Na Veľkonočnú nedeľu

Na Považie vtrhla jar. Rázne odhrnula posledné zvyšky sneh na kraj cesty, rúčkou pohladkala trávičku pod suchoväťou tej minuloročnej, čo na kopcoch nik nemal čas zhrabať. Pocukrovala žltým práškom bahniatka na vetvičkách vŕby a navoňala prvé fialky, čo nesmelo vykúkali z blata. Mala ešte mnoho, mnoho práce aby pripravila zem a ľudí na leto a tak sa ponáhľala a len tak ledabolo hodila aj za hrsť snežienok do predzáhradok.
Na Brezovej sa ľudia vrátili z kostola. Na šporáku klokotala polievka v hrnci a rozvoniavalo všade údené.

Hompáľala som nohami na válande a nezaujato sledovala frmol v kuchyni napchávajúc sa odpalovaným venčekom štedro posypaným vanilkovým cukrom.
" No dievčence, kým dojde starý takto s prútikmi, dáme variť vajíčka." Vysypala starká zo zástery za tri hrste cibuľových šupiek do hrnca.
Potichučky kladiem medzi ne vajíčka a dolievam vodu.
Ešte hrniec ani nevrie, už s hrmotom dojdú chlapi. Kuchyňa je zrazu primalá pre všetkých, čo prišli. Zvítajú sa, kde tu ženy zvýsknu, lebo striekačky za chrtom schované im končia za golierom.
Je Veľkonočná nedeľa. Do oblievačky času dosť, treba korbáče pliesť.
Ale čo keď veľká rodina zajtra už pokope nebude, treba dievky i ženy pokropiť, aby boli po celý rok zdravé a pekné.
Zaleziem za chrbát otcovi s nádejou i obavou, ani sama neviem, ktorou väčšou, a čakám, či aj mňa počastujú. Aspoň trochu sa ujde i mne.
V kuchyni sa odsúva stôl, hrmocú stoličky, chlapi sadajú a začínajú ako každoročne korbáče pliesť. Zdravká sa, kalíšky cinkajú, smiech a vrava prehrieva izbu viac ako teplo zo šporáka, kde sa už dávno dovarili vajíčka.
"Idem von." Šepnem mame do ucha.
"Nezašpiň sa." Nie nadarmo mi pripomenie.
Pes mi je takmer do pása. Vydrží veľa, na nose má už roky chrastu od bitky s potkanom. Hladím ho po hlave, dlho, dlho. Zvalí sa mi pri nohy a ja obdivujem zuby čo mu odkryla pysk, keď si ľahol. Zrazu dobehnú odniekiaľ dve mačiatka. Začnú sa štverať po starom Bodríkovi, no ten si ich nevšíma. Keď chcem niektoré chytiť, plašia sa a utekajú. Všimnem si ich skrýšu. Je to Bodríkova búda. Zvyknutý je, preto mu šantenie mačeniec nevadí.
Keď mám už ruky dosť od psej srsti zalepené stúpam do záhrady. Tlačia sa tam prvé narcisy a tulipány.
" Dobrý deň." Kričím cez plot na ujčinku.
" Dobrý. Prišli ste starú mamu pozrieť?"
" Mhm." Prikývnem a nesmelo nazerám na včelín.
" Pekné od vás. Tak pozdravuj vašich." Mizne vo dverách verandy susedného domu.
Zakrádam sa k včelínu. Len sem tam na drevku pred vchodom včelína vyletí včelička. Omámená prvým slnkom a chladom. Niektorá sa vráti, niektorá váhavo vzlietne. Ktovie, či sa vráti späť, či po dlhej zime skrehnutá padne k zemi.
" Poď pozrieť parenisko."
Kdesi za chrbtom počujem starkého.
Otvára mi ho s pýchou. Je to jeho truhlica pokladov.
"Pozri, toto bude paprika - baranie rohy a toto rajčiny. Mali by byť žlté, ale uvidíme aké budú. Chceš redkvičku?" Vytrháva mi jednu z najväčších a mozoľnatou dlaňou zotiera kyprú zem. Je drobná, ledva od čerešne väčšia. Vonia zemou a teplom.
" Daj si." Odtŕha vňať a nesie ju sliepkam, ktoré sa rozbehnú bláznivo k prvým zeleným tohtoročným lístkom.
Je korenistá a trochu štípe. A zbytok hliny mi škrípe pod zubami.
Ale je najlepšia akú som kedy jedla. Usmievam sa. Na starkého. Lebo mi je dobre a smiešne, keď pozerám na bežiace sliepky. Vyzerajú ako dámy v bombárďákoch a tak smiešne kladú nohy, keď sa rozbehnú.
" Poďme už dnu. Už budú aj korbáče dopletať."
Stará mama dnu vytiahla vodolepky na vajíčka. Striháme ich so sestrou a sesternicou a namáčame do vody. Nejdú mi nalepiť ako by som chcela. Obrázky sa krčia, roztŕhajú. Nie som dvakrát spokojná. Hmmmm .... Zachráni to starká, keď príde s lyžičkou masti a flanelovou handričkou. Každé vajíčko pošúcha a tu sa zázrak stane. I to najnenápadnejšie sa zmení na nádhernú lesklú guľu. Akoby ožili.
" Šibi ryby." Z kuchyne sa ozýva vysk.
" Chlapi nebláznite," kričia druhýkrát dnes už ženy.
Korbáče sú upletené.
Treba ich odskúšať.
Veď je predsa Veľká noc.
Aj mne sa ujde. A ja neviem, či som rada, či nemám trochu kriviť ústa od štipľavých rán, čo cítim cez sukňu a silonky. No smejem sa. Taký zvláštny pocit je to ... lebo sme všetci spolu. Celá rodina. A to je strašne fajn.