Deti a výchova

Syn má 12 a tak sme sa rozhodli, že je načase, aby začal doma seriozne pomáhať. Okrem iného sme mu prideli vysávanie. Chviľu frflal, ale postupom času proste zistil, že sa tomu nevyhne. ked zaznie príkaz, tak proste nefrfle, ide a urobí.

A zrazu v sobotu poobede junior vyťahuje vysávač sám od seba. A ide vysávať sám od seba.

Dievčatá, nemáte niektorá (teda vaše ďeťúrence) Maľovanú písanku? Mali sme s našou nehodu, chcela by som vás poprosiť oskenovať pár strán

alebo Vyskúšaj, dieťa moje, či mi aj potom budeš skákať po hlave...

Tak som včera večer vypúšťala paru a premýšľala, lebo junáci boli akoby mali na obed divé huby... a že by nebolo zlé spraviť zopár víkendových pobytov pre naše ratolesti.

Jaj musím sa z toho aspoň virtuálne vykecať, pretože ma od jedu roztrhne.

Milé naničmaminky prosim vas o radu ohladom mojej dcerky.Sme čerstvo presťahovaný a dcérka začala navštevovať novú škôlku,prvé dva týždne bola v pohode ale teraz začína naše ráno plačom,že ona nejde do školky,nechce tam spat a tak. Sú to úplné hysterické záchvaty plaču a kriku .Vždy ju to chytí až v šatni.Mladšia dcerka chodí 2x v týždni do súkromnej školky na tri hodinky a staršia žiarli,že ona je už na obed doma a tak.

Občas, keď som sa bavila s mojou kamarátkou z veľkého mesta o tom, čo všetko podniká s deťmi, čo s deťmi podnikajú jej kamošky, tak som mala pocit, že to flákam. Že sa synovi dostatočne nevenujeme.

Keď som si dnes prečítala nižšie uvedený blog, tak ma to celkom potešilo.

http://vierafilipova.blog.sme.sk/c/308755/Novy-clanokRodic-nie-je-anima…

O dojčení koluje po svete kopec nezmyslov a poloprávd, ktoré môžu dojčiace matky celkom slušne frustrovať. Ona.idnes.cz priniesol pôsobivý prehľad najčastejších mýtov, ktoré sa okolo dojčenia objavujú. Čomu veriť? Nad čím môžete mávnuť rukou?

Mýtus č. 1: Dojčenie funguje ako antikoncepcia

Naše deti sú nevyčerpateľným zdrojom prekvapení, radostí i starosti ... My mamy, vždy všetko zvládame s prehľadom, nadhľadom, božskou trpezlivosťou ... Či aspoň v našich zbožných želaniach, by sme tak radi na naše dietky reagovali. Ako sa nám darí v každodennom kolotoči zvládať náročnú ulohu mamy? Asi striedavo oblačno, veď preto máme naničmamu. A aj také sa asi odráža na tom, ako nás naše dietky oslovujú.

Moje krásne slniečko (2 roky aj necelé 4 mesiace) hrozne rada „kreslí“. Drží ju to už asi pol roka. Vďaka krstnej máme zatiaľ prísun „šmírákov“ viac ako bohatý, takže tvorivým chvíľkam mojej ratolesti nič nebráni. V poslednom mesiaci sa už ale s len takým obyčajným čmáraním neuspokojí, a po každom výtvore za mnou príde s papierom v ruke a otázkou „ Mama, ja čo nakesila?“ A moja fantázia pracuje na plné obrátky v snahe identifikovať niečo, čomu by sa ten nádherný výtvor mohol aspoň z diaľky podobať.