Po týždni strávenom upratovaním a svadobnom víkende, sa mi podaril po dlhej dobe, únik za hranicu všedných dní. Spojili sme príjemné s užitočným a spolu s manželom sme vyrazili z ďalekého východu na krajný západ a ešte kus ďalej. Cestou sme nakukli na chvíľku k Daniele a jej kobylkám, potešilo dúfam obe strany. Prespali sme v Modre u známych a v stredu ráno zaútočili na Bratislavu. Ranná špička je samozrejme najvhodnejším časom. Našťastie vlak sme stihli, ušli sa nám len kolóny a nie zápchy. 
Len som skonšatatovala, že také a horšie rána, keby som mala absolvovať deň čo deň, ďakujem pekne. Do Viedne sme sa pre istotu presúvali vlakom. Do tohto mesta som sa už dávno zamilovala a tajne som dúfala, že dážď počká na vhodnejšiu chvíľu a nezablúdim na starých miestach. Chvalabohu nepršalo, len dymová clona mojej únavy, mi nedovolila naplno si vychutnať romantické zákutia. Nakukla som do obchodov, obehala historické centrum a celá šťastná sa usadila vo vlaku, unavená ako pes, ruch veľkého mesta nie je pre mňa to pravé, aj keď je očarujúce. V Blave sme už len urobili krátky nájazd na Ikea, ktorá je pre nás mimobratislavským je vždy magnetom a hybaj domov. Niet nad našu malú dedinku, neďaleko Košíc, nad ticho a rozprávkový výhľad. Ak občas zatúžim po rušnejšom prostredí, nabehnem na chvíľu do Košíc, aby som si znova vedela vychutnať vôňu domova.
Kami, super že ťa muž vzal na výlet. Aj zmenu občas treba. Dúfam, že ti prospela 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru Kamilka, každý pracovný týždeň som takéto rána absolvovala do práce s dvomi prestupmi, cesta z jednej strany BA na druhý cez most do Petržalky mi trvala hodinu
a keď bola nejaká kalamita alebo havária, juj to bolo " radosti" z cestovania. Mne BA nepripadá taká rušná a preľudnená, cítim sa tu ako ryba vo vode, narodila som sa aj vyrástla priamo v centre mesta, je mojim rodným mestom a mám ho rada. Ale od kedy som na dôchodku, veru prijala by som malý šikovný domček na kraji mesta s peknou záhradkou, altánčekom, kde by som sa vonku v prírode a tichu venovala všakovakým ručným prácam, :-} ktoré v byte nie je možné robiť, zasadiť si a pestovať kvetinky, no ale čo už.:-/ Manžel vyrastal do šiestich rokov na Šumiaci, zostala tam ešte chalúpka po starých rodičoch, podpichuje ma, veď choď tam, ale v chalúpke žiadna technika 
a na široko ďaleko nič len tichá krása prírody...:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila, z nás už asi svetobežníčky nebudú, veru aj ja sem tam zablúdim do našej hlavnej krásavice, ale vraciam sa rýchlo a strašne rada do tých našich kľudných vôd, lebo možem tam byť chvíľu či dlho , zdá sa mi to šialené ,rýchle, hlučné a jedine čo závidim sú ich divadlá.a keby som chodila len hromadnou dopravou, tak snáď by som nikde ani netrafila, no čo už, ale v blizkej budúcnosti by som tam mala ísť no, ale kedy keď to stále odkladám hádaj prečo?Lebo už teraz som unavená z toho zhonu.