Prosím neviete mi dať niaky recept na to,aby môj syn(10r.)prestal s klamaním.Počula som vraj ked dieťa klame je to zlou výchovou.Ale verte snážeme sa s manželom.Na deťoch nám velmi záleží.Viem,že najviac pomáha rozprávať sa s deťmi,myslím,že ani toto nezanedbávame.Dnes ked prišiel zo školy sa to stalo znova.Jasnéže kôli známke mi zaklamal,že písomku z ang.ešte nemajú oznámkovanú.Opak bol pravdou.Písomku roztrhal a zahodil a nedal si ju zapísať ani do žiackej,lebo si ju "zabudol".Vedel že sa to dozviem,lebo chodí do tej istej triedy s jeho dvojičkou,ale aj tak mu stálo zato klamať.Už sa to stalo vela krát a rozprávali sme sa o tom,ale nepomáha nič.Ked dostane zlú známku tak sa nahneváme asi ako každý rodič,ale biť ho nebijeme.Čo sním?A čo máme robiť my?
Tiež mu vysvetlujeme,že na klamstvo sa skôr či neskôr príde.Tiež ich učíme,že keby sa čokolvek stalo,aby sa nebáli nám to povedať vždy sa dá najsť riešenie.Úplne vo všetkom či sa to týka školy,alebo priatelov.Vieš ja ani neviem,aký mu dať trest,myslím taký,aby ho to naozaj poriadne štvalo,že to má zakázané.Nemyslím,že zakázať pozerať tv,alebo počítač,by bol niaky neúnosný trest.Viem,že raz do týžňa(piatok) zvykne chodiť ku kamarátovi,sú dobrý kamoši,hovorím si tentkrát ťa nepustím .Myslíš? Príde mi to samotnej lúto a predsa ide.Ty si úplne proti trestom?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie, sama som ich používala (teraz už nemôžem, už sú veľkí), ale míňali sa účinkom, zväčša som najviac trpela ja. Nepáčili sa mi napríklad synovi kamaráti jeden čas a ešte nejaké iné veci k tomu, tak mal príkaz rovno po škole sadnúť na električku a prísť ku mne do roboty (viem kedy mu končí škola, koľko trvá cesta električkou a ešte nejaká rezerva naviac, keby mu jedna ušla, to sa môže stať). Musela som ale riešiť obedy, zväčša kým on prišiel, tak už naša jedáleň mala zatvorené, jedlo som mu síce vyzdvihla, ale som potom musela riešiť, kde ho ohrejem, nájsť mu tichý kútik, kde by si mohol robiť úlohy tak aby nikto nerušil jeho ale aj on nerušil nikoho iného,.... proste, ja sama som mala s tým viac starostí ako on trestu. Potom - zakázať úúúúplne všetko nemôžeš a napríklad náš, keď mal zakázaný počítač, vypýtal sa ku kamarátovi a hádaj čo tam robili? Ak by som ozaj chcela, aby nešiel na počítač, musela by som mu zakázať aj kamarátov, eventuelne aj školu, lebo v niektorých školách majú žiaci prístup k počítačom. Takže vymyslieť trest, ktorý by bol účinný viedol ak nie rovno k náprave, tak aspoň k tomu, aby sa "hriešnik" nad sebou zamyslel a nebol pre teba väčším bremenom ako pre neho je umenie! To nejde ani tak o to, že či je nejaký trest únosný alebo nie, ale o to, či splní svoj účel, zámer. Ak mu zakážeš návštevu jedenkrát - otrasie sa a povie si, však to je iba raz - zakázať ich navždy nie je rozumné, tak čo potom?
Chcem tým povedať, že síce som tresty používala, ale zároveň s ich používaním som sa presviedčala o ich neúčinnosti.
