reklama

Keď vybuchne sopka

Kamila , 18. 12. 2012 - 12:07

reklama

Uvedomujem si, že je čas na utíšenie, posielanie lásky, odpustenie ... Máme obdobie adventu, blížiaceho sa konca sveta - takého aký sme žili doteraz. Teoriu ako vždy ovládam dokonale, len skutek utek.

No keď to na chlapa príde, či aká to bola pekná formulka v rozprávke Mulan, ktorú som si s mojimi devami minulý týždeň pozrela.
Keď sa pridajú hormóny a iné činiteľe v podobe zopár znepriatelených členov domácnosti ..., výbuchu sopky sa nevyhnem.

Tak tomu bolo aj minulý týždeň. A ako som sa dokázala ešte vyhecovať. Prekvapenie Pobehovala som po dome ako besná furia, testujúc odolnosť omietky a pevnosť skla pri trieskaní dverami. Prekvapenie Rozmýšľam, že je asi jedno, či sa môj dočasný protivník so mnou vadí, abo čuší ..., keď to na chlapa príde Chichocem sa Veľký úsmev Váľam sa od smiechu po podlahe všetko jedno.
Jediné šťasie, že som mala povinný výjazd, to som sa musela upokojiť, či som chcela abo nie.

Dnes som si pozrela pekné video na tému, ako zvládať svoje negatívne emócie. Postup je jednoduchy. Najprv si treba uvedomiť - som vytočená,zúfalá ..., potom nájsť dôvod vytočenia sa, kus ho rozanalyzovať a nakoniec použiť jednu z našich overených metód na upokojenie sa ... Aké jednoduché. Môžeme odísť z izby, z domu, zaliezť do postele, isť do lesa, vyhľadať samotu, abo sa vyrozprávať. Pri malých deťoch asi ťažšie realizovateľné. Ako sa také dá s prehľadom a noblesou netuším. A ešte by sme mali oznámiť svojmu okoliu, že sme vytočné, ak by si to náhodou pri našom vrieskaní, trieskaní, prípadne mlčaní, temnom pohľade nevšimli, a že sa ideme ukľudniť.

Devy krásne, ako reagujete vy, keď vás niekto, niečo vytočí? Máte svoje overené metódy na upokojnie?
Vianoce sú síce sviatkom pokoja a mieru, ale predvianočný zhon, viac voľného času počas sviatkov, viac členov domácnosti nám môžu zabezpečiť aj kus nevítaného vzrušenia.


reklama


reklama

michaelka, Ut, 18. 12. 2012 - 12:52

Mila Kamilka ,najlepsia je prevencia a to NEVYTACAT SA a ak tak len v tanci Veľký úsmev ,ale robim si trosku srandicky ,ja sa znervoznujem tiez kazdy den nad roznymi vecami ci situaciami ,na mna plati ze si sama sebe povie ,co sa budem stale tentockovat ...a skusim si hudbu pustit samozreje za patami mam moje dve male divosky ,psa a manzela ,bo kde sa pohnem postupne za mnou vsade pridu ,skusim si uvarit cajik na nervovu sustavu ,ten ma na mna zazracne ucinky a sladkosti mi pomahaju ....hlavne sa snazim cim najskor ukludnit ,alebo si dam teplu vanu a nikedy vytiahnem a oprasim steper kus po nom oskacema hned sa mi lespie bojuje so zlou naladou .U nas ani dverminemozem buchat ,bo divosky su moooc ucenlive a to by som lutovala ,neskor .... Kvietok

Kamila, Ut, 18. 12. 2012 - 15:05

No ved to, deti od nas vsetko odkukaju. Hambím sa Zajedané takých situacíí sladkým, je moje obľúbene, nefungujúce riešenie. Chichocem sa

Aja1, Ut, 18. 12. 2012 - 16:01

Nuž v čase môjho vytočenia ja nerozprávam,iba gánim a to už vedia všetci že je zle.

eva m, Ut, 18. 12. 2012 - 19:55

hm, ja ako ten ukazkovy cholerik kricim. Vykricim sa a je pokoj. Potom ma to sice trosiicku mrzi Mrkám , ze vsak som az tolko nemusela Mrkám a slubim si, ze nabuduce si na to dam bacha Mrkám , nuz ale...
Eva Slnko

Buba (bez overenia), Ut, 18. 12. 2012 - 22:07

Aj ja sa vykricim, naozaj ako sopka. Bucham, pouzivam vulgarne slova. Zaujimave, ze ani moj manzel, ani jedno z troch deti som nepocula povedat este ani "ho...", nie to ine "skarede" slovo, takze mozno aj negativny priklad vychovava, lebo od mamicky uz poculi pekne stavnato. Teda nie na ich adresu, ja to tak do vzduchu, take "vseobecne pravdy" tu nepublikovatelne. Ja uz v momente, ked vo mne rastie vulkan svojim racionalnym ja chapem vsetky negativa a niekedy mam pocit, ze sa normalne zvonku na seba pozeram, ci mi sibe, ale samonasieranie je moja domena. A den predkramovy, to Ta Kamilka uplne chapem. Teoreticky poznam kopec pozitivnych technik na odstranenie napatia a hnevu, v praxi pomaha jedine to dostat zo seba von a poriadne hlasno. Ak Ta to Kamilka potesi, mam pocit, ze s vekom sa to mierni.

