Je cca 16:00. V kuchyni sa dovára neskorý obed (drahý aj tak príde až okolo ôsmej, takže ho rovno môžem nazvať večerou.). Môj milovaný syn sa hrá s autíčkami pri gauči, drobčica ešte dospáva poobedňajší spánok. Ja si sedím uvelebená na gauči v deke, nohy n stole, vyšívam budúce obliečky na obývačkové vankúše sašiko (japonský spôsob vyšívania – veľmi jednoduchý a veľmi efektný) a opakujem slovíčka a frázy zo zošita vedľa mňa:
„Dózo...Dómo... Dó itešimašite... Ó genki desu ka... Hai, genki desu... Ohayó gozaimas... Oja- kurnik, ako to bolo?...“
Do toho zaznieva synáčkove: „B´b´b´b´b´m, mami, aha, to auto sa išlo zapalkovať do garáže. Na poschodie. Lebo to je taká poschodová galáž... Taká z Blatisavy.“
„Uhm...“ hundrem loviac v pamäti slovíčka. „Oja- oja- Ojasumi nasai – dobrú noc...“ zapne konečne víťazoslávne moja pamäť. „A pamätáš si, kde sme takú garáž videli?“
„V tom velkom odchobdíku!“ zaznie víťazoslávne, že aj jeho pamäť si spomenula.
Do toho všetkého v pozadí hrá Discovery channel s dokumentom z histórie Japonska, ktorý mi nahrala kamoška... Ešte stále nemáte pocit, že mi už z toho Japonska šibe? 
Je cca 19:50. Drobčica už zase spí a pevne verím, že najskôr sa zobudí o 6:00 ráno. Ukladám si synáčika, ktorý ma preháňa po izbe ako zemepán poddaných na roli – ešte to autíčko, ešte tamto autíčko, aj túto knižku... všetko musí mať po ruke, keby to náhodou v noci potreboval. Neviem načo, lebo keď zaspí, tak ho nezobudí ani keby som nad ním odpaľovala protilietadlové rakety. Ale poslušne behám od poličky k poličke, lebo nechcem, aby vyliezol z postele. To by znamenalo, že bude vyliezať pod rôznymi zámienkami (cikať, kakať, kakavko, pusinku, natriasť perinku, ... poznáte, nie?) prinajmenšom do polnoci. Ledva sme ho to pred pár týždňami odučili. V duchu si po dvadsiatykrát robím poznámku, že aj toto znášanie hračiek na noc budeme musieť nejak vydiskutovať a obmedziť.
Konečne má všetko, čo treba a spokojne sa uloží spať. Odchádzam. Zhasnem, zaželám: „Dobrú noc, miláčik.“
A z prítmia izby zaznie: „Ojasumi nasai, maminka.“
Zdúpniem. Než to rozdýcham, zaznie zas: „Maminka, a ako sa povie po japonsky – Pekné sny – ?“
Tak. A som v kaši. Nabudúce bude chcieť vedieť ako sa povie bager a moja rodičovská všedúcnosť bude hlboko otrasená. Bolo mi to treba?
magic,
- a neviem,ako sa svet zmeni o takych 10-15 rokov, ale keby ostalo vsetko po starom, budu mat deti pekne plusy, ked len tak mimochodom mozu pred objektom svojho zaujmu prehodit par konverzacnych fraz japonsky...
podchvilou si na teba zvyknem spomenut, ked sedim a snazim sa pochytit aspon cosi z norstiny... som tu uz - s prestavkami - rok a pol a vobec "sa nechytam".
mas moj obdiv
elin, len klud. ani na mna sa to nejak nelepi. holt, ta pamat uz nie je co byvala, kym som bola na gympli. tam som totiz s tym zacala a vtedy mi to slo dobre. takze som sa teraz (po vyse desatrocnej prestavke) do toho pustala s iluziou, ze pohoda, klidek, tabacek, pojde to po masle. a zatial sa na mna na mesiac nalepilo asi 20 fráz. Z písma zo desat znakov (a to ich maju asi okolo 2000 takych najzakladnejsich)... tak to tak vidim, ze to mam na desat rokov studia.
ale mozno nakriatnem deti na jazyky. Synator uz za mnou chodi: maminka, ako sa povie po nemecky zeriav? ako sa povie po anglicky auto? ako sa povie po francuzsky dobru chut? (nie zeby som vsetky tie reci ovladala, ale zatial sa pyta na veci, co som nejak z tych jazykov pochytila pri potulkach svetom, takze hviezdim v jeho ociach - maminka vie proste vsetko!
)
ozaj, nechcela si nam pisavat rady na krasu, do domacnosti a na zahradku podla mesacnych faz? Moc som sa nato tesila.
