Stalo sa to síce už pred pár rokmi, ale ešte dnes mi tečú slzy od smiechu , keď si na to spomeniem. Môj mladší syn chodil do škôlky už nejaký ten rok a poriadne mu tam narástli rožky. A tak aj v jeden deň, keď si mali poobede oddýchnuť, miesto tichučkého ležania zabával kamarátov naokolo. Pani učiteľka /veľmi milá osôbka/ ho pár krát trpezlivo upozornila, ale keď to nepomohlo, za trest ho poslala "spať" k malým škôlkárom. Náš Paťko tam pobudol pár minút, úsmev z tvare mu vymizol a tak sa ho druhej pani učiteľke uľútostilo a poslala ho späť s radou: "Choď, Paťko a ospravedlň sa pani učiteľke /to za to vyrušovanie/. Paťko sa vrátil do svojej triedy a na otázku: "No čo, Patrik?", pani učiteľka dostala takúto odpoveď: "Máš sa mi ospravedlniť".
Náš malý tatar to celé nepochopil a keď nám to celé pani učiteľka rozprávala, my dospelý sme len ťažko zdržiavali smiech. Zakončila to slovami: "V tej chvíli som sa ani hnevať naňho nedokázala, keď na mňa pozrel tými veľkými modrými očami a bol presvedčený o svojej pravde".
P.S. V škole mu ani tie veľké modré oči nepomáhajú - valí sa naňho jeden trapas za druhým...
Ach, tie deti...
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
a ospravedlnila sa mu?

Katarina
No to by nám už len chýbalo...
. Ja som mala čo robiť, aby som ho dokázala usmerniť po tomto rozhovore. Stále mi mykalo kútikmi úst
, ešte šťastie, že je to fakt milučká osôbka, ktorá to brala s nadhľadom a nenaštvalo ju to viac...A napadla ma ešte jedna príhoda zo škôlky a s touto pani učiteľkou /tá si s ním užila/:detičky si mali z plastelíny modelovať nejaké zvieratko, každý si niečo vybral, sused môjho syna práve psíka a môj syn
...niečo...bolo to hnedé, podlhovasté... Pani učiteľka sa prechádzala medzi deťmi a "obdivovala" každé zvieratko, pristavila sa aj pri našom Patrikovi a typla si, že je to zrejme červík. Náš syn ju obratom vyviedol z omylu a povedal jej, že je to - ho...nko
. Na otázku prečo modeluje ho...nko a nie zvieratko pohotovo odpovedal, že to ho...nko vyka..l psík susediaceho chlačeka
Tentoraz som sa skoro od hanby prepadla

No presne takýto je náš Kamilko.Kedže je už tretiak,začína sa mu školský rok poznámkami.Nie je zlý,len na tie jeho odpovede nemá nová učitelka pochopenie.Dneska prišiel s poznámkou:Ja triedna učitelka som zakopla.Vo vašom synovi to vyvolalo záchvat smiechu,k čomu sa pridala celá trieda a nemohli sme pokračovať vo vyučovaní.Prosím o vysvetlenie vášmu synovi,ako sa má správať v triede.

Musím mu kúpiť ešte jednu žiacku.To bude tento rok poznámok.S novou triednou si nepadli do oka.
To dobre poznám, my sme si žiaľ nepadli do oka hneď s prváckou pani učiteľkou - exemplár ešte s komunizmu, bez štipky pochopenia...

niektoré poznámky sú naozaj úžasné...pamätám si, že my sme raz mali na výtvarnej kresliť zátišie s ovocím, mali sme tam rôzne druhy ovocia a spolužiačka neodolala a do jedného lákavo vyzerajúceho jabĺčka zahryzla - začo sa jej ušla poznámka: Žiačka ohrýza učebné pomôcky."
Moje poznámky boli typu: Vyrušujem. Bijem sa. Nemám gumu. Nemám pero. Nemala so náplň do pera.Museli sme ich písať už sami, uč. to iba podpísala. Bola špecialista na poznámky.Rodičia sa najprv hnevali, ale potom to brali športovo.Na rodičku jej jeden otecko vyčítal, že prečo sa nevenuje učivu, ale zaoberá sa poznámkami.
Ale, ani to s ňou nepohlo.
Ja som mala tiež bežne poznámky typu-nemala som uterák,nedoniesla som si pomôcky na vv,nemám úbor,a pod.Dokonca-udelené pokarhanie tr.učiteľkou za ničenie šk.majetku...
mala som asi 8,na vlastivede ma učiteľka postavila k tabuli s takým ukazovátkom a ako som s ním šla po mape po nejakej rieke,tak sa tá mapa natrhla-možno pamätá niekto na tie staré mapy,polepené x krát,čo sa prevesili cez tabuľu...No a jasné,že to bolo nechtiac...na prvý stupeň mám také spomienky...a moje žiacke knižky,poctivo odložené nemôžem ani deťom ukázať-jednotky a poznámky,dookola... 
na ZŠ, mi spolužiačka stále niečo rozprávala, tak som jej povedala nech už je ticho, samozrejme, že učiteľka si všimla len mňa, poslala ma za dvere, na polceste sa spýtala:"A ty sa ani neospravedlníš?",otočila som sa k nej:"Pani učiteľka prepáčte, že ma Zuza vyrušovala"-tiež bola v šoku
Náš najstarší,keď mal asi tri roky,niečo vyviedol susede,už sa ani presne nepamätám čo to bolo,len viem,že vtedy jej niesol kvietok na ospravedlnenie a keď sa vrátil,som sa ho spýtala:Pozdravil si?Nezabudol si sa ospravedlniť?

A on s úsmevom a šťastný,ako dobre vybavil mi povedal:
Áno,aj som pozdravil,podal kvetinku a povedal jej:Prepáčim ti!
Musím Vám napísať o mojej uč. na 1.stupni.Bola u nás na návšteve, bolo to asi v r.1983, 84, presne neviem.Tie návštevy boli povinné, aby uč. videla v akom prostredí žijem. Pamätám sa, že sa ma pýtala, kde mám knihy a pod. Sadla si v obývačke do kresla a hups, už z neho nemohla vstať. Nohy jej vyhodilo hore, no pohľad pre bohov.
Túto uč. som nemala rada aj preto, lebo na nás kričala, keď sme jej nedoniesli kvety,dezert na Deň učiteľov, MDŽ. a pod.sviatky.A samozrejme uprednostňovala deti, ktorých rodičia pracovali na nejakej významnejšej pozícii napr.školský inšpektor a pod.Ďalej sme jej museli šepkať do ucha, kto chodí alebo nechodí do kostola.Teraz sedí v kostole v prvej lavici.No proste skvelá učiteľka.
No,my sme mali takú "darčekovú"učiteľku,keď malá chodila do škôlky...len raz sa stalo,že sme nedali kvety a malá chcela brať z cintorína...na otázku prečo?"lebo pani učiteľka povedala,že kto jej nedoniesol kvety,tak jej má doniesť" odvtedy sme poctivo nosili...
Ach.Kamila mi neprijali do družiny.Družinárka je zároven aj učitelka telocviku.Dnes mi oznámila,že hodina telocviku s mojim synom jej úplne stačí.Sama neviem,prečo.Ostatní vyučujúci a riaditelka ho neradia medzi problémových.Všetko napíše medzi prvými,len aby si ušetril čas na vyrušovanie.
Pomaly strácam z neho nervy.MM si z toho nič nerobí.Ja denne opakujem:Chlapče,keby si sa narodil prvý,určite si jedináčik.
Mojho syna "vyhodili"z druziny.A poznamky mal tiez take ze som nevedela co mu mam na to povedat.Jedna bola :ziak sa cez prestavku hojdal na stolicke.
... no a ta druzina? to tam vyberaju len tie deti ktore chcu? pokial maju dost miesta, memozu robit "vyberove konanie", ci sa mylim?
ja moje dietko hlasim kam sa da, pretoze ma tolko energie, ze kumulovanie nevybitej en. je neunosne
a pri roznych cinnostiach je poklad.
Lenže to nie je povinné. Povinná je iba škola. A tak ti pokojne môžu dieťa odmietnuť. Aj bez uvedenia dôvodu.
Keby bolo v našej rodine opačné poradie detí, tak syn je tiež určite jedináčikom.