Duša na cestách

Milé dievčence-drahé naničmamy! Ano nadišiel môj velký deň,z ktorého sa velmi teším,už len kvôli mojím detom, vnúčatám,celej mojej ostatnej rodiny mojich známych. Napriek môjmu tažkému životu a problémov, ktoré ma sprevádzali počas môjho celého života,z ktorých som vám niektoré aj porozprávala som sa dožila mojich 58-rokov a som velmi štastná, že sa môžem tešit na príchod mojích detí a mojích vnúčat a pritúlit si ich všetkých na moje bolavé srdiečko, zvlášt sa teším na moju Vanesku, o ktorú som sa v poslednom období tak velmi strachovala a bála sa o ňu.

Asi to znie bláznivo a v mojom veku /35/ aj hlúpo či naivne, ale som romantička a môj problém je v tom, že môj manžel je neromantik. Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú, ale on neromantik je spokojný, keď nemusí byť romantický asi nikdy a mne sa žiada trochu tej romantiky každý deň. Stačí pohladenie, pusa, pekný pohľad či pochvala za dobré jedlo. Aj som mu to už hovorila, ale odpovedal i, že on proste nie je romantik, tak to cíti a tak to aj je.

Na skale stojí žena. Podopiera si hlavu a hľadá v diaľ. Námorníka čaká, či len svetlý zajtrajšok vyzerá? A vlasy jej strapatí slaný vetrík. Je jar – máj. Slniečko bozkáva jej bledú pleť unavenú zimou.
„ Pohladiť, či spáliť bozkom?“ pýta sa vánku.
„ Ešte ich váb,“ preberá on prstami bledé vlasy ženy.
„ Ešte len príde ten čas na náruživosť.“

Všetkym žienkam na tejto stranke, či už sú dnes ,alebo , alebo prave , či potrebujú , alebo majú práve dosť energie, aby tie objatia a podporu dávali druhým :

moja NAJ, NAJ srdcovka , pesnička z Pulnočního kovboje, pesnička, ktorú milujem a ktorú si od svojich 20-tin vždy vypýtam zahrať na gitare:

Venujem vsetkym skvelym mamam (dnes nie nanicmamam)
Tebe mamka sa prihovorit chcem,lebo to co citim k tebe velmi dobre viem.
Povedat ti z duse,hlbky mojho detskeho srdiecka...
lebo to nadherne slovko LUBIM TA uz nepocka...
Lubim ta,lebo mladucka si mi zivot dala
Lubim ta,lebo nikdy si ma samu nenechala.
Vdacny sme ti za tvoju obetavost v kazdej chvili..

Ty spíš, ponorená do snov......
ja ležím tíško vedľa a počúvam rádio, v ktorom práve znie...

"Ty spíš, ponorená do snov, čo blúdia sem a tam.
Je noc a padá dážď. Iba ja tu bdiem a rozmýšľam.
Aj o tom, čo sme prežili, aj o tom, čo nás ešte čaká.
Poznám tvoj ľahučký dych, poznám všetky tvoje mená.

Akurát som sa dozvedela, že tohtoročná CEsta z mesta bude na lúke pri Utekáči /Kokava nad Rimavicou/ .... tak sa chystáme... je tu niekto z toho okolia ? Budú workshopy aj pre deti, tance, cvičenia, hudbička ... všeličo.

Celý program ešte nie je istý, ale potom môžete kuk na www.wigwam.sk/cestazmesta