Máte svoj vypínač?

Ja sa vypínam vtedy, keď som sama :) Najradšej na bicykli alebo v bazéne no na bicykel je teraz zima a na bazén ma obmedzujú fin. možnosti, tak sa vypínam veeeeeeľmi málo.. No pred pár dnami sme predsalen boli vykúpať, manžel ostal s deťmi v detskom bazéne (dobre vyreišené ) a ja som sa šla pekne vypnúť, úžasný pocit, len tak plávať, snehové vločky padajú do očí, všade naokolo tma hlava prázdna a to jep odstatné.... bolo super, kým ma jedna staršia psni nezačala vyrušovať, ľutovať, aký som chudáčik, že SAMA musím ísť plávať, že nemám s kým, že by ju to ani nebavilo :)
Pekne som jej vysvetlila, že ja na tú hodinku samoty čakám aj tri mesiace a jas om nesmierne šťastná, že aspon chvílu budem sama, lebo o pár metrov dalej ma čakajú moje náročné poklady

Kamila, mne sa pred rokom začali kaziť všetky vypínače viem nepíšeš o tých elektrických, môj ich vymieňal a o dva týždne znovu nový vypínač odišiel, nedlo sa štiknuť a to mi hovorí, že už musíme zrejme vypínať iba rovno drôty.

aj ja by som brala taky vypinac .obdivujem ludi a niekedy aj ticho zavidim,ale v dobrom ,ze dokazu tichucko sediet bez myslienok a vnutornych dialogov ...kym su prijemne je to fajn ,ale ked su zmatene a z nich potom plynie aj taka emocia ktora tiez nie je moc prijemna to je blbe ,hej...raz som aj hovorila s nasim milym fararom a on mi tiez povedal ,neved dialogy v hlave sama so sebouu nechaj si priestor na rozhovor s Bohom a nacuvaj Boziemu hlasu ,lebo vtedy prichadzaju iba prijemne a dobre myslienky ,ale tiez sa to ucim ...niekedy to ide inokedy nie a potom som tiez z toho unavena lebo akoby som bola sklamana ,ze si proste neviem rozkazat ....ale ja si myslim ze je to aj o povahe cloveka ,ja som bola tiez od mala introvert a kozorozci su taky zadumcivy ,len radsej by som brala keby to bolo troch optimistickejsie ....

Ja som minule v diskusii natrafila Vladimíra Leviho - teda na rozpravanie, ako jeho terapia veľmi niekomu pomohla. Čítala som to veľmi dávno, ešte na vysokej škole. A teraz som to začala postupne vyťahovať a čítať. Najmä kapitoly o autogénnom treningu sú fajn. Ak máš silu čítať, tak je to zaujímavé

Veru momentálne vypínač nemám, nemám na to ani priestor ani možnosti. Ale v domečku som si vydupala ateliér a ešte pracovňu, tak keď si poviem... vydrž, Prťka, vydrž, tak možno sa k nejakej psychohygiene dopracujem. Či nejakou prácou, alebo chvíľkovým súkromím.
A naplánovala som si záhradu v štýle Feng-šuej, tak v rámci možností, kým mi decká rozoberú knihy a papiere sa tomu venujem možno 3 roky a mojím snom je, aby v nej bola harmónia, pohoda a kľud v duši. Celé to miesto je také zvláštne, je tam taký kľud a ticho, že sa človeku nechce odísť, len pozeráš na kopce, na skaly (Fatra), veľké okná a terasa sú otočené tým smerom, vtedy mi úplne vypína hlava, len sa dívam. Je to presne z opačnej strany kopca, ako ste boli v Hajnice, neviem to skloňovať o tomto čase, len bližšie k mestu. Ak by som to mala dať do jedného slova, tak "príroda" vo všetkých obrazoch ma dokáže zastaviť.
Decká to majú samozrejme úplne niekde inde.
Tak neviem, možno ten skutočný vypínač nájdem tam.
Dovtedy, Vyďeržaj pionier!
Ešte ma napadlo, že s takouto panorámou bude moje varenie zaujímavé, ak budem furt začumená. Buď navariť a potom sa kochať, alebo nevariť.

Vy jste se zas kochal, že jo pane doktore? Vy jednou špatne skončíte.
- To každej, Karle.

