...až som mu povedala, že či chce ísť dnes na cirkus (ako sme sa dohodli ešte pred týždnom)
Žužulienka, prečo rušíš niečo, čo si synovi sľúbila už pred týždňom? Veď už dostal dva tresty - odchod do izby a zákaz PC do konca víkendu...
Prečo si ho najprv ty citovo vydierala, že ešte aj do cirkusu teda nepôjde?
Deti sa učia od rodičov všetko - aj to, ako citovo vydierať...
prve co ma napadlo, bolo presne to...Dieta sa vsetko uci od svojich rodicov.
...skutocne empaticke! Toto potrebovala mamicka urcite pocut...
z par slov, co napisala, hned nam je jasne, ako zije cela rodina a ako sa vsetci vydieraju. Nemam slov.
ivet
ivet,a ty by si jej čo poradila?
Skus mu nabuduce zobrat vietor z placiet tym, ze za jeho samovrazdu ty ani nikto z rodiny do basy nepojde. Do basy by ste sli, len keby ste mu vy ublizili.
Ked sme pri nejakom rieseni hadky medzi nasimi dvoma chrustami dosli az k bodu, ked starsi prehlasil, ze on teda radsej umrie, iba som mu iba vysvetlila, ze tym vela strati a nic neziska. Vsetky deti sa budu hrat, pozerat telku, pojdu na navstevu ku kamaratom, ale on uz nebude moct. Nakoniec sa rozhodol, ze umierat teda este radsej nechce.
(Aj ked toto riesenie nebolo najdokonalejsie, lebo ma svoje dalsie uskalia v buducnosti. V danej chvili zabralo.)
suhlasim s georginou...ak nieco detom slubis...dodrz to...jeden trest staci...
suhlasim s babami
neda mi este dodat..ked som si to znova precitala..pises ze to neni prvy krat co ti povedal ze sa zabije...pri tomto incidente by som az taka prisna nebola...ved si ho vyhnala na postel a dohovarala mu..co je v poriadku...on si to uvedomil..dosiel sa malej ospravedlnit a ako pises pekne sa spolu hrali dalej...nie si na neho prilis prisna..?ved to je len 7 rocne dieta...ja by som po tom ospravedlneni uz nic nerozoberala..ani zakaz byt na pocitaci cely vikend za takyto nie velky problem by som nedala...daj pozor..lebo si pri tomto pristupe mozes velmi lahko pokazit vstah medzi detmi....pytala si si nazor...iba preto to tu za seba pisem.....mam to totizto zo svojej vlastnej skusenosti...nech sa ti dari ..!
žužulienka,keď si predstavíš,že v práci dáš nejaký sľub svojmu šéfovi-že prácu odovzdáš vtedy a vtedy,alebo čokoľvek iné-tak robíš všetko preto,aby si to dodržala,nie?
Preto by si mala dodržiavať aj dohody so svojimi deťmi,sú pre teba určite cennejšie ako tvoj šéf...a hlavne sú to TVOJE deti,šéfa si môžeš nájsť aj iného a môže ich byť niekoľko za celý tvoj život.
Takéto reakcie u detí sa podľa mňa trestať nemajú,ja by som to teda tak neriešila,mňa by tie jeho slová tak ranili,že by som na neho išla tou mäkšou cestou.Je ešte malý a veľa vecí má odkukaných zo svojho okolia,školy,televízie,skúša čo zaberie.Ja by som mu určite spravila nejaký výlet,alebo cukráreň,kde by som s ním bola sama,bez jeho sestry,nech má pocit,že aj on je pre mňa dôležitý...
Ale ja som netrestala to že ma ranil, že povedal zabijem sa, z toho som maximalne vedla a nie som si ista ako mam reagovat,aby som ho v tom neutvrdzovala. Viem ze chcem mat pekny vztah s detmi hlavne s Jakubom, ale mam strach.
zuzulienka- ak dovolis aj nazor menej dokonalej matky...deti - zvlast vo veku tvojho syna su velmi citlive, vnimave a zacinaju sa "hladat..."
Ja bez ohladu nato- ako si poriesila situaciu s pocitacom a v detskej izbe- urobila si to tak,ako si to citila a mala potrebu v tej chvili riesit Ty- pretoze Ty si mama- s tvojim synom by som si sadle a osamote sa porozpravala o slovach, ktore vyriekol....opytala by som sa, preco povedal to, co povedal, ako Ta to trapi a mrzi a co by znamenala pre Teba strata hocikoho z rodiny....
Skus presondovat, ci nema problem aj niekde inde v skole, s kamaratmi...atd,pretoze uvediem priklad-podobne reaguju doma aj sikanovane deti....nehovorim, ze sa to tyka tvojho syna, ale....jednoducho-venuj sa mu viac, castejsie si ho vsimaj a hlavne- vela sa rozpravajte!
