Rozpoviem vám jeden príbeh, o akých sa často nehovorí.. Bolo to raz uprostred tuhej zimy. 13 ročné dievča šlo so svojími bratmi do kostola na nedeľnú omšu. Starý, maličký kostolík bol plný, ako vždy, tak mládež väčšinou stála pred oltárom celú omšu. Jej už od rána nebolo dobre, cítila sa tak zvláštne a veľmi slabo. Ako tak stála, hlas farára sa jej začal vzďalovať, akoby ho počula z čoraz väčšej diaľky s ozvenou, až ho prestala počuť úplne. V tej istej chvíli prestávala aj vidieť..obrazy, sochy, oltár, všetko kam sa pozrela, zahalilo sa do čiernej tmy.