Čo som o korytnačkách nevedela

Mám na mysli tie obrovitánske. Včera sme sa vybrali na výlet s miestnym sprievodcom. Autom po celom ostrove. Je dlhý iba 28 km, ale cesty sú kľukaté, a tak za celodenný výlet nazbierate na tachometri aj 100-ku. Slniečko nám prialo, teda našim fotoaparátom.

Na jednej znamej plazi mali nedaleko hotela aj ohradu so spominanymi panciernikmi.

Najstarsi exemplar mal 97 rokov, ostatne okolo 80. V tieni stromov si poniektore lezerne pochutnavali na palmovych listoch, ine podriemkavali. Potesili sme sa novym objektom a samozrejme fotili. Muz odisiel po chvili fotit plaz a nedaleko mna sa zjavil domorodec a zacal pod krkom skrabkat najblizsiu korytnacku.

Ta slastne natiahla ku nemu krk a zjavne si uzivala jeho priazne. Alebo to bolo naopak? Nuz som sa spytala, ci si ich dvoch mozem odfotit a ci tie zvery nekusu. Pretoze z mnichovskej ZOO mam v pamati tabulku o kusajucich korytnackach.

A tak sme sa pustili do reci. Bol prijemne zhovorcivy, usmievavy. Prezradil mi dve veci: korytnacky su ako nase pagastany. Kto ich ma pri dome, vraj neochorie. A jednou z ich oblubenych pochutok je kuracie maso. Najprv som si myslela, ze im ho hadzu uvarene, no on nato, ze nie"iba". Oni si ho lovia i same. Podidu ku odpadkom, ktore zeru sliepky. Nadvihnu sa na nohach do co najvacsej moznej vysky a nehybne trpezlivo cakaju. Ked zeruca sliepka strci zobak pod tvrde brucho korytnacky, ta ju pripuci, udusi a zozerie. Nemyslim si, ze to bola rozpravka pre neznalych turistov, no este si tuto informaciu pre istotu overim  

Na druhej strane, posmelena domacim, zacala som skrabkat korytnacku na hlave i ja ... a to zviera akonahle zacitilo dotyk, nafuklo sa. Ked som ruku stiahla, zasa splaslo .. co by sa pohybovo celkom hodilo ku opisu tej taktiky lovu. A teraz mi uz do konca dovolenky zostava iba zvazit, ci mi cisto s prihliadnutim na zdravie bude stacit nas pagastan alebo prepasujem v kufri 50kg zivej suvenirovej hmoty (tie najtazsie vazia do 250 kg).