Drzte sa!
ivet
Ivet
ivet, !
zuzulienka, môj syn to tiež viackrát skúšal. aj sa zbalil a odišiel po bránku domu,s dáždnikom a ruksakom.tiež mal 7 rokov. tiež som mu povedala, že ked sa zabije, tak už všetko skončí a že sa musí rozhodovať tak, aby v jeho okolí boli všetci spokojí. aj on,aj my.ked sa zabije,všetko sa skončí.a s tým počítačom ,ja mám deti vo veku 18 a 14 a museli sme kúpiť počítač ešte jeden,teraz pre zmenu sa každú sobotu naťahujú na motorke.ja sa už bojím víkendu, lebo také vojny riešime pravidelne.našťastie, sa teraz už nikto nezabíja.
samozrejme že ma aj to napadlo, pýtam sa ho často či je niekto nanho v škole zlý, či sa niečo v škole nedeje, či je všetko v poriadku, mal problém s tr. učitelkou, ale to sme riešili ešte minulý rok teraz ked sa pýtam, je to OK. ak mi teda povie pravdu. pýtam sa ho na kamarátov, nech si hlada, lebo na tento šk. rok mu odišiel z mesta spolužiak, ktorého volal najlepší priateľ (hoci nám sa nepáčil lebo bol cigánik, ale jeho to asi velmi ranilo) tak mu radím, aby si hladal iných kamarátov, lebo človek ich k zivotu potrebuje a je mu smutno bez nich. snažim sa s nim rozprávat, ale niekedy sa zatne a nepovie nic. a je mu vsetko jedno.
ivet pekne si to napísala...práve takto môže reagovať dieťa ktoré je veľmi citlivé...
ivet36 
Nie je lepšie problémovým situáciam predchádzať, ako ich potom riešiť?
Ak mama niečo sľúbi dieťaťu a potom, keď dieťa niečo vyvedie, mama sľub zruší - je celkom pochopiteľná reakcia dieťaťa: "Aj tak to nechcem!"
A ak potom mama trvá na tom, že zrušenie sľubu platí, zase sa len nečudujem reakcii dieťaťa, že skúša situáciu riešiť rovnako, ako mama - citovým vydieraním.
A aj keď sa niekomu trebárs nepáči pojem citové vydieranie - nič to nemení na tom, že to je nazvanie veci pravým menom...
Sedemročné dieťa bude zákonite citovo vydierať, ak to robí aj jeho mama.
Geo a kde je napísané, že mu to SĽÚBILA??? Nemohli sa DOHODNÚŤ, že ak bude poslúchať?
A pokiaľ správne čítam- opýtala sa ho- NEZRUŠILA, ON odmietol.
A potom na tom trvala- keďže to bol ON, ktorý odmietol- a predsa chceme deti naučiť, že slová MAJÚ váhu....
Takže kde si tak 100% nabrala istotu, že VYDIERALA ONA?????????
ďakujem
ako chcela som ked som ho vyhnala na tu postel aby si uvedomil ako sa spraval k sestre on mi odvraval a ked som sa ho opytala ci nechce na ten dnesny cirkus ist lebo som si myslela, že teda sa trochu zabrzdi, tak povedal, ze teda nechce ist na cirkus. tak som suhlasila, a chcela som si stat za slovom.
kazdy den rano vstavam ze je novy den a nova moznost na lepsi vztah so synom.
Žužulienka, samozrejme, že každý deň je nová možnosť. A práve preto som napísala, kde presne si urobila chybu. A rozobrala som to nižšie v ďalšej odpovedi pre Akiru.
Ono je síce najlepšie predchádzať situáciám. Ale každý sme ňákovej a každý rieši podla momentálnej situácie, rozpoloženia... Nebudem písať, ako by som to riešila ja-možno by sa moja reakcia odlišovala od ivet36(naozaj neviem, čo by som v tej chvíly robila-to je také isté, ako keď píšete: nikdy nehovor nikdy), ale velmi sa mi páči jej komentár na to-je dosť citlivý. Presne ako píše (alebo teda, trochu to pozmením)-nie každý je dokonalý PS:ešte som chcela k tomu: nemám pociť, že žužulienka pýtala radu, ako vychovávať, alebo ako by sme to riešili my-ale skôr mám pocit, že chcela vedieť, či sme sa stretli s tým, že dieťa vydiera(alebo teda skôr sa vyhráža) smrťou- myslím, že z toho má strach
ano mam z toho strach,vy by ste nemalí? ved ked to povedal prvý raz tak mi vyrazil dych. a nedalo mi to spávať asi týžden.
A tvoj syn si, samozrejme, všimol, ako veľmi ťa jeho slová zasiahli. A pochopil,že táto veta je "účinná" a dosiahne ňou, čo dosiahnuť chcel...
A preto ju používa naďalej.
žužulienka, prepánajána-ani nemluv, jasné, žeby som mala strach-veď preto som to napísala, mám z Tvojho príspevku taký pocit
... wow, drobec malý. Ani si nechcem predstaviť, ako sa pri takejto vete cíti matka
No a ja si viem celkom presne predstaviť, ako takýto incident vyzeral a neviem pochopiť, kde baby zobrali tú istotu, že išlo o vydieranie. Z tých písmenok sa predsa nedá vycítiť presná situácia...