Kamila, St, 19. 12. 2012 - 07:58

Ono zase je lepsie to pustit von, ako to v sebe dusit. Len najst taku formu aby sme neublizovali svojmu okoliu ani sebe, nie je jednoduche.

Kamila, St, 19. 12. 2012 - 08:54

Najlepšie na to všetkom je to, že ja nevybuchujem až tak často, v podstate som mierumilovný človek, ale akosi moje devy sú oveľa aktívnejšie sopky ako ja. Prekvapenie Synovia sú pokojnejší, kým ich nevytočí náš najmladší zázrak, čo býva dosť často Chichocem sa, ale moje devy bojovníčky. Prekvapenie Potrebujem tie naše ženy vyladiť, hlavne seba, aby som bola vzorovým príkladom .

Ariesa, St, 19. 12. 2012 - 11:18

"Najprv si treba uvedomiť - som vytočená,zúfalá ..., potom nájsť dôvod vytočenia sa, kus ho rozanalyzovať a nakoniec použiť jednu z našich overených metód na upokojenie sa ... Aké jednoduché. Môžeme odísť z izby, z domu, zaliezť do postele, isť do lesa, vyhľadať samotu, abo sa vyrozprávať."

Veľký úsmev ja to celkom chapem po bod 2, uvedomit si, ze vyletim + porozmyslat nad dovodom .... ale vacsinou sa nenasieram z nudy, takze ulet niekam do raja - do zelene, medzi kamaratov, len tak sa niekam zavriet - nehrozi Pohoda

mam cholericku povahu. moji kamarati a nanicmamy ma celkom slusne zbavili samonasieracieho reflexu Áno , sebaovladaniu ma naucilo najma dieta. ale nie som si ista, ci nie je lepsie sa riadne emocionalne zaangazovat, ako len byt nad vecou a "bavit sa" na ucet inych Mlčím aj take poriadne soptenie obcas treba. nedeje sa to "len tak samo", s tym uz sa naucili niektori pocitat ... vyletim. a nepopisala by som sa ako sopku, v ktorej sa to zbiera. nemam kapacitu na zbieranie ciernych bodikov. skor ako delobuch, mozete okolo mna behat s otvorenym ohnom, ziadny problem. ale staci jedina iskricka na to spravne miesto a vyletiiim Mlčím Pohoda

Kamila, St, 19. 12. 2012 - 11:32

Súhlasím s tou iskričkou na správnom mieste, veľmi podbne to vnímam. Občas prvú uhasím, ale ak príde v krátkom čase druhá, už ma nič nezastaví. Nie je nič lepšie ako byť medzi dvoma mlynskými kameňmi.

georgina, St, 19. 12. 2012 - 12:39

Toť pred pár dňami som "zarezonovala" s jedným komentárom od Helar:

A teraz som si spomenula na jednu scénu z môjho milovaného Kung Fu: slepý majster a Kwai-Chang idú lesom, prepadne ich zbojník a ozbíja ich. Bez priečenia mu s láskou všetko odovzdajú. Potom zbadá zbojník zvitok básní za majstrovým opaskom a chce aj ten. “Ale to sú len moje básne,” namietne slepý majster. “To nevadí, daj sem!” A slepý majster vezme palicu a tak úžasne vyobšíva zbojníka, že ten zdrhá a trasie sa v lese ešte dodnes.

Kwai-Chang sa nechápavo prizerá a potom sa pýta, že teda ako to je – Šaolín učí nereagovať na násilie násilím, ale pri tých básniach to neplatilo? A majster sa zasmeje: “Kto už len dokáže zniesť toľkú drzosť?”

Pre mňa je to extrémne tu-a-teraz. Nahnevám sa, zasmejem sa. Ale na mojom základnom nastavení “vnútornej pohody” ani jedno, ani druhé nič nezmenilo. A v oboch prípadoch som bola bezchybná – dávala som v každej z tých situácií svojich 100% a nešpekulovala som, či je to v súlade s učením ezoteriky, či pri tom budem vyzerať fotogenicky a čo o mne povedia iní, keď… atď. Bola som verná sama sebe na 100% a bola som dosť múdra na to, aby som nedopustila, že ma to poznačí za hranice danej situácie.

