrvinka, ani stopa po múke. Poviem vám milé dámy „cleaning“ ako sa patrí. Kuchyňa, resp. dvojkuchyňa bola veľmi priestranná. O ortodoxných Židoch je známe, že majú dve kuchyne. Jednu používajú počas bežného roka, tú druhú práve počas Pesahu. Vyumývali sme (aj s kamoškou pre upresnenie) kuchyňu číslo jeden tanier po tanieri – vidličku po vidličke. Jakob stál v kúte a vyzeral akoby nás starostlivo kontroloval. No keďže pri jeho diagnóze očí to nebolo možné, domnievala som sa, že spal so zatvorenými očami. Až keď prišla na rad kuchyňa číslo dva všímala som si ďalší rozdiel židovských kuchýň oproti tým naším. V poličkách napravo sa nachádzali zelené taniere určené na PAREVE stravu (tak nám to pani domáca vysvetlila). V skrinkách naľavo zase bola modrá obedová súprava určená na MILKY (diary). Podobne to bolo aj s príbormi. Napravo kompletná súprava PAREVE, vľavo MILKY príbor s iným vzorom. Židia dodržujú „delenú stravu“ ako ju rada volám. Len princíp je iný ako u toho nášho návodu ako dosiahnuť štíhlu líniu. Potraviny delia na PAREVE, MILKY a MEAT. Jednoducho povedané nie je možné kombinovať mäso a mlieko obsahujúce potraviny. Práve preto aj u nás v pekárni sme mali striktne oddelené potraviny obsahujúce mliečne zložky od tých ostatných PAREVE. Podobne ako Jakob v byte aj my sme mali dve vitríny na koláčiky, dve umývadlá, rôzne naberačky farebne odlíšené....naozaj zaujímavý „mišung“. Aj keď sa musím priznať, že na nočnej, keď boli priestory pekárne plné Slovákov, Poliakov prípadne iných pomocných síl, sa striktnosť pracovného náradia zo zásady porušovala :)

Jakob nám poďakoval za pomoc, zaplatil (ani cent navyše), nasadil si kipu na hlavu a odprevadil nás na zastávku. Ešte z autobusu sme videli jeho biele vlasy a vrúcny úsmev. Naozaj z neho vždy vyžaroval pokoj a obrovská charizma.

Napadla ma ešte jedna príhoda s tým delením stravy na PAREVE A MILKY. Raz som v pekárni zdvihla brnčiaci telefón. Na druhej strane bola pani, ktorá sa chcela ubezpečiť, že torta, ktorú si u nás deň predtým vyzdvihla bola skutočne pareve (bez mlieka, šľahačky), pretože bol tak skvelý akoby v ňom bol parížsky krém alebo čosi podobné a to pre tieto tortičky „a la pareve style“ nie je zvykom. Vysvetľovala mi, že ostatné menu mali zostavené z mäsa a preto to bolo nesmierne dôležité, aby „cake“ neobsahoval žiadne stopy mlieka. Utekala som teda za hlavným „guru“ cez torty, s otázkou čo to za tortičku včera piekol. A ten mi s hrdosťou odborníka vysvetľuje, že z Izraela dostali špeciálnu novú šľahačku a tú prýkrát  na túto tortu použil. Moje ticho ho prekvapilo, očakával chválospev zákazníka a namiesto toho sa mu dostalo môjho zdeseného výrazu. Ups! Na sekundu som prestala dýchať, otočila som sa na päte a zamierila späť k telefónu. Ako teraz pani vysvetlím, že všetci jej hostia sa prehrešili voči pravidlám? Budú sa musieť z toho vymodliť či čo? Budem mať prúser? Tak som s rozvahou Angličana pozbierala všetku odvahu a sveto svete jej prisahala, že cake bol naozaj PAREVE a hlavný cukrár je potešený chválou :) Najprv som chcela zisťovať, čo všetko hrozí Židovi, ktorý poruší toto kulinárske pravidlo stravovania, ale moje druhé ja to zavrhlo, veď stresu na dnes bolo dosť!.....

Milé moje dámy, dávka mojich písmenok vám isto nateraz bola dostatočná a tak mi dovoľte opäť zopár slovíčok (fest sa mi to zapáčilo vám tu čosi napísať hebrejsky :)

mezegavir ala panim – šialené počasie

šumdavar – nič

toda – ďakujem (toda raba – ďakujem veľmi pekne)

balagan – neporiadok

takhat – zadoček

Minule som vám linkla jednu pesničku, snáď aj teraz poteší

https://www.youtube.com/watch?v=LQ7270OwZac

ani lo madonna – nie som žiadna madona :)