Ja vidím milujúcu, trpezlivú mamu ako sedí na posteli pri revúcom decku a snaží sa mu vysvetliť situáciu čo nastala a zároveň ho aj upokojiť. Na otázku či chce ísť do cirkusu predpokladala odpoveď "áno", na ktorú by synčeka pohladila po vlasoch a povedala mu "tak už neplač, povedz sestričke prepáč a uvaríme si puding". Lenže synček jej "pomocnú ruku" neprijal.
A teraz mi povedzte- netreba deti učiť aj tomu, že SLOVÁ treba brať vážne? Vraj ak dám sľub šéfovi- "áno, šéfe, tie papiere budete do piatku mať"- robím všetko pre to, aby som to dodržala. Ale veď ona to dodržala. Ak mi však šéf v stredu povie, že ich už NEPOTREBUJE, je logické, že tam moja práca skončila. A podľa mňa PRÁVE toto chcela Žužulienka synčeka naučiť. Veď to ON odmietol ich dohodu- spomínaný "sľub"- vôbec sa nemuselo jednať o sľub- mohlo to byť podmienené- ak budeš poslúchať, ak nebude pršať,...
Ako by som to riešila ja? V mnou (a podľa mňa aj tebou) opísanej situácii by som mu po tých slovách o zabití cirkus absolútne zatrhla. 7 ročné dieťa už dokáže pochopiť KONEČNOSŤ slova smrť. Zobrala by som dcérku do cirkusu a syna by som nechala s manželom doma- požičala by som im nejakú novú rozprávku na DVD a objednala im pizzu. URČITE by bol dotknutý, ale napokon by s ocinom prežili pekný deň a večer by som prišla za synom a vysvetlila mu "Keď človek zomrie, už nie je. Nemôže sa hrať, nemôže jesť pizzu ani pozerať rozprávky. Nepôjde už nikdy do cirkusu. Už nikdy nedá mamičke pusinku. Nikdy sa na ňu neusmeje. Vieš ako ma bolí, keď si to predstavím? Že by si už nebol? Že by po tebe zostala prázdna postieľka? Nesmieš hovoriť také veci. Lebo si vždy predstavím, ako by si mi veľmi chýbal. A vtedy ma bolí srdiečko a som smutná. Ak budeš chcieť ísť nabudúce s nami, nesmieš už také veci nikdy povedať. Ak nechceš, aby som bola smutná" ...
toto by bolo moje riešenie...
A keď dieťaťu poviem (a dokonca opakovane a s dôrazom), že nesmie hovoriť veci, z ktorých je mamina smutná a bolí ju srdiečko - tak sa mamina môže spoľahnúť, že dieťa si poriadne rozmyslí, či sa jej nabudúce zverí so svojimi prípadnými detskými trápeniami...
Mimochodom - takéto vety sú tiež citové vydieranie...
Nie veci, z ktorých bolí maminu srdiečko... slová ZABIJEM SA.....
A ako to riešiť? Uf, predýchavam, lebo sa mi vo vačku otvára nožík. Nie je jednoduchšie priznať, že si si /aj niektoré ďalšie baby/ niečo vytrhli z kontextu- pretože FAKT NIKDE nie je písané NIČ o SĽUBE od ktorého sa odvíja CELÁ tá šaráda vydieranie RODIČMI......
Dohoda a sľub sú trebárs pre dospelého dva pojmy - ale nie pre sedemročné dieťa...
Miška, ak rodič niečo dieťaťu sľúbi, alebo sa s ním na niečom dohodne a nič "vonkajšie" nebráni splneniu sľubu/dohody nebráni (v tomto prípade napríklad vyhorenie cirkusu), tak to treba aj dodržať.
A nie sa rozrušeného a rozčúleného dieťaťa vypytovať: "Tak chceš ísť do toho cirkusu?" Celkom pochopiteľne odpovie: "Nie!"
Takto by reagovala aj cca polovica dospelých, keby im niekto (napr. šéf) minimálne naznačoval, že ak nesplní požiadavku, tak mu môže byť odopretá výhoda dopredu prisľúbená ("Nezostanete nadčas? Takže nechcete to zvýšenie platu, na ktorom sme sa dohodli pred týždňom?")
situácia z práce---ok, dobrý príklad.
PONDELOK: "Áno šéfe, tie zmluvy budete mať v piatok na stole"
STREDA: -akira, tie zmluvy už nepotrebujem-
ŠTVRTOK: -nemáte ich? Tak musíte dnes zostať na nadčas-
"prepáčte, ale nemôžem. Veď ste hovorili, že ich už nepotrebujete"
-ale potrebujem. Nezostanete teda nadčas? Takže to zvýšenie platu nechcete?-
A teraz si to prehoď na postavy Jakubka a Žužulienky--- kto bol šéf a kto zamestnanec? Takže KTO sa správal NEFÉR???
Samozrejme, berme ohľad na vek "šéfa", lenže z tohto pohľadu VYDIERAL iba JEDEN. A podľa mňa takéto reči deťom prejsť nesmú... či majú 7 alebo 14. Alebo 24 ako môj kamarát, ktorý sa touto vetou snažil získať naspäť svoju priateľku, s ktorou sa SÁM rozišiel. Až raz, keďže prázdne vyhrážky už nezaberali urobil čin- ktorý predpokladal že nevyjde, ale vyšiel.......