Tak ja som už tak potrebovala vypnúť a počúvať iba ticho ( mám 4 ukecané deti a manžela , že som sa rozhodla chodiť do práce pešo. Začínam až o pol deviatej, takže tých 3,5 km v pohode stíham. Neviete si predstaviť, aký je to relax. Šlapem si rýchlym krokom, nik odo mňa nič nechce a do robotky prídem vysmiata plná endorfínov .
Potom ešte, tak ako Kamila, používam hudbu. Buď pri varení z rádia, alebo, keď sa stane, že raz za čas sú všetci preč z domu a ostanem sama, pustím si obľúbenú muziku na plné pecky a spievam...k tomu si dám aj nejaký taneček . Toto mi super zresetuje hlavu. Už mi raz aj suseda spomínala, že ako tie moje baby spievajú ( nepriznala som sa, že som to bola ja .

Ja sa bezpečne vypnem / absolutne nechcene/ keď prídem domov do teplúčka, zakuklím sa do deky na gauč a zapnem telku. Tá ma uspí aspoň na dve hodiny som úplne offline , nevnímam. Už mám výčitky svedomia voči MM,ten sa teší kedy konečne prídem z práce a ja mu zaspím
Neviem dobiť baterky inak ako spánkom, už som skúšala guaranu a všetko možné , ale nejako na mňa nič nefunguje.

Kamilka, ja bojujem s bolesťami, ktoré sú také veľké že neviem ako ich premôcť a predsa som ich pokorila a to je výsledok aj ked za dva týždne

Kamila,vydrž do Boci...budeš mať čestné miesto v izbietke,kde budeme jesť a piť a kecať a nemyslieť na nič....budú tam smrdieť údené aj neúdené klobásy a víno potečie potokom...ja ti potom ten vypínač skúsim nájsť...
Raz ma napadla taká somarina,že by som chcela mať disketu v hlave,ktorá by nahrávala moje sny a nápady a inšpirácie a hlavne zážitky....potom by som vybrala,vyselektovala,premazala,založila...a ideme ďalej...
Asi príliš veľa energie venuješ niečomu,čo druhí púšťajú jedným uchom dnu a druhým von...Spravím ti rýchlokurz nadhľadu...
Ale aj tak ťa máme radi...

Kamila, pri nadpise mi hned napadlo, nie ja, ale keby moje deti mali niekde vypinac, hned by mi bolo hej rup Ale vazne, mam rada chvile ked som chvilu sama, to sa mi podari v lete ked vybehnem na korcule, mp3 do usi a uz ficiiiim. Teraz v zime si velmi rada si vzdy v nedelu na chvilku schrupnem a vypnem sa aspon na polhodku z prevadzky

Toto som nasla na FB ...no kde inde ako na PC by som "čučala,že"...asi sa zamyslim.A vy,....čo?
Zastav sa na chvíľu a čítaj ! Keď som včera vystupoval z vlaku,
predo mnou šla pomalým tempom stará babka.
Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť.
Vytáčala ma do nepríčetna . Vtedy som sa zarazil a povedal som si:
"Kam sa ja vlastne ponáhľam?"
Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na
babku, ktorá má dosť času a okrem toho nemôže za svoju pomalosť.
Celý život pracovala, možno veľa vytrpela. A možno všetko trpezlivo niesla.
A ja som netrpezlivý a malicherný.
A to všetko len preto, aby som bol o 10 minút skôr doma.
Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke.
Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame.
A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní ľahneme a zaspíme
spánkom nepokojných.
Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat
a do očí si nemáme čo povedať. Trápia nás účty, kariéra.
V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas“ odpísať,
na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas“ čítať, nevieme ako vonia príroda,
lebo "nemáme čas“ si k nej privoňať.
Ale dokedy to vydržíme? Čím chceme viac stihnúť, tým menej stihneme.
Venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia.
Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí.
Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme.
Napálime ich na CD a tým to končí; počítače máme plné hudby,
na ktorú nemáme čas, množstvo televíznych kanálov, ktoré akoby jedna mater mala.
Namiesto zábavy stres. Stále kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal.
Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.
Môj dedko má 87 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, počúva jednu stanicu
na svojom starom rádiu. A napriek tomu si myslí, že prežil krásny život.
S úsmevom spomína. Teší sa z pekného dňa, z vône dreva, zo svojich vnúčat.
Žil ťažký život, ale váži si ho.
To my dnes nevieme. A tak máme infarkty, rakovinu a depresie.
A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí.
Zamyslime sa, koľko času venujeme nepodstatným veciam.
Skúsme vypnúť mobily a počítače a porozprávať sa.
Snáď som si uvedomil môj rýchly život včas, aby som spomalil.
Kamarát má chalupu v malej osade obkolesenej horami, nie je tam
signál, žiadna telka , obchod otvorený len v utorok a štvrtok a jedna krčma 5x5 m.
Asi tam zabehnem, aby som spomalil a nehneval sa na starých ľudí,
ktorí si vážia zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou, tak ako mnohí z nás!

Pekný deň... a spomaľte... žijete len raz...
a veľmi krátko