Moje myšlienky

Mám v poslednej dobe pocit, že moje myšlienky sú akési divné. Akoby to neboli moje myšlienky. Mám pocit, že sa neviem na nič normálne sústrediť. Že som niekde "mimo" že ničomu nerozumiem, dokonca ani sama sebe. Vždy som si myslela, že zvládam v pohode moje problémy, starosti, trápenia aj radosti. No všetko, čo patrí k životu každého človeka. A zrazu....???? Nevládzem a nechcem nad ničím rozmýšľať, nechcem už nič riešiť, nevládzem už nič vybavovať....ba dokonca, mám pocit, že nevládzem už ani žiť. Hádam len na mňa nezačala doliehať ťažoba mojich stále sa zvyšujúcich rokov? Hádam ma len nechytá depka, že o dva mesiace mám 57 ... ? Končím asi už aj klimatérium i keď návaly tu ešte občas sú, skončila som s mojim manželstvom, aj keď ešte stále nie som formálne rozvedená, /žiadosť o rozvod mi trčí na súde už vyše roka../ Ale čo tam po tom?? Veď to mi ani nevadí. Hlavne že MM odišiel a žijeme s mojou dcérou samé. Aj keď...problémy s dcérou tu ostali- nuž- ale aspoň mi do ich riešenia "nekecá" opitý manžel. A tak by som si myslela, že mám byť veselá, šťastná a spokojná - veď dokonca som stretla aj priatela, ktorý mi pomáha ako najlepšie vie,ba zdá sa že aj moja dcéra "ho berie", mám prácu aj keď nie ktovieako platenú... Omyl dievčatá, cítim sa hrozne!!!!!.. Cítim sa smuto, unaveno, a nejako tak ľahostajne.Nie je to dobrý pocit, cítiť, že vám je všetko ľahostajné. Uzatváram sa do seba a som radšej sama so sebou ako s ľuďmi. Toto som nikdy nerobila. Milujem ľudí, a predsa sa im vyhýbam. Tak čo sa to so mnou deje??? Viem, že toto "blbé" obdobie nejako prekonám a zasa to budem JA. Len sa mi zachcelo vám o tom porozprávať.Preto, lebo verím, že mi rozumiete. Preto, lebo viem, že takéto "blbé" obdobia pozná každá z vás.