Miška, ale tvoj "prenos" nie je správny. Šéf nie je Žužulienkin syn, ale Žužulienka.
Takže:
Pondelok: Zvýšim vám plat!
Piatok: Ak nezostanete nadčas, plat vám nezvýšim.
"Jakubko, ak budeš poslúchať, môžeme ísť v sobotu do cirkusu"
/Jakubko neposlúcha/
"Jakubko, chceš ísť do toho cirkusu?"
-nechcem-
"dobre, tak pôjdeme iba s Katkou"
-ja sa teda zabijem-
... stále vidím IBA ten svoj "prenos"......
Miška, lenže Žužulienka napísala, že sa pred týždňom dohodli, že pôjdu do cirkusu. O žiadnej podmienke nebola reč.
Okrem toho opakujem - ak sa takto spýtaš rozrušeného dieťaťa, zákonite ti povie: "Nie!"
Žužulienka, bola dohoda nejako podmienená?
A ešte - deti často urobia, alebo povedia niečo, z čoho rodičov bolí srdce... Lenže to robia, či povedia preto, že sú ešte deti a len sa učia, ako sa správať a ako na ich činy reagujú druhí.
Ak po sedemročnom dieťati chceš, aby nikdy nič také, z čoho by ťa bolelo srdce neurobilo, alebo nepovedalo - kladieš na neho neprimerané nároky.
Sedemročné dieťa nevie a ani nemá odkiaľ vedieť, z čoho teba bude, či nebude bolieť srdce. Okrem toho, ty si dospelá a máš sa vedieť vyrovnať s tým, že tvoje dieťa prípadne niečo vyvedie. Nerob za tvoje bolenie srdca zodpovedným malé dieťa...
Akira,máš pravdu,treba brať slová vážne a chlapec ten cirkus odmietol podľa mňa preto,lebo sa ho na to žužulienka spýtala vo chvíli,kedy bol ešte nahnevaný,urazený.Keď je ešte vo fáze,že je presvedčený,ako mu celý svet krivdí,vtedy si s ním neporadí-aj ja to mám doma,presne tak isto.Musím počkať kým vychladne,potom je to debata už o inom.
Myslím,že toto všetko,čo jej tu všetky radíte,aby mu povedala ako ju ranil,ona aj spravila.Ide zrejme o chlapca citlivého a inteligentného.Ja by som určitý čas zrušila u neho všetky tresty,na takéto deti to vôbec nezaberá,treba ho nechať "vyzúriť" a potom rozhovor,určite pochopí,že ho mamina ľúbi a chce mu dobre.
a nechcela ho práve tým na niečo navnadiť? Predsa keď niečo od niekoho chcem, musím tomu svoje správanie trošku prispôsobiť.
U nás takáto dohoda funguje- cirkus nikdy nebol samozrejmosť, ale darček, ktorého darovanie si rodičia mohli kedykoľvek rozmyslieť. A ja tak spolupracujem aj s našou dcérkou- ideme do obchodu a ja jej poviem, že ak bude pekne kráčať, môže sa na chvíľku pohrať s kamienkami. Pred činžiakom sa hneď vypýta na ruky, keďže ju nezoberiem začne nervačiť. Opýtam sa jej, či sa chce hrať s kamienkami a podám jej ruku. Väčšinou ide. Ak nie, zoberiem ju na ruky, ale na kamienky ju už nepustím....
Miška, bez urážky - tvoja dcérka má dva roky. A dvojročné dieťa predsa len reaguje trochu inak, ako sedemročné...
každá máme doma iné deti a každá z nás iné výchovné metódy.Ja osobne píšem to,čo by som robila ja v takejto situácii.Nemyslím si,že by bol chlapec zlý,alebo nevychovaný,len má "svoju" hlavu a snaží sa presadiť si svoje,určite má aj dobré srdiečko a svoju sestru rád,keď sa vedeli spolu dohodnúť,že maminu "oklamú" ako sa jej stal dnešný úraz.
Žužulienka si určite niečo z našich rád vyberie,čo jej bude vyhovovať.Ja mám doma štyroch takých istých ako má žužulienka Jakubka,ver mi,že keby som im sústavne niečo zakazovala a menila dohody,tak mám ja doma ten cirkus a nemusím tam ani chodiť.
samozrejme- Jakubko je úplne normálne dieťatko. Ale podľa mňa malo nasledovať po odpovedi "veď si povedal, že ísť do cirkusu nechceš" "ale ja chcem" a na to pekný, rodičovský rozhovor o tom, že slová treba brať vážne. A potom objatie a cirkus. Lenže veta "ja sa teda zabijem" sa podľa mňa nedá tolerovať. Je pravda, že na tieto svoje slová mám veľmi VEĽMI osobné dôvody a teda si za nimi budem stáť až do konca. Kamarát takto vydieral priateľku celý vzťah a jej pri nich vždy zmäklo srdiečko. Až raz prestali mať zastrašujúci význam a ona odolala. Zabil sa. Pred očami svojich 2 sestier, v obývačke svojej MILUJÚCEJ mamy. S odkazom "povedzte Katke, že ju milujem"...Nikdy ma nikto nepresvečí, že sa tomu nedalo zabrániť- pretože NEVERÍM, že sa chcel zabiť. Chcel iba spraviť opäť "prevrat", aby vyhrážky nabrali na vážnosti. A NEVERÍM, že by to takto dopadlo, ak by hneď pri prvom vyslovení tých strašných slov "nafackala" a on by musel iným spôsobom dokazovať svoju lásku- nie smrťou...