Teda... ak si to bola ty. To vies, ta moja pamat.
jj, mesacne fazy... - chcela, budem ...
magic, teda syncek je uzasny, gratulujem k takemu sikovnemu chlapciatku:)
ja len, ze neviem sice kto tu kedy pisal o mesacnych fazach a podobne, ale aj mna podobne veci zaujimaju a ak to nie je proti pravidlam, prepisem sem taky maly kusok aspon na dnes - totizto mam jeden paradny kalendar, mozno ho niektore z vas co citate poznaju, vola sa lunarny kalendar krasnej panej, kde ku kazdemu dnu su taketo poznamky ako si spominala. vzdy je ta "predpoved" na dva az tri dni.... takze, na utorok (vcera), stredu (to ako dnes) a stvrtok (zajtra) tu mame:
-mesiac prechadza znamenim ryb - ryby ovplyvnuju chodidla,chodzu a lymfaticky system. cokolvek pre tieto nase partie v tychto dnoch urobime,posobi velmi priaznivo.
-ak chceme prestat fajcit, teraz je ten spravny cas.(to ako na zajtra lebo bude nov, zvlast to bude prvy jarny nov takze ucinky sa zosiluju)
-sportujeme ci ideme do sauny - ked sa potime - odlahcujeme lymfaticky system, treba ale doplnovat tekutiny - nadmerne potenie a dehydratacia moze sposobit krystalizaciu mocovych soli v tele
-urobime si masaz chodidiel, stlacanim a hladenim priehlavkov noh sa uvolnuju nielen svaly ale aj podla akupresury sa podporuje cinnost vnutornych organov
-zbavujeme sa plesni a bradavic na nohach (ale vzdy len pri C mesiaci, teda ked "cuva")
-neumyvame ani nestrihame vlasy, tvoria sa lupiny
- ak sa drzi post na nov, pomaha sa autosugesciou "cistim sa, mam radost"
tolko na tieto tri dni, ale napr. na piatok/sobota je tam uz aj zmienka napr. ze sa moze zacat vysievat trava a pod. celkovo je tam vela uzitocnych info, my ho mame v celej rodine
je toto aspon kusok to co si mala na mysli ked si sa pytala na tu mesacnofazovost???
tento kalendar mam aj ja, ale dufala som, ze sa od skusenejsieho (elin), dozviem viac info. ten kalendar je super, ale urcite neobsahuje vsetko. podla mesiaca sa da riadit tolko veci, aby tam ani nevosli...
a tiez by som uvitala take tie dobre overene rady starych mam. kamoska ma taku dobru knihu, len ju kamsi zapotrosila a nevie ju pre mna najst.
napr. to s tou travou... urcite nemohli v krasnej pani predpokladat, ze bude zima a hlavne mraz tak dlho. keby som ju teraz vysiala, vzisla by a zamrzla. a mohla by som siat nanovo. takze s tym radsej pockam, az skoncia vecerne a ranne mrazy.
hm, a dnes vecer sa ma drobec spytal, ako sa po japonsky povie bager. esteze zauradovala moja materska intuicia a ja som si vopred pozicala z kniznice slovnik. takze som zalistovala a zase hviezdila.
(som rada, ze zatial v hlave udrzim tych par fraz a pismeniek).
ale nepytajte sa ma na to. uz som to aj zabudla.
Magic - malinký je naprosto úžasný. Ja som tiež išla do kolien, keď sme s 2,5ročným Aďom boli na dovči na Kréte a tam nám pred večerou priali Kalispera a ráno sa zdravilo Kalimera. Po dvoch dňoch Aďo ako klasik zdravil úradnou rečou
.
. A neviem, mne ta špongia tiež nejak nenasáva už tak ako voľakedy a najhoršie, že ani jaksi nie je čo z nej vyžmýchať 
.
Detská myseľ je ako špongia - rýchlo do seba nasaje, len škoda, že občas aj to čo by nemusela
Magic, my tiež máme takého jazykovo zručného (i keď japončina - klobúk dolu... odvážny cieľ...), ale zatiaľ pochytil skoro plynulú češtinu (takú smiešnu, skomolenú, ale snaží sa :) a pár talianskych výrazov, ktoré si na staré kolená snažím vtĺcť do hlavy a veru - viem, že sa to vždy hovorilo, že ohýbaj ma mamko... no nevedela som, že to bude také tragické s tou starnúcou pamäťou...
Lunárny kalendár máme aj my, zatiaľ si len vždy pri stole prečítam, čo by sme mali pokopať, zasadiť, predstavím si, čo to o rok bude a prejde mi mráz po chrbte, koľko roboty si vyžaduje taká záhradka; občas si urobím odporúčaný čaj; lepšie zababuším krpca, ak sa spomína napr. viac problémov s ladvinami... Kedysi sem takéto zaujímavosti pridávala Adinka.