ahojte "maminy".Som na tejto stránke nová a hlavne zúfalá. Mám 9 r.dcéru. Má bezlep.dietu/6 r./ a cukrovku/2r./nebudem opisovať aké je to ťažké hlavne pre ňu, kým si zvykla, ale posledné 3-4 mesiace je z nej iný "človek". Ignoruje, provokuje, kričí...čokoľvek od nej potrebujem, či už základné veci ako niečo upratať alebo zmerať si glikémiu v konkrétny čas, zrazu má so všetkým problém. Akoby ma trestala za svoj stav.Mohla by som rozpisovať aj na 2 strane čo všetko som už skúšala a ako ona "úžasne" reagovala...
Máte niektorá podobné skúsenosti?
help me!
madr
Madr, nemám takéto skúsenosti, teda čo sa týka zdravotných problémov aké tu popisuješ, ale Tvoja dcéra si možno začína uvedomovať, že má iný, nie taký bezstarostný život ako jej rovesníci. Možno je jej správanie volanie o pomoc, alebo možno puberta 
. Neviem Ti poradiť nič iné, len sa s ňou rozprávať a dávať jej najavo Tvoju lásku 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vykyvy hladiny cukru v krvi maju za nasledok aj zmenu psychickeho stavu,je potrebne spravne nastavit liecbu a spravnu,velmi vyvazenu zivotospravu,musi jest v pravidelnych casovych intervaloch,vyhybat sa stresu,pretoze aj stres ma za nasledok zvysenu hladinu cukru v krvi a nasledne potom aj take spravanie,ake opisujes...dieta potrebuje spravnu liecbu a sledovanie u diabetologa a gastroenterologa....ma toho dost chudatko na svoj vek,potrebuje aj vela lasky....urcite mas nastudovane vsetko ohladom tychto ochoreni,moze byt unavena a preto na kazdy prikaz reaguje tak,ako pises.....mala by si viac brat ohlad na nu,potrebuje viac odpocinku a viac pochopenia z tvojej strany....ked je dieta zle,netreba riesit to dieta,ale rodicov.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mária, nepochybuje o tom, že dcéra Madr navštevuje diabetológa a ten jej snáď určil správnu liečbu 
.
"ked je dieta zle,netreba riesit to dieta,ale rodicov....."
a ako by si riešila tých rodičov "zlých" detí?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dulka 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Riešiť rodičov" chápem ja osobne ako pomôcť rodičom, podať im pomocnú ruku, poskytnúť rady, vysvetliť, zorientovať sa v probléme....
Ak neviem ako na "zlé" dieťa, som v keli...ale ak ma niekto porieši, tak si viem so "zlým" poradiť.
Výchove detí nikto nikoho neučil, robíme to intuitívne a odpozerávaním vzorcov od iných...tu niet zbytočného času na pokus/omyl...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
podla mojich skusenosti ked niektori rodicia vidia ze treba popracovat na sebe, na svojom pristupe, ze im ich dieta nikto na pockanie "neopravi", cuvnu z terapie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka, zrejme myslíš rodičom pomôcť, podať im pomocnú odbornú ruku? Tomu by som ešte rozumela - ale "riešiť rodičov" - pod tým teda ja osobne vôbec nevidím to, o čom píšeš - čiže o pomoci. Ja viem, že napr. policajti riešia vodičov, keď urobia dopravný priestupok a tak podobne, takže som rozmýšľala, ako chce tých rodičov riešiť Mária
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
madr
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dulka, ja som presne napísala, čo si pod pojmom "riešiť rodičov" predstavujem. Nič viac a nič menej ....čo si predstavuješ ty je tvoja vec
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pravdaže - neurobila som nič iné, ako Ty
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čaute kočky. ďakujem za príspevky.riešime aj nastavovanie,aj pravidelnú stravu, zvýšený pohyb, skúšame alternatívnu liečbu špeciálne masáže, homeopatiká, bylin.čaje...liečbu prístrojom Zepper. celý náš rodinný život sme prispôsobili jej zdrav. stavu.psychológ v BA malej poradil, ak má "nervy", aby sa vykričala a uvoľnila stres,ale kričí len na nás, a myslím si, že z výchov. stránky to nie je dobré, je to pre ňu už samozrejmosť, že keď jej v niečom nevyhovieme, začne mať nervy, moja "božská trpezlivosť"/vysvetlovať 3-5x/už dohasla.už som začala zvyšovať hlas aj ja, a už najnovšie aj na prdel dostala, už prekračuje hranice únosnosti a autorita už jej nič nehovorí. mám pocit, že tá starostlivosť a zvýšená pozornosť, ktorú jej venuje asi má opačný efekt. len ak nechám na ňu samostnú čas jedla alebo inzulín, skončila na glikémii nad 30, čo je už neúnosná hranica!
ja už len neviem ako z tohoto kola von.nechce sa so mnou rozprávať, vadí jej že u pohladím, som pre ňu tá zlá mama čo ju má pod kontrolou a už nemá problém mi povedať, že ma nemá rada/čo mi trhá srdce/a dokonca nenávidí...bola som s ňou súkromne u psychologičky-je to ťažká manipulátorka a hodne psychicky vyspelá. tak nás všetkých skúša..