Akira,ten príbeh nepoznám,ale tvoj kamarát bol dospelý človek,to nemôžeš porovnávať s malým 7-ročným dieťaťom,to je malý chlapec,ktorý to neberie vážne.On je nahnevaný na maminu,má pocit,že ho nemá rada a chce ju donútiť aby ho ľúbila,lebo je zmätený.On to nemá domyslené do konca ako ten tvoj priateľ,to je určite o inom-aj keď je to smutné,ako to dopadlo.
v dnešnej dobe sa tak premnožili tieto detské samovraždy, že z toho mám zmiešané pocity... deti kopírujú dospelých a to, v čom si vyberajú podľa svojej povahy- ja som napr. nikdy nedokázala vysloviť vetu "zabijem sa".
Preto túto vetu nikdy nebudem brať na ľahkú váhu- či ide o dospeláka alebo o drobčeka, ktorý je zmätený A v tom druhom prípade obzvlášť- dospelý človek dokáže premyslieť svoje skutky, dieťatko im ešte celkom nerozumie. Nikdy nedovolím svojim deťom, aby na čosi také čo i len pomysleli- hoci i v takejto vyhrážke- pretože čo sa stane, ak neustúpime? Kam až taký drobček zájde? Dokáže pochopiť tú hranicu? Keď ju už raz prešvihol s takým vyhlásením... myslím, že tu v prvom rade treba hovoriť o KONEČNOSTI smrti a rázne zakročiť, aby takéto myšlienky dieťa vôbec nenapadali.
Aki, ten skutočný príbeh je smutný, ale bohužiaľ, je to realita. Velmi rada by som si prečítala Tvoj názor na blog od vinciffuk s názvom šťastie. Momentálne je to na strane druhej
prečítam, vyjadrím
No - tu sa krásne ukazuje, ako nás naše vlastné skúsenosti veľmi ovplyvňujú a prečo teda nie je možné nájsť univerzálny návod na riešenie nejakej situácie.
Keby mne moje dieťa povedalo ..., lebo sa zabijem... tak otvorím šuflík a podám mu nôž, že nech sa páči
Samozrejme, keby to náhodou chcelo využiť, tak by som mu v tom zabránila
áno, práve pre toto o tom píšem- pre mňa je táto veta oveľa vážnejšia ako všetky nadávky sveta a srdce mi pri nej bije ako zvon.
Je to strašná veta, ak vieš, kam až môže zájsť
(samozrejme, že vieš, ale... nemáš pevný dôkaz, ktorý mám ja v svojom srdci...)
Nikto tu Žužulienke nenapísal, že má synove vyjadrenia ignorovať. Magic aj iné dievčatá tu pekne rozpísali, ako sa treba so synom porozprávať o jeho slovách.
Hlavný problém však vidím v tom, aby sa Žužulienkin syn naučil, že "svoje" nedosiahne vydieraním.
áno, to je pravda, v prvom rade je rozhovor a absolútne súhlasím s tými článkami. Treba zakročiť. Lenže ja tam nevidím citové vydieranie zo strany mamy a zastávam názor, že všetky "nadštandardy"- cirkus, zmrzlina či hračka nám slúžia na robenie radosti, ale my máme v rukách, kedy ich použiť. Dieťa nemá žiť v istote, že ich dostane, hoci si ich nezaslúži. Sú to výsady a ako také sa dajú aj odobrať.
Považujem za dôležitejšie naučiť dieťa, že keď niečo poviem, tak to platí.
O "zásluhách" učím deti inak a inými prostriedkami.
Georgina, naozaj si VŽDY splnila, čo si sľúbila synovi, či dcére? za každých okolností????
bez ohľadu na ich správanie...teda pokiaľ Tvoje deti neposlúchajú na slovo
...ak áno, tak to Ťa naozaj obdivujem...
a je to na obdiv? Mne to nepripadá.
Švagor (zhodou okolností 7 ročný) išiel s nami na kolotoče. Povedali sme mu, že môže ísť na 4 kolotoče. Kúpili sme lístky na 4 "druhy"- ktoré si vybral SÁM a keď prvý zastavil, zostal sedieť a začal plakať, že on chce ísť ešte raz na tento. Nemohli sme odtiaľ vytiahnuť a urobil scénu- hoci sme mali dohodu. Porušil ju on, padla aj z našej strany- lístky sme vrátili a išli sme domov...