Naozaj dnes úprimne hovorím, že najúčinnejším spôsobom ako predísť klamstvám je vytvorenie takej atmosféry, aby deťom ani nenapadlo, že "čo teraz so mnou urobí mama, otec?"Lebo toto je práve ten moment, kedy začína pracovať tá detská fantázia a snaží sa vymyslieť takú verziu udalosti, v ktorej dieťa vyzerá čo najnevinnejšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus ďakujem.ja to tiež tak cítim,že najdôležitejšia je práve tá vzájomná dôvera.ja som nikdy nevedela vymyslieť ten správny a hlavne účinný trest.Snažím sa mať snimi kamaradsky vzťah,no niekedy mám pocit,že som na nich prikrátka a oni sú rodičia a ja deco.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tož, to je ale asi údel rodičov, ja keď som už úplne zúfalá z tých mojich, tak si rýchlo spomeniem na svoje detstvo a koľkokrát sa v duchu ospravedlňujem mojim rodičom - a to som nebola nijak extra divoké dieťa, ale napríklad tú "FANTÁZIU" 
som mala dobre rozvinutú. Inak, jedno pozitívum klamanie má - rozvíja pamäť, hlavne ak niekto chce klamať "profesionálne" - lebo si to musí všetko pamätať, aby ho pri tom klamstve neprichytili.
Keď som spomínala, ako som aj ja trápila občas moju maminu svojimi "výmyslami", ktoré nie vždy úplne zodpovedali skutočnosti, tak som si zrazu vybavila, čo používal ona na mňa - nerozprávala sa so mnou. Vôbec, naozaj natvrdo! Že s klamármi sa ona nebaví. To bolo drsné, lebo moja mama je baran, takže keď sa raz zaťala, nebolo ľahké to "zvrátiť". Neviem, skús, možno to zaberie aj na tvojho syna, na mňa to celkom fungovalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem moc.skúsim to.Myslím,že by to mohlo pomôcť.Som rada,že si my dala takúto radu.Je jednoduchá a zdá sa,že môže byť účinná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a aku ma povahu? ako sa inak uci? ak ma nejaky kruzok, ake vysledky na nom dosahuje? ako prijima prehry v hrach?
v com inom este skusa klamat?
inak, ak uz raz stanovis trest, mal by sa aj uskutocnit. inak prestava mat zmysel. maximalne ho mozes po vysvetleni, ze tentoraz jeho prehresok nebol velky a trest je vysoky, zmiernit. no nemal by sa odpustat z lutosti. preto si treba (aj v hneve) dobre premysliet, aky trest stanovis.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
myslím,že je vpodstate pohodový chlapec,učí sa priemerne no má naviac.na angličtinu majú sleč.doučovatelku raz za týž.u nás doma,záleží nam na tom,aby im ta ang.išla,každý deň sa ju učia.chodí na klavír to mu ide podla mňa velmi dobre,pani učitelka je prísna tá by to hodnotila dobre.ešte má fotbal tam tiež velmi rád chodí a my ho vtom len podporujeme,ale teraz nemávajú tréning.Klame len čo sa týka školy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ale musel mat maly nejaky dovod na to, aby tu pisomku zatlkol...asi ho to predsa len stvalo, ze dostal zas zlu znamku a mozno sa snazil.
Rodicia by mali mat absolutnu doveru deti- nech sa stane cokolvek- stojis pri nom a pomozes.... ak ma problem v skole s ucenim, vsetko sa da prekonat-ucte sa na ten predmet spolu.... Nikto neklame len tak. Ani dospeli nie.
