Pre aky dopravny prostriedok mate vasen?

tak ja auto - ako soferka najradsej, ako spolujazdec tiez velmi rada.
Dnes po veeelmi dlhej dobe pojdem vlakom , tak budem mat zazitok.
Nuz a metro? Urcite sa povozime a uzijeme si: "priiistiii stanice..."
Eva

Pridávam sa k vlaku. Teraz si realizujem raz za čas pri deťoch - pomamili ju. Knížky, rozprávky a hračkárske vláčiky je naše, vláčikové dráhy máme aj v kuchyni, aj obývačke, občas aj do kúpelne vedú - celý byt máme občas prepletený dervenou železnicou.
A ak sa povie, že by sme niekam mohli ísť vlakom, tak už stoja s topánkami v ruke pri dverách.
A nevadí im, že hodinová cesta do Bojníc trvá 3 hodiny a musia vstať pred 6tou .
Proste vlak .

bicykel. 16-17 rocna som travila leto na biku s kamaratkou, az vtedy som spoznala, kde to vlastne byvam, vsetky dediny, kopce, lesne cesty sme preliezli. od podbanskeho, ziarskej doliny, kvacianskej doliny, juznu stranu l.mary tiez, jansku dolinu.

a dva leta sme si takto uzivali s drobcom, trasy sice kratsie, ale rovnako dlhe vylety - ved boli "poznavacie" vynimocne-leto

Všetkyyyy?
Od vlastných nôh - a veru že mám toho hodne nachodené, hlavne vďaka rodičom, ktorí v detstve úspešne eliminovali moju prirodzenú lenivosť až do tej miery, že neskôr som na túry do prírody vyrážala aj bez nich..
cez bicykel - ktorým som podobne ako Ariesa obchádzala bližšie aj vzdialenejšie okolie svojho bydliska a naviac bol aj dobrým maskovacím manévrom - keď si bolo treba niekoho zaujímavého lepšie poobrezať, alebo možno aj pritiahnuť pozornosť, stačilo zastaviť a tváriť sa, že niečo nie je v poriadku s reťazou
a samozrejme vláčik - ktorý ma tiež hlavne v detstve "rozvážal" po všelijakých zaujímavých destináciách, páčilo sa mi hlavne keď sme chodievali k moru v tých lehátkových vozňoch a na jedlo bolo treba prechádzať z jedného vagóna do druhého - prejsť cez tú "spojovaciu časť" mi prišlo veeeeeľmi dobrodružné....
a auto - ktoré je skvelé v tom, že idem (viac menej) kade chcem, zastavím si kedy chcem a (opäť viac-menej) kde chcem; ale hlavne si pamätám, ako som sa nekonečne tešila, kedy už budem mať tých 18 a budem sama môcť šoférovať ..
až po lietadlo - to je ešte stále také dosť exotické, lebo človek predsa len nelieta každý deň, ale mám lietanie veľmi rada, aj letiská mi prídu ako veľmi zaujímavé miesta, aj keď niekde musím dlhšie čakať na prípoj nevadí mi to, lebo ten život, pohyb na takom letisku je veľmi intenzívny a zaujímavý...
Lode sú možno trochu problematickejšie v tom, že predsa len morská choroba je morská choroba, ten typ pohybu ja zrovna veľmi nemusím a bohužiaľ som ešte nikdy nemala to šťastie viezť sa na lodi, ktorá by bola dosť veľká na to, aby to kývanie nebolo cítiť - ale veru chcela by som (až budem veľká a bohatá, tak určite nejaká tá plavba v Karibiku bude!)
Čo je ale možno ešte lákavejšie z hľadiska perspektívy vyskúšať niečo, čo som ešte nezažila je konský chrbát a psí záprah - určite viem, že by sa mi veľmi, veľmi páčilo.
Proste, mne je to jedno, hlavne že nesedím na jednom mieste, ale presúvam sa z bodu A do bodu B

Lydushka áááále ked pojdeš za Luckou do Grécka,tak najrýchlejšie to bude letallom

bicykel jednoznačne u mna vedie....zaájdem kedykoolvek z dedinky do mesta a späť,nemusím čakať na autobus.. na vlak nehrozí,kedže nemáme vlakovú stanicu. jazda autom,hlavne ked šoférujem je pre mna stresujúca..a tak bicyklujem... lebo bicyklovať je úžásné,prezrieť si okolité dedinky, cesty medzi nimi,celkom dopodrobna,neutečie ani jeden detail... nie ako autom .. supeeeeeeeer

auto....
A este velmi rada lietam

lod, ale len velmi ojedinele v tomto zivote. inak vlacik a vlastne nohy

vlak - laska od detstva, pretoze nasi prve auto kupili, ked som mala 16. A tak mam krasne spomienky na roky, ked sme vyrazali cela rodina s batohom na vlak niekam do hor. Pokracovalo to za studentskych cias - to uz s partiou a o par rokov neskor uz s malym cvirikom v nosici na chrbte MM. Syn tuto lasku zdedil a este umocnil. Jeho neposedne chvile v case "o-zem-buchovej" puberty som tisila posedmi na perone - hodinu otvorena pusinka, ani nedychal a ja som mohla chvilu kludne posediet . Preslo par rokov, presli sme stadiom drevenych kolajniciek, vlacikovych rozpravok, elektrickych vlacikov, vlakovych plagatov na stene a skoncili sme pri velkej doske s krajinkou a regulárnymi modelmi .
vlastne nohy - pri tulani prirodou
bicykel - laska prezivana intenzivne pocas pobytu v NL
kajak - dufam, ze sa k nemu uz aj s detmi vratim

U mňa vedie jednoznačne naše autíčko, na ktorom sa presuniem vždy tam kde mi treba, lebo veeeeeeeľmi rada jazdím. Lietanie z duše neznášam, lebo poznám iba jediné - let z roboty. Ale minulý rok som znova videla aj vlak. To bol záááááážitok.

Aaaaaa mile bosorky,jaaa ako spravna bosorecka,mam najradsej moju metlu.Prepacte,to nie je zraz,ahaaaaaaa....som myslela..takze moje najoblubenejsie je auto..hlavne,ked ma niekto vezie,lebo som stratila prax a odvahu.Straaaasne rada mam cestu autom,tusim aj na koniec sveta by som isla s tym mm.Najdalej som bola sice len vo Vysnych Ruzbachoch ,aj to,ked prave zacal padat a padat a padat sneh,az ho bolo tolko,ze sme pomaly krokom museli ist,ale dosli sme.Do lietadla by ma veru nik nedostal,lebo prave vtedy by urcite spadlo....no tak nie..iba by sa prevazilo na tu stranu,kde by som ja sedela....

ja sa rada vozím na mojom milovanom , ale to sa tu asi neráta
jednoznačne auto

Jazda Vláčikom Pomaláčikom z BB do MT cez 22 tunelov,čo idú tak rýchlo,že som v detstve nestíhala počítať,prilepená nosom o sklo-až som mala pocit,že si ho oškriem o skaliská okolo.Nádherný relax a úžasná príroda v každom ročnom období.Teraz pešobus za kočíkom .