Renka, rozpísala som to vyššie - ak rodič niečo dieťaťu sľúbi, alebo sa s ním na niečom dohodne a nič "vonkajšie" nebráni splneniu sľubu/dohody nebráni (v tomto prípade napríklad vyhorenie cirkusu), tak to treba aj dodržať.
no ja si práve vôbec neviem predstaviť situáciu, že som dieťaťu sľúbila, že pôjdeme poobede do cirkusu, dieťa celý doobedie niečo "vyvádza" (napr. naschváľ pokazí hračku, neposlúcha, odvráva či ublíži mladšiemu súrodencovi či niečo podobné) a ja ho zoberiem poobede do cirkusu, preto, že som mu to sľúbila? aby videlo,že dodržím sľub, bez ohľadu, či si ten cirkus zaslúži, či nie? ...čo si z toho dieťa vezme do budúcnosti? mama dodrží sľub, tak čo...ja si môžem robiť , čo chcem ...môj názor, ja to vidím takto
Takže splnenie sľubu, ktorý nebol ničím podmienený, si treba "zaslúžiť"?
Georgi, nebudem sa naťahovať o slovíčka...zaslúži- nezaslúži, má nárok- nemá nárok...proste viem, že v tejto situácii by som sa ja zachovala takto, či je to správne, alebo nie...vychádzam zo svojich pocitov
OK
renka
ivet
Reni
Reni, super,akurát premýšľam, že ako som si dovolila mať deti.Lebo ja teda podľa týchto vyjadrení som sakra zlá matka.
akými?
Napísala to aj za mňa Adus nižšie - komentár odoslaný o 22,40 hod.
Miška,
- joj, to patrí k tvojej odpovedi z 22.00
absolútne súhlasím.Deti v tomto veku skúšajú na rodičov, čo si môžu dovoliť. Aj môj syn už stál s kufríkom pred bránou, keď sa rozhodol odísť od mamy. A to mal len 5. Rozmyslel si to. Dnes má 26 a veru sa mu nechce odísť
, hoci je sebestačný. Vždy vedel, že pevne stojím za svojím sľubom, či za zákazom.
Ono je to trochu zložitejšie, hovoríme síce o citovom vydieraní, ale napríklad nerozumiem prečo by šlo o citové vydieranie, ked ideme robíť domáce úlohy, a on začne hysáčíť a povie : to nenapíšem (neprečítam) to sa radšej zabijem!
samozrejme ze vtedy kludne - a ked mi uz nervy povolia tak aj so zvyseným hlasom ale myslím že to všetkym rodičom pri úlohách povolia občas nervy - poviem ze to zvladne, nech sa sustredi, a za ten cas co tak vystraja, tak to uz mohol mat hotove a mohol volny cas vyuzit na chvilu na pocitac, alebo citat knihu alebo sa zahrat s autom.
to bolo v septembri, teraz sa uz ukludnil a uz to nieje take hekticke ´(pri dom. úlohach).
Ten prípad, čo si opísala teraz, je naozaj o niečom inom...
Žužulienka, v akej zostave ste šli nakoniec do toho cirkusu?
no nakoniec to dopadlo tak, že sme nešli vôbec nikam. nikto a nikde. stala sa zatiaľ ďalšie vec, ktorá ma vytočila. asi mi teraz poviete že som fakt nenormálna, podľa predchádzajúcich odpovedí. kým som bola na záchode, tak sa deti šaleli a jakub hodil do katky vankuš, ona spadla, a buchla sa tak, že má rozrezaný nos a pod okom. ked som vysla jakub ju osetroval, ale dohodli sa že teda mi nepovedia pravdu. mne sa to nezdalo, lebo to ich santenie už poznám, a viem že väčšinou je na vine jakub a katka si to odnesie, tak som sa pýtala raz , druhý raz a nakoniec sa tie odpovede nezhodovali, tak vyšli s pravdou von. no prišlo mi ľuto že teda katka klamala.
a bola som teda určite tvrdá a rozhodla som že teda za klamstvo nejdem nikam.
ale... dohodli sme sa ze ak zajtra budu posluchat, tak teda ideme do cirkusu. s tým vedomím sli spat.
Žužulienka, takže najprv sa dohodnete, že pôjdete do cirkusu, potom zase nepôjdete a nakoniec predsa len pôjdete - ale nie dnes...
Čo si má z toho tvoj syn vybrať?
Jedine to, že je dôležité, či správne zabrnká na správne mamine citlivé strunky...
No, ja by som v tom ani nehľadala vydieranie, ani skutočný úmysel si niečo urobiť. Je to jednoducho veta vyrieknutá v afekte - možno že chcel dokonca povedať "ja ťa zabijem" ale v poslednej chvíli si uvedomil, že to by už bolo priveľa a a zmenil to na ja SA zabijem (ale toto sú všetko iba špekulácie).
O inom som chcela - niekde to musel počuť, odpozorovať reakcie na také vyhlásenie,... sedemročné dieťa nepríde samé od seba s takým vyhlásením. Ruku na srdce - ako veľmi sa kontrolujeme pri tom, čo hovoríme?
"Nenávidím takéto upršané počasie." "Zabila by som ho, keď mi niečo také povie." "Ešte raz mi to urobí a hlavu mu odtrhnem." "Porazí ma z toho."