Spomenula som si, ako som sa tu na NM pred pár rokmi škriabala zamyslene po hlave, keď som čítala Svetlanine komentáre o ľahkosti bytia a tiež netreba si robiť na sebe násilie - furt som nechápala, ako to vlastne myslí.

Ale už asi trochu do toho vidím. Tiež som od prírody cholerik, dalo mi hodne práce a času, kým som sa naučila komunikovať a ne/reagovať ako civilizovaný človek.
Ale stále to nie je bez chybičky, ako by aj mohlo, som proste človek. Robím, čo môžem, ako všetci, a tak je to zrejme úplne v poriadku Úsmev Mrkám Pohoda.

Ariesa, St, 19. 12. 2012 - 13:18

co je moc, to je moc! Veľký úsmev Áno

de-ni, St, 19. 12. 2012 - 13:38

Na mňa začalo pôsobiť uvedomenie si zrkadiel. Ja sama som zodpovedná za situácie okolo seba...
Keď napríklad nadávam chalanom za neporiadok. Po zamyslení sa nad sebou vidím svoj neporiadok...
Učím sa, že neprerobím svojich blízkych, že sa musím sama...
Frustrovalo ma, že nedokážem manželovi vysvetliť môj obraz sveta, že ho so mnou nedokáže zdielať...teraz sa učím, že on ma svoj a ja ho musím rešpektovať...
Atď...
Snažím sa...

bigmama, St, 19. 12. 2012 - 15:07

som cholerik a potrebujem ventilovat, keby som neventilovala, tak ma asi rozdrapi... bolo by "dobre" keby sa o meje cholericke zachvaty "starali" len deti, ale ako to uz v zivote chodi, jeee toho ovela viac nalozeneho na nasich pleciach, ako rodiny, momentalne prechadzame skuskou ohnom, bud nas spali a podari sa nam vstat z popola, alebo sa z nas stane popol a tak to zostane, alebo ustojime a zoceli nas to a budeme moct zacat tam, kde sme pred 4 rokmi nasho boja prestali...
neviem, ale momentalne emocie lietaju v oblakoch, od totalneho samonasierania sa smahom ruky dostanem k uplnej apatii, kedy mi je vsetko jedno, asi sa zapne autopilot a vypne centrum emocii a reality, inak by som bola asi uz v blazninci...aj ked, ked to takto pojde este nejaky cas, tak tam skoncim tak, ci tak....

Kamila, St, 19. 12. 2012 - 15:20

Joj moja Objímam Objímam Objímam Objímam Držím place aby už lepšie bolo.

bigmama, St, 19. 12. 2012 - 15:30

dakujem Kamilka Zlomené srdce , momentalne sa mi podarilo predat kocik a autosedacku, tak hadam sa lady prelomia a je to dobre znamenie, ze sa vsetko pohne tym spravnym smerom a vcera som vyhrala na stieracom zrebe 100 eur...tak dakujem "vesmiru", za to, ze sa na mna usmialo stastie, aj ked su to len malickosti, ale momentalne to tak doda energiu, ze to ani opisat neviem...
aj teb posielam Objímam Objímam Objímam Objímam Slnko

Kamila, St, 19. 12. 2012 - 15:34

Blahozelám k malickostiam, ktore pred sviatkami urcite potesia. Tlieskam

motylik, St, 19. 12. 2012 - 20:36

Jeeeej, supeeer Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam určite potešia aj takéto maličkosti, sú to také svetielka v tme.... už bude iba lepšie moja Objímam Objímam Objímam Objímam Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

bigmama, St, 19. 12. 2012 - 22:47

motylik, dakujem Slnko ved vies...ano svetielka v tmavom, dlhom tuneli...dufam, ze uz coskoro z neho vyjdeme na denne svetlo...

sonia, St, 19. 12. 2012 - 20:31

Naozaj sa človek učí zvládat situácie časom,vekom a život ho "naučí".Páči sa mi reagovat na vypaté situácie s humorom a pokojom.Som tak nastavená vnútorne,že naozaj iba vo výnimočnej situácii to nedokážem ovládat.Ale zasa to záleží len odo mna.Predstavujem si,že keby bol človek na svete sám ,tak by ho ani nemalo čo vytočit a bol by stále v pohode - to by bola ale asi nuda,nie? Slnko Slnko Slnko ...

Kamila, Št, 20. 12. 2012 - 08:22

Blahoželám k takému nastaveniu. Tlieskam

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama