Tip na knihu

Do roka precitam priemerne tak okolo 100 knih. Takze rukami mi uz preslo kadeco. Ale toto je asi jedna z najlepsich knih, ktore som kedy citala. Aj ked je teda smutna, drsna, predsa vsak krasna. Tak vam ju odporucim. Lebo naozaj za to stoji tento Maly zivot

https://www.youtube.com/watch?v=bO86s_xMkCs   - videorecenzia

https://www.databazeknih.cz/knihy/maly-zivot-332368?c=all  - recenzie

Komentáre

Musím napísať, že nikdy si mi nedala zlý typ na knihu.

Napriek tomu a po prečítaní recenzií, bojím sa  po nej siahnuť. Rozhodne je to veľmi , veľmi zaujímavá kniha podľa opisu. Uvidím. Možno to bude výzva pre mňa.

Marge, zaujalo ma ale iné - 100 kníh ročne. Kupuješ? Požičiavaš? Kam s prečítanými?

no rozhodne to nie je lahke citanie, ale je neskutocne krasna. 

Co sa tyka knih, preferujem ebooky. Takze 90% mojich knih rocne je v tejto forme. Papierovu kupujem len literaturu faktu, alebo obzvlast dobre knihy, ktore chcem dalej posuvat (to je presne pripad Maleho zivota, ale aj trebars Zitkovske bohyne, Hry o truny atd.). Knihy, ktore mi nesadli, alebo uz ich nechcem, tak tie rozdavam dalej. To len odfotim bednu, dam inzerat a nech si niekto po to pride :).

Mojim snom je mat miestnost len na citanie, kniznice od podlahy pod strop. Ale to by chcelo vacsi dom, takze zatial takto.

Žitkovské bohyne som začala počúvať ako audioknihu (bola na výber v diaľkovom autobuse). Ale tak ma to rušilo a vadilo mi to, že som musela prestať. A dokonca, keď chodím pravidelne cez starý Hrozenkov, tak mám nepríjemný pocit. Vadil mi obsah, nie forma.

jo, tiez som z toho bola zmatena. vobec som netusila, ze take nieco u nas bolo. A ked clovek este aj fotky k tomu vidi a vie, ze realie su pravdive.... Potom sa to cloveku zafixuje a uz sa toho nezbavi. Podobne ako Trhlina od Kariku. Tribec uz pre mna nikdy nebude ako predtym :D. A to Trhlinu vraj uz natacaju ako 3dielnu miniseriu pre JOJ. No to bude sialenstvo...

Jaaaa mám taký dojem, že tie Bohyne budem musieť prečítať do konca. Začala som a čosi kdesi, nechytili ma .... proste som sa tam trochu stratila, ťažšie sa mi čítali. Pritom Žítkov toť u nás za rohom, čoby kameňom dohodil, dokonca tam mám nejaké korene Úsmev .... pome sa mrviť v minulosti Váľam sa od smiechu po podlahe! Tento rok bude tuším literatúrne náročný.

No nič, asi najprv dočítam tú knižku, kde som na 150 strane a mám dojem, že viem čo sa bude diať o ďalších 150 stranách presne slovko po slovku a už len čakám, kedy spoza rohu na mňa vybehne Mylei Cyrus na jednorožcovi. Chichocem sa

Ze Miley Cyrus na jednorozcovi Veľký úsmev. To co mas za skvost?

Inak aby som nemachrovala, tak cca 50% mojho citatelskeho fondu tvori nenarocna oddychova literatura typu YA a fantasy, kvoli ktorej svoju citacku radsej nikomu neukazujem prilis zblizka Váľam sa od smiechu po podlahe

Vyzeralo to ako cestopisne podfarbené len zatiaľ sa precestovalo akurát z Ameriky do Anglicka a stretlo sa tam nejakého chlapa. A už čakám toho jednorožca asi 3 strany. Cestopis to EVIDENTNE nebude Veľký úsmev ... tak ale v rámci dorobených projektov a hesla "ja sa nevzdám" to nejak dočítam.

No navnadili ste ma, knihu nepoznám ale bývala som pri Hrozenkove a teda v tých horach som mala divný pocit ale tak divne zvláštny. Jeden Silvester som trávila na kopaniciach v Žitkove, bolo úžasne. Poznala som staré ženy z kopanic a hovorili o všetkom možnom teda pre mňa možnom, len som sa divila, no ja som mala pocit niečoho silne tajomného ale pre mňa aj veľmi zvedavého a bolo to ako by som do tých hôr patrila. Tie hory som si ja zamilovala na prvý pohľad a zrejme preto som musela byť aj v týchto končinách.