Deti sú veľmi dobrými pozorovateľmi!
Súhlas do bodky
(len ešte dodám- že bohužiaľ, tým frázam sa občas nevyhneme, hoci sa akokoľvek snažíme- máme určité zaužívané frázy a je pravdou, že ich používame aobčas si to ani neuvedomíme- a už VôBEC si ich nespájame s tým, že tí drobci to chápu doslova- ako s príbehom od Broni, kde koruna sa nerovná korune.
adus, toto si pekne a myslím aj trefne teraz nemyslím, žeby žužulienka(alebo niekto u nich tak rozprával)-ale poviem príklad. Aspoň konečne môžem napísať, čo malý minule povedal svokre-ja som skoro skolabovala, ale viem, že to počul na piesku(aj som deti upozornila, nech tak nehovoria)a vôbec ani v tom najhoršom sne ma nenapadlo, žeby si to zapamatal-resp.žeby to zaregistroval. Boli sme u svokrovcoch a všetci(okrem mňa, malého a švagriny)boli oberať. Prišiel čas obeda a tak sme jedli a ja vravím:a kde sú všetci-čas obeda, snáď tam nebudú dlho, ak áno, tak im donesieme obed. Nič viac, nič menej. Prišli, bolo 14-násť hodín a malý kričí zo záchodu:kde ste všetci, však bol obed, tak treba vtedy papať a nie na kopci(na vinohrade)robiť koko...y! Baby, ja som skoro odpadla! Zobrali to ale športovo-a ja som malému vysvetlila, že takto škaredo by sa nemalo hovoriť. Odvtedy nič podobné nepovedal. Deti len inerpretujú to, čo počujú a vidia, ale nie vždy to berú z domu Trochu na odlahčenie
Presne tak...Kolko veci porozprava dospely clovek v afekte...Tak preco to brat od malinkeho ako jeho skutocne zelanie a potrestat ho tym, ze si za tym musi stat. Jeden trest staci aj podla mna (vikend bez PC). A dalej...odkial to asi ma? Tiez stoji za zamyslenie...
Moze sa tu niekto kludne rozculovat (ake neempaticke to je) a ze tento nazor maminke ublizi, ale to nic nemeni na veci, ze je to tak a ze maminka si tu zaziadala o skusenosti inych a dostala ich. Preco niekto v jednom kuse musi hodnotit, ci su komentare vhodne, alebo nie?! Nie dost empaticke pre teba? Neries. Napis svoj nazor a bodka. Tym, ze napadas inych, nicim situaciu dotycnej mamky neulahcis.
ja_hodka, ja by som velmi rada vedela, komu si tú poslednú vetu adresovala? Odpíšeš?
Lia, kazdemu, kto sedi na ten popis.
jeden trest stačí
dobre takze nechcel sa vystriedat na Pc - zakaz na víkend
ublízil katke umyselne - druhý trest - na postel
a ked som mu dohovárala ze to nebolo pekne a preco som ho potrestala on odvrával - mala som mu dať za to cukrík? mala som ho pohladkať po tvári nezúr? no ano mala som počkať kým vychladne, ale neurobila som to, bohužiaľ. chcela som ho zastaviť v rečiach ktoré nikam neviedli a zvrtla reč na cirkus. to ze to nevyšlo no čo už...
odkiaľ to má? neviem, ale pýtam sa ho na to, odpoveĎ som zatiaľ nedostala.
ja netvrdím,že si mu mala dať cukrík,za to,že ti odvráva,ale ako aj ty sama už teraz vidíš vec inými očami-vyčkať.A že si to dne tak nespravila,neznamená,že to na budúce tak nemôže byť,vyskúšaj a uvidíš čo je lepšie,potom môžeš porovnávať.
myslím,že ti sám nevie vysvetliť,kde berie takéto reči,možno vonku,možno v telke,možno v škole,alebo je to tak ako tu už niekto písal,že to my dospeláci tak vravíme,že:ja sa zabijem!keď sa nám niečo nedarí a pritom to tak nemyslíme.Ale on je ešte malé dieťa,on nevie,že ten dospelák to nehovorí vážne,malé deti VŠETKO berú vážne,preto veria na Vianoce,preto sa boja "bubákov",lebo my dospeláci hovoríme IBA pravdu a VŠETKO na svete je tak ako to povieme MY.
toto je absolútne výstižné
neriešim či sú komentáre vhodné, alebo nie, podľa mňa sú v tomto prípade absolútne zcestné- pretože ešte mi NIKTO neodpovedal, že KDE je napísané čosi o sľube. MOHLA to byť dohoda v štýle "ak" a celkovo- ak sa povie, že o týždeň pôjdeme do cirkusu a za tú dobu dieťa donesie 3 pätorky zo školy- stále je povinnosť ho do cirkusu zobrať?
A odkiaľ to asi má? Moja známa na ihrisku 4 ročnému dievčatku ponadávala do "kú..", lebo brala hračky jej 2 ročnému synčekovi. Je problém nájsť v dnešnej dobe takéto slová? Tiež stojí za zamyslenie...