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No možno cíti že vám ako rodičom na škole príliš záleží, vám viac ako jemu a potom je zo zlej známky v strese a klame len aby aspoň o chvíľočku oddialil moment pravdy...Alebo s ním treba skúsiť nacvičiť oznamovanie negatívnych správ...Možno mu je jednoduchšie keď sa to inak prevalí akoby to mal oznámiť sám...Taká normálna neschopnosť oznámiť nie dobrú správu- aj to sa vlastne treba naučiť...Naši chlapci keď niekedy dostanú zlú známku tak mi to práveže ihneď oznámia telefonicky, vždy rychlejšie ako tú dobrú, a vraj preto aby sa rýchlo zbavili tej ťažoby ktorú takáto známka vyvoláva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
naviac, keď to povedia po telefóne, tak zvyčajne ten rodič má okolo seba iných ľudí, ktorí ho sledujú a tak ani nemôže nejak extra "vypeniť" a kým sa rodič a dietko stretnú osobne, prvý hnev už dávno vyfučal a následky dopadu na dietko nebývajú také "katastrofálne"
, pravda. Túto metódu mali osvojenú aj tí moji, poznali ma, mršky malé
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Klódik.to nacvičenie zlých správ je dobrý nápad.Vieš ja mám pocit,že on ani nepocituje ťažobu zo zlého výsledku.A keby si videla s akou lahkosťou mi hovorí nepravdu,ani okom nemihne.Ja som po tom ani nepátrala či už má oznámkovanú písomku.Len som sa Bašky pýtala či ju p.učit.neskúšala ked ona tu písomku nepísala.Baška mi povedala,že nie,lebo učitelka rozdávala písomky a zapisovala ich do žiackých.Ostala som ako obarená.Neviem čo robiť,mám si jeho školu prestať na niaky čas všímať a nechať ho nech sa pripravuje tak sám od seba?neviem,čo robiť.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No u nás tak nejde o telefón...Mladší syn chodí za mnou po škole do práce a ten to tam hneď zo seba vychŕli a starší to s ľútosťou povie do telefónu...Skôr je to o tej atmosfére, že aj keď sa im nezadarí ešte vždy je to v pohode a nie je to žiadna tragédia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno a to je na tom to podstatné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No neviem janda, môj systém vychovy je asi taký, že hučať, hučať, hučať do detí...nie vrieskať, ale obrazne povedané vtlačiť im do hlavy isté princípy...Ja by som si s ním pekne sadla, osamote a povedala by som mu,že som z jeho správania sa sklamaná, že ho ľúbim ale nepáči sa mi ak klame, že je to veľmi škaredá vlastnosť a nechcem aby sa môj syn takto správal.Že sa takto nesprávam ani ja, ani tatinko ani nikto iný z rodiny.A určite by som s ním nacvičila to hovorenie negatívnych správ,nech si to pár krát vyskúša len tak povedať nahlas tebe, tatinovi.A praktické cvičenie bude pri najbližšej zlej známke.Ak to zvládne na rovinu povedať pochváliť ho, že tak teda sa zachoval chlapsky...No a potom normálne reagovať na zlú známku- dohovor, snaha opraviť si ju, moźno aj vyjadriť hnev prijateľným spôsobom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No a ešte jedna vec...Ak on nepociťuje sklamanie zo zlej známky a vy ako rodičia ho pociťujete tak potom dochádza k rozdielnym očakávaniam a syn sa snaží s vedomím, že nevyhovel vám zakrývať realitu...je natoľko vnímavý že vie že vám to bude vadiť...aj keď jemu to zrejme neprekáža
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
máte pocit,že u nás je kôli známkam dusno?ja som tiež nebola dobrá v učení.a neočakávam od detí, aby boli jednotkári.keď Bašk doniesla vo 4triede vysvečko tak plakala a my sme ju utešovali s manželom,aby sa nebála,že nabudúci polrok to zvládne lepšie.a pritom sme ju hladkali a stískali.A nerobíme peklo ani druhému kôli tomu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To nie je o dusne, každé dieťa je iné a inak vníma, inak reaguje na očakávania rodičov...
A keď je atmosféra v rodine v pohode tak mu potom treba pomôcť zvládnuť tie negatívne správy, aby to proste vedel povedať, aby ťa nemusel zraňovať svojím klamaním...
Stále sa dá posúvať vpred...
Veď janda vieš ako to bolo aj u nás, nie vždy jednoduché čo sa školy týka a teraz sme vo fáze že školu takmer vôbec neriešime, nie je potreba ju riešiť.Nedávno mi Matúško hovorí: dostal som trojku, a ja na to: dobre.A Matúško vypleštil oči, že maminka ja som dostal trojku...a ja na to šak dobre, veď vieš že to treba opravi´t, nie? A debata bola skončená.A opravil si to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne, moja reč, tí moji dokonca už tak tie horšie známky oznamovali: dostal som trojku, ale ja si ju zajtra(pozajtra, nabudúce) opravím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Boli sme na prechádzke a len tak ma napadlo.Ozaj a čo noveho bolo v škole?Dali mi oznámil,že dostal 5 s odpovede s dejepisu.bolo to hned po polroč.vysved.takže prvá známka do noveho polroku.Mala som chuť poslať ho domov (neboli sme daleko od domu).Ale bolo mi vzácne že sme vonku všetci spolu (okrem tatina.)tak sme sa dohodli že hned na najbližšej hod.sa prihlási a poprosí p.uč.,že by si chcel známku opraviť.O týždeň to dopadlo tak,že ho p.uč.nevyvolala vraj nabudúce.Na budúcej hod.písali písomku(novú látku ho skúšal doma manžel)Pýtali sme sa ako napísal písomku-vraj vedel som vela som toho napísal.S písomky dostal 5.Učitelka ho ešte v tu istú hodinu(ked im rozdala opravenú písomku) vyvolala s toho istého čo bolo v písomke(práva dieťaťa)no vedel to znovana na 5.To bola od učitelky možnosť opraviť si písomku,ale kedže nevedel ani ústne dala mu do klasif.len jednu 5ku.Takže takto si my opravujeme známky......Papa pekný deň aj Vám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janda,
to je určite z tvojho pohľadu na porazenie, ale kľud, diskusia, pokoj!
Ja si pamätám tiež, krpce bol asi tretiak, štvrták, skúšala ich na angličtine hláskovanie, dostal "baňu", bola som zrovna na služobke, ale keď som prišla hneď sa mi priznal. Ja celá hin, v škole vedeli že tlmočím a prekladám, reku taká hanba, že môj syn to nevie! Povedala som tiež, že si to musí čo najskôr opraviť. Na druhý deň prišiel zo školy a celý pyšný hlási: "Už som si opravil!" - vysvitlo, že na 3. Tiež som nevedela, či sa mám smiať a či plakať.
Toto treba jednoducho "pretrpieť", inak to nejde. Podľa témy usudzujem, že to bola nejaká "smiešna" náuka, z čoho dostal tú známku - u týchto predmetov je zväčša problém, že ich učiteľky nevedia podať tak, aby dieťa zaujali, považujú to za nudné a zbytočné, nevidia dôvod, prečo by sa to mali učiť a tak to potom vyzerá i s výsledkami. Je to ale stále lepšie, ako keby dostal 5 z matiky, slovenčiny alebo iného "profilového" predmetu. Vysvetli mu, že aj ty musíš často roboť veci, ktoré ťa nebavia, ale sú potrebné, tak treba zaťať zuby a vydržať a že keď bude mať dobré výsledky, tak sa neskôr dostane na školu, akú si sám vyberie = bude sa učiť to, čo ho bude baviť (to síce tiež neplatí na 100%, ale to mu teraz ešte nemusíš hovoriť
).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janda, poradiť neviem, len vám s mužom prajem pevné nervy. Vytrvaj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janda, zaujalo ma čo píšeš o synovi a jeho probléme s pravdou.
Ono prihlásiť sa sám dobrovoľne na opravenie známky bolo asi nad jeho sily.Na prechádzke to myslel aj úprimne a rád sľúbil, len aby bola pohoda.
Vyhľadaj dobrého detského psychológa možno potrebuje v niečom zmeniť prístup, systém učenia a dobrý odborník môže poradiť.
Mám s mojím synom podobný problém a tiež sa niekedy trápim inokedy smejem.
Na otázku : Ahoj Tomi, ako? S pani učiteľkou sa poslúchate? Odpovie: jasné, všetko v poriadku.
Večer kontrolujem len tak zbežne žiacku a vzadu odkaz farebne : Dnes mi Tomáško povedal, že mu leziem na nervy, len preto lebo som chcela, aby na hodine pracoval.
A to od pani učiteľky,o ktorej sa vie, že nedáva poznámky a deti ju majú radi.
Asi dva mesiace tvrdil, že na Angličtine nepíšu poznámky a ani úlohy nedostávajú.A keďže nosil z Aj jednotky, dvojky tak som bola spokojná.A aha, poznámka, Váš syn si sústavne nepíše poznámky a nepracuje na hodine.
Ináč je to zlatý chlapec, ale tie nervy!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No mnohé takéto nervy zo školy ale vyplývajú aj z nášho skostnatelého školského systému...žiadna kreativita, invencia, skôr nuda, pasivita na vyučovaní...Preskákali sme si so synom veru všeličo,ale až keď sme to dokázali mať doslova v paži tak sa všetko zlepšilo...Proste to samouvedomenie si svojho ja z pohľadu dieťaťa, akože v čom som vlastne dobrý, čo sa mi darí bez ohľadu na to aké mám v škole známky...toto som sa snažila synovi vštepiť, aby si to fakt uvedomil a žil to a potom prišla aj tolerancia učiteliek, aj jeho úspechy, proste pohoda...Naš školský systém neučí deti aby si uvedomovali v čom sú dobré, ale učí deti a ich rodičov zbierať zna´mky...Syn Filip mal na vysvečku len tri dvojky.Jednu z vytvarnej, jednu z telesnej a z angličtiny.Vraj tú z vytvarnej z milosti, ale keby ste ho videli ako on kreslí perom, alebo ceruzou tak padnete na zadok, ale to v škole nikoho nezaujíma a tak kreslí sám doma pre svoje a moje potešenie a je v tom faaakt dobrý, a každý deň ho v tom utvrdzujem, lebo v škole mu to nikto nepotvrdí, tam na výtvarnej len maľujú vodovkami či temperami a to mu nejde a tak má z milosti tú dvoječku...Ale to nie je dôležité...Dôležité je že je fantastický v perokresbe...A tak je to vo všetkom, či v matematike, či fyzike, vo všetkom...
No na druhej strane musím uunať, že už mnohé pani učiteľky pochopili, že proste s istými vecami u môjho syna nepohnú a už to radšej neriešia...Píše fantastické slohy- teraz vyhral jednu literárnu súťaž, ale jeho pravopis to je dosť desné, len v adrese na tej práci ktorá sa mala odoslať urobil dve gramatické chyby
...no našťastie to p. uč. berie s istým nadhľadom, lebo vie že je dobrý v inom...syn sám povie: maminka keby som sa mal sústredi´t na pravopis tak tú prácu proste nenapíšem...Vďaka pochopeniu svojej pani učiteľky mal 1 zo slovenčiny, vďaka jeho slohom, množstvu prečítaných kníh...A povzbudilo ho to, dala mu tú správnu vzpruhu...Ale nie vždy to tak bolo, prvé štyri roky v škole to vyzeralo akoby sa ho snažili len zadupať, lebo nesprávne plával našim školským systémom...Ale nedali sme sa,vždy som v ňom videla úžasné a šikovné deco a verila som, že má na viac...aj keď to učitelia nevideli, aj keď známky tomu nenasvedčovali...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klódik,
mala som na strednej spolužiaka, chudera slovenčinárka z neho bola šedivá, kvôli jeho pravopisu a gramatike, ale tiež slohy písal geniálne, bavili sme sa vždy celá trieda spolu s ňou. Zmaturoval síce zo SJ na 3, ale neskôr (nie hneď po mature) vyštudoval žurnalistiku.
Sama slovenčinárka nám raz rozprávala, že niektorý z prekliatych básnikov (už si nepamätám ktorý) bol taký slabý z gramatiky, že keď posielal hotové dielo vydavateľovi, poslal mu spolu s tým aj za jednu stranu interpunkčných znamienok, že nech si to doplní kam to patrí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Janda!Niesom žiaden odborník na výchovu,ale aj moja Lulu máva v škole obdobie,že doma všetko vie no a v škole bum.Na zlé známky sa nehnevám,ale vždy sa o tom v klude rozprávame.Nechcem nikomu ukrivdit,ale z dcérkiných rečí mám niekedy pocit,že aj učitelia nemaju vždy svoj den!Možem len povedat z vlastnej skusenosti,chválit,chválit a povzbudzovat!Nám to pomáha.Zatial naštastie neklamala o ničom,pretože som jej povedala,že každá lož raz vyjde na javo,i ked neskor,ale vyjde,no a potom by som sa už nahnevala.No a dufam,že jej to vydrží.Prajem vela štastia!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj u nás sa klamalo a ako! Tri týždne bola žiacka knižka za skriňou, akože stratená. Strašne sa bála, lebo sme povedali, že jej v piatom ročníku nebudeme tolerovať také lajdáctvo v škole, ako minulý rok a ona si nevedela predstaviť, čo sa stane, ak prinesie zlú známku. Pritom ju nebijeme, ale samozrejme, že za zlé známky pochvalu nedostane. Ale slušný pucung. Len náhodou som sa rozhodla, že moja ratolesť potrebuje aj tam vytrieť prach. A potom to už išlo. Stretla som sa s triednou, tam som sa dozvedela, že slečna učiteľke nepovedala, čo mala povedať, od spolužiakov som sa podozvedala ďalšie veci... Asi sme ju vtedy poriadne potrápili, lebo všetko čo povedala sme obracali z každej strany, či hovorí pravdu a dali sme jej riadne najavo, že jej neveríme, lebo klame. Dnes aj keď zabudne žiacku knižku doma, čo sa jej stáva, radšej sa prizná aj k zlej známke. Dokonca sa priznala aj ku guli a to vedela, že trestom bude zrušený krúžok basketbalu. Ale musí si ju opraviť! Jej problém. Minulý polrok takto opravovala biológiu. Občas nepovie pravdu, ale to, čo si myslí, že je pravda, ale to jej vysvetľujem, že nie je neomylná a že jedno je myslieť si a druhé je vedieť s istotou. Ale teraz, ak niečo overujem, lebo na príbehu niečo nesedí, povie: Mama, ja už neklamem! A ja viem, že sa snaží.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mám podobný problém so synom,teraz už má 18,je na gymnáziu,ale ako zmaturuje,to teda neviem.potvrdili mu poruchu učenia,ale nejak na škole to nikto nerieši,neberie ohľad a ja som už fakt z toho unavená,stále to chodiť riešiť,aj on má potom v škole problémy,napr.mu jedna učiťeľka povedala,ked som s nou rozoberala dysgrafiu,že mu chodím vybavovať známky,pritom som len chcela iný prístup.tiež mi nepovie pravdu o známkach,len tesne pred rodičkom.inak nie je klamár,skôr,ked nechce povedať,tak zamlčí.za zlé známky alebo čokoľvek kričím,som proste taká a ked sa dozviem,že nepriznal pravdu,..no budte kľudná.apotom si spomeniem,že tiež som sem tam doma zamlčala známku,raz som nešla do školy,lebo som sa dala vypísať,bola som s kámoškou v meste a dalšia snaživá kamarátka doniesla mojej mame do roboty pre mna úlohy,tak to samozrejme prasklo.no a dnes klamárov neznášam,ale to sú iní,ako naši žiačikovia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dysgrafiu a dysortografiu diagnostikovali v 9 rokoch aj môjmu synovi. Znamenalo to že bol skúšaný ústne diktát sa nehodnotil,písomné skúšanie bolo formou testu. Maturoval minulý rok, na škole boli traja čo mali poruchy učenia.Pri písomných maturitách pracoval na počítači a mal daný dlhší časový interval. Ak máš pocit že učitelia v škole nespolupracujú skús zájsť za riaditeľkou školy.Po prípade v štvrtom ročniku prejsť do súkromného gymnázia aby zmaturoval. Neviem čím to je ale detí s poruchami učenia pribúda Súkromná teoria: po Černobyle sa nám prekódovala DNA. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
učitelia pracujú,ako im nakáže riaditeľ.ked som triednej povedala,že zo zákonaškole vyplýva,že má predvolať mna a špec.pedag.,aby dotyčným učiteľom vysvetlila a ukázala,ako majú s mojím synom pracovať,povedala,že u nich sa to takto nerobí.Vravím,akože nie,tak len pokývala ramenami,že všetci učitelia vedia,že je dyslektik a dysgrafik,tak oni ho tak berú a on má povedať konkrétnemu učiteľovi,v čom má problém a aký prístup potrebuje.si mslím,že je to hlúposť,potom načo máme špec.pedagogov,ked sa deti vedia samé "liečiť"?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vhodné bude priamo s triednou dohodnúť termín u riaditeľa, aby nemala pocit že je vynechávaná. Dosť možné že triedna nie je typ človeka čo vie komunikovať s nadriadeným. Skúsila by som diplomaciu, otázky formou, či už podobný problém na škole riešili a ako pedagóg čo vie poradiť ? Z jeho prístupu bude jasné čo sa dá od školy očakávať. ďalšie otázky či škola potrebuje od rodiča dáku písomnú žiadosť.? Aký podklad potrebujú od špecialneho psychológa? Naznačiť ochotu spolupracovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ťažko povedať, keď už je to tak ďaleko, že to považuješ za problém. Deti často klamú preto, lebo nerozoznajú pravdu (=skutočnosť) od svojej fantázie (=klamstvo), ale to ide skôr o deti menšie.
Ja som sa snažila svojim deťom hlavne vysvetliť, že na každé klamstvo sa skôr či neskôr príde a takáto dodatočne odhalená lož ma vytočí oveľa viac, ako dôvod, pre ktorý by mi klamali. Vcelku si na to zvykli, iste, viem, že občas mi pravdu nepovedia, ale to skôr tak, že ju zamlčia a nie, že by vyslovene klamali. Hlavne pokiaľ ide o školu (známky a iné prípadné problémy s ňou spojené) - tak tam určite viem, že aj najhoršiu známku, pokarhanie, .... by priznali hneď - hlavne preto, lebo by ma ani vo sne nenapadlo, kvôli známkam im dávať nejaké tresty, zákazy niečoho a pod. Pokarhám, poviem, že si kazia svoju vlastnú budúcnosť (synovi o pár stotín uniklo prijatie na strednú bez prijímačiek) a poviem, aby si zlú známku okamžite opravili. Klamanie v tomto veku je zväčša zo strachu pred trestom - takže asi tá chyba predsa len bude vo vás ako rodičoch, ako to teraz napraviť poradiť neviem, musel by si hlavne syn byť stopercentne istý, že mu v žiadnom prípade nehrozia ŽIADNE "represálie", nech by už urobil čokoľvek. Samozrejme, ak niečo vyvedie, treba to riešiť, nie nechať nepovšimnuté, ale spôsobom, ktorý by u neho nevyvolával strach (čo i len zo zákazu počítača, televízie, obľúbeného krúžku, alebo niečoho podobného).