Ozaj žitkovské ženy mi povedali že mám najkrajšie kolena. Nechápala som prečo a tak som sa po pol roku jednej opýtala a odpovedala mi že podľa kolien poznať človeka a ja mám krásne kulaté kolená.

Úžasné, o koľkých veciach zo svojho okolia možno ani nevieme. Ja som za tu knihu vďačná. Hoci vzbudila "poprask" možno aj neželany, nemali by ani tieto veci zostať zabudnuté. https://plus7dni.pluska.sk/Relax/Bosorky-boli-uctievane-aj-obavane-respekt-pred-nimi-mali-aj-farari

No tak žitkovské bohyne objednané, oslovil ma aj Malý život ale musí počkať, po nakupovaní semiačok a kvetiniek a cibuliek na viac nevydá.

Vďaka za odpoveď. To je fakt. Tak si nechám tento titul v zálohe.

A taká miestnosť .... to by sa mi páčilo. Ja som chcela vždy mať takú knižnicu - študovňu ako vidíš v starých filmoch - ešte aj chrbáty kníh keby chceli byť tak esteticky rovnaké. Nejak sa tomu momentálne ale ani z ďaleka nepribližujem.

Ebook ma zatiaľ minul sa priznávam. Možno tiež časom k nemu dospejem. Noc je ešte mladá Mrkám.

Moja túžba po knižnici - veľmi som chcela knižnicu, knihy na celej stene a hlavne veľký starý kancelársky stôl s typickým ťažitkom, hojdacie  kreslo a v kúte pri okne s nádherným ušiakom - tak veľmi som po takej knižnici túžila ja cítim vôňu tej knižnice aj ked som ju v tomto živote nevidela ani nenašla.

Nikdy nehovor nikdy. Možno sa raz dočkáme!

No ved aj ja mám ešte nádej, ta vôňa mojej knižnice sa rokmi nestráca.

No tak som prečítala Žitkovské bohyne - no a dosť som sklamaná, čakala som niečo lepšie. Nepačilo sa mi také podanie - skoro všetko iba citovanie zo zápisov.

Dokonca v polovici knihy som už vôbec nesúhlasila s obsahom. Potom konečne aký-taký dej a nakoniec už iba lesbický vzťah mi rezonoval v hlave.

S čím som nesúhlasila? s tým že by to mali byť Bohyne germanské a bola som rada ked to ku konci knihy bolo napísané - v tom som cítila že sa nemýlim.

Nemám rada žiadne lustrovania a ani tieto veci a možno preto som sa nejako tak ku knihe chovala. Sa pamätám ako ma kamoška presviedčala aby sme zistili či aj na nás niekto nedonášal a bola veľmi sklamaná ked som povedala že to vedieť nechcem, lebo mám dosť iných starostí. Viem že to bolo a viem ako to bolo a poznám ľudí ktorí museli zapadnúť do súkolia lebo ich nachytali na niečom čo robiť nemali a oni takto celý život museli platiť, ale to je aj teraz len možno nie štátu ale iným.

No a čo som sa dozvedela? - potvrdilo sa to čo som písala vo svojom blogu - na slovenskej strane som stretla príbuznu tej horšej bosorky a teda neklamali.

Tiež som písala že sa mi chlapi nepáčili, boli to ožralové, ale teraz viem ako to Anežka myslela aký bol život na kopaniciach a iba ta trnkovica /slivovica/ ich držala ale aj mútila rozum. Nie nadarmo hovorili že nie je domček v ktorom by nebolo niečo zlé spachané.

Čakala som niečo ako čítanie jedným dýchom, škoda že to radšej neopísala voľne.

Žítkovské bohyne ma očarili. Mňa celkovo takéto veci dosť berú Úsmev . Vnímala som, samozrejme, že je to beletria, preto som aj ten záver brala trochu s nadhľadom, skôr ma zaujal ten život na kopaniciach, múdrosť tých žien a áno, aj ten nie úplne kóšer spôsob získavania informácií Mrkám . V každom prípade je to kus slovenského dedičstva. Čítala som aj Žítkovské čarování, tam je o konkrétnych ženách a ich živote toho viac a z iného pohľadu.

Ináč, knihy mám veľmi rada, čítam veľa, ak sa začítam - amen tma. Nie je so mnou reči, všade vláčim knihu so sebou.

Momentálne čítam knihy od Barbary Erskinovej, tie sú také zvláštne, tiež trošku mimo reality, ale skvele sa čítajú, ich všeobecným motívom je regresia, návraty do minulosti. Vždy sa prelína súčasný žívot s pradávnou históriou a to ma uchvacuje. Spisovateľka vyštudovala históriu, takže sa dozvedám veľa zaujímavého.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.