či je to sľub,alebo dohoda je podľa mňa to isté,keď sa raz dohodneme so synom ,že ideme do cisrkusu,môže doniesť aj atómovú bombu a kilo heroínu-ja ho do toho cirkusu vezmem.Nebudem ho mýliť a držať celý život v neistote,že raz niečo sľúbim a on sa bude celý čas triasť,či to naozaj dodržím.
toto ja nechápem, ale veď to je jedno- tam už ide o čosi iné.
K tomu dodám iba toto- ocino mi sľúbil k narodeninám horský bicykel, lenže v priebehu 3 mesiacov som urobila jednu vééééééééééľkú "botu" (rozbila som všetky okná na bitúnku a ešte som si tam aj sadla na riť a machersky čakala na políciu) a keď mi otec o 3 mesiace blahoželal, povedal mi, že darček som si nezaslúžila, pretože som ho veľmi sklamala. Že ma má veľmi rád a že so mnou rád pôjde bicykel vybrať, keď svoje správanie napravím.
Brigádou som mu splatila rozbité okná a keď som si z obchodu odnášala bicykel, nalepil mi naň nálepku Slobody zvierat a podal mi útržok zo šeku zo dňa mojich narodenín, keď poslal na ich účet CELÚ čiastku ako stáli okná. Povedal mi, že vedel, že sa zachovám správne a vysvetlil mi, že hoci bojujeme za správnu vec, nesmieme sa stať nikdy tými zlými.
Myslím, že nebolo na škodu žiť v tom, že všetky "darčeky" a výhrady nie sú samozrejmosť, ale výsada, o ktorú však môžem kedykoľvek prísť. Najmä ak som mala SPRAVODLIVÝCH rodičov, ktorý ma aj napriek tomu vedeli podržať...
mne osobne je tiež toto myslenie bližšie
No a koľko si mala vtedy rokov?
Mala som 13. Ale toto je iba jeden z príkladov.Mohla by som ich vymenovať mnoho. A mohla by som zároveň vymenovať aj také, že ocino prišiel pre mňa do školy a zobral ma do cukrárne. Len tak. Bez dohody. Iba preto, aby mi urobil radosť.
Jedna otázka- hovoríš, že dieťa pochopí dohodu ako sľub- je to preň jedno a to isté. A zároveň to, že ak..."traktory nepadajú", treba ju dodržať. Ale... kedy dieťa pochopí, že padajú traktory? Vieš, dostalo chrípku- pre teba dôvod neísť, ale preň nie....
A kde som ja napísala, že s dieťaťom treba robiť všetko na základe dohody, či sľubu? A že sa mu nemá robiť radosť len tak?
A dieťa pochopí veľmi veľa vecí - ak mu ich vysvetlíš... Primerane veku, primeranými slovami a primerane povahe dieťaťa.
nie, to o robení radosti len tak bolo napísané na margo toho, že naši sľuby nedodržiavali. A hoci sme preto občas boli sklamaní- predsa tá detská dušička , vždy sme vedeli, že prečo naša dohoda padla.
Aki, ten Tvoj ocino-brala by som ho, všetkými desiatimi
aj ja. Moji rodičia sú NESMIERNY unikát. Vážim si ich za to a veeeeeeeeeeeľmi ich ľúbim
chcem vedieť, ako by ste reagovali vy, keby vám vaše dieťa ktoré má sedem rokov povedalo ja sa zabijem.
Aby som vám bližšie opísala situáciu ktorá sa dnes stala (hoci nie je prvá, kedy mi povedal túto vetu): Ráno som dovolila mojim deťom syn má sedem a dcéra 5 hrať sa na počítači, dcera už domrzala, že sa ešte stále nezahrala, tak som natiahla budík reku keď zazvoní, vystriedate sa. Zazvonil, dohovaram Jakubovi, aj Katka sa pridala, len možno trochu silnejším hlasom tak sa Jakub na ňu otočil a do ucha jej zreval plným hlasom. vypla som počítač a Jakuba som podotýkam ešte kľudne vyhnala do poschodovej postele ako za trest. Hovorila som mu veci ako to sa nemá, ty si to urobil naschvál, a počítač máš zakázaný ked sa nevieš striedať do konca víkendu až som mu povedala, že či chce ísť dnes na cirkus (ako sme sa dohodli ešte pred týždnom). Povedal, že on nechce na cirkus. tak som súhlasila.
Po polhodine ked sa ukludnil, sa prisiel aj Katke ospravedlniť, bol už kľudný aj sa pekne spolu hrali, ked prišla na rad téme cirkus, a ja som povedala že berem len Katku, lebo ty si povedal že nejdeš, že ho už nechcem brať. tak sa rozplakal a povedal, tak ja sa zabijem, ked ty ma nechceš vziať do cirkusu. Potom ešte hovoril veci, ako ty pojdes do basy a katka do detskeho domova.
Neviem co si mám o tom myslieť, či mám hľadať pomoc u psychologa, alebo je to len začiatok puberty, alebo som fakt tak neschopná, že neviem ako na svoje dieťa.
Je možné aby sedemročné dieťa takto citovo vydieralo? Stretli ste sa niektoré s týmto?