ja už jednoducho nevládzem a s nápady žiadne...
madr.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne vie, co na teba plati a co ta boli a vie ako ta ranit tak, aby si ty trpela co najviac. Urcite je tazsie vychovavat dieta, ktore je chore, no toto nacvicovanie bezne robia aj zdravi pubertaci a plati jedine- trpezlivost, zlate nervy a kopec lasky. ona ta ma rada aj ked ti vykrikuje ze ta nenavidi, co by si tak bez teba pocala? Mozes jej to dat vyskusat ake to je starat sa sama o seba bez maminho full servisu. Hlavne ju nebi, ponizujes tym ju a hlavne seba. Ono je tazko napravat rozmaznane dieta. Zazraky za tri dni sa nekonaju. To co mas doma je vysledok vasej vychovy, ak je manipulator, je to tvoje dielo, deti kopiruju dospelych a odrazaju nase stavy, nalady, rozpolozenia. Pokial si neurcis hranice odtaaaal potaaaaal tak o rok dva si vytrhas vlasy po jednom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ten zdravotny stav je asi narocny pre vas obe. cim je dcera starsia, tym viac si to uvedomuje.
moj syn ma sice len tri roky, no obdobie vzdoru sa dialo naraz z nasim rozvodom, stahovanim, mojou vaznou chorobou a financnymi problemami. a reagoval podobne. vsetko odmietal, byval zurivy a podobne.
ja som to riesila tak, ze som tiez nechavala priechod svojim emociam. a to pri nom. ked zuril, zurila som s nim a hovorila: "Chapem ta, mne je tiez tazko! tiez sa mi nic nechce a chce sa mi zurit! neboj, bude lepsie, ale teraz si mozme pozurit spolu." a vrcali sme v objati spolu. casto to skoncilo spolocnym smiechom a bolo dobre. myslim, ze mu pomohlo, ze to s nim zdielam a ze ho prijimam aj s tymi negativnymi emociami. niekedy som to uz nezvladala. a zakricala na neho, ze mam pokrk jeho zurenia, nech sa vyzuri sam v izbe. zabuchla som dvere a odisla. to, co bolo nutne urobit, ako podanie liekov, vyfukanie nosa a podobne, na to som vzdy pôovedala: "pozri, toto musime urobit, mne to tiez nie je prijemne, ale musime to zvladnut. spravim to nasilu alebo mi pomozes?" vacsinou nakoniec spolupracoval, inokedy si dobrovolne zvolil moznost nasilu .
drzim vam palce. kazdopadne, hovori sa, ze choroba je darom. ale tazkym darom. myslim si, ze je to pravda. chori ludia maju vacsiu sancu prehlbit svoje duchovno a vidia jasnejsie, co je v zivote naozaj dolezite.
zvladnete to. len si venujte, a to obe, pravo hnevat sa na to a byt smutne. ale aj byt stastne popri tom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Trpezlivosť,trpezlivosť a ešte raz trpezlivosť,to mi hovorila psychologička,keď som riešila podobný problém s dieťaťom ako ty.Po určitom čase sa situácia upokojila,hoci puberta s ňou niekedy hádže,dá sa...Tak ti držím palce,zvládnete to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
madr
ďakujem, ja sa snažím, len keď padneme až na same dno svojích síl, ťažká je cesta hore.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Madr....
Mohlo by tebe aj tvojej dcerke pomoct zdielat svoje starosti s podobnou rodinkou. Dcerka by mala kamaratku s ktorou si moze vymienat dobre ci zle skusenosti s liecbou - o tom sa pravdepodobne nemoze bavit s kamaratkami v skole a tuto cast berie ako velku nespravodlivost, preto je asi taka zlostna. No a ty sa odreagujes, postazujes a hlavne naberies energiu ist dalej.
Kamaratka riesila nieco podobne a ked nevedel pomoct ani psycholog, pomohla nahoda. V nasom meste sa v tom case konala zbierka pre detsky hospice a ked kamaratka robila rozvoz, nemala zaisteny babysiting tak vzala 10rocnu dcerku so sebou. Mala, predtym vzdorovita a negujuca akykolvek ukon spojeny s liecbou bola navstevou sokovana. Videla deti, ktore srsali dobrou naladou a velkou chutou zit. Po tejto navsteve uz nemali problem ani s chemoterapiou.
Nevravim ze mate navstivit hospice... Ale co tak s dcerkou vziat hracky, knihy s tym ze pomozu stravit dlhy cas detom ktore su na tom zdravotne horsie a su tam bez rodicov? Pomozete nielen sebe, niekoho potesite...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Madr, skús si prečítať knižku od Zdeňky Jordánovej : Tvoje dieťa ako šanca pre teba. Pochopíš, čo Ti Evka 1223 chcela povedať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a nebude to začiatok puberty?
vela sily želám