Duša na cestách

dnes maame smutnee vyyrocie..(brokenheart) suu dva roky od toho dna ked som moju malinkuu Sofinku musela predcasne porodit a ona nemala sancu prezit...v mojich predstavaach je z nej kraasny malinkyy anjelik ku ktoreemu sa denne prihovaaram a ktoryy naas sleduje odtial z hora a duufam ze vie ze ju luubim tak ako keby bola mala sancu tu byt snami... teraz by to uz mohla byt velkaa slecna, keby jej bol dopriaty ten zivot na zemi...zapaalila som sviecocku,pozeraam na ten plamen a

tak ma napadlo minule ked mi dceera rozpraavala o hudobnej vyychove v skole ze ako som ja dakedy na prvom stupni zaakladnej rada chodila na spevaacky kruuzok..pointa je ale taa ze spievat voobec neviem ale to nemenii na fakte ze medzi ostatnyymi som sa stratila a v zbore to bolo fajn..ucili sme sa vacsinou ludovky a chcela som pospomiinat akee..a tu som sa zasekla..napadlo ma paar tusiim Pod horou a Kapura a dalej hlava deravaa a niiist...

Nepamatam sa.. myslim, pisal sa rok 2003 a blizila sa Velka Noc, ked mi zazvonil telefon a moj brat mi smutnym hlasom oznamil, ze nas stryko.. odisiel.. navzdy.. odvtedy, kazdu bliziacu sa Velku Noc ma trapi predstava telefonatov z rodiny..

Pred niekoľkými dňami tu mala mamamata blog, kde spomínala, vlastne my všetky, na svoje najobľúbenejšie hity. Aj ja som si spomenula na skupiny ako NKOTB alebo Take That , prípadne mnohé ďalšie skupiny, speváčky a spevákov. Bol to krásny blog.

Ale aj tak, moja najobľúbenejšia speváčka tejto doby je táto http://www.youtube.com/watch?v=S5lehCKaD8Q.

Dievčence - len na rýchlo a stroho.
Manny ostáva vraj v nemocnici - ale ešte sa za chíľočku vraj ozve.
Na - nedobro to dopadlo .
Tak len zostáva držať palčiská ( nikto dnes povinne nič nerobí, jedine, ak tie palce pritom netreba ) a dúfať, že ju čo najskôr pustia domov.
Tak a posielať pozitívnu energiu.
Pomme a všecky poctivo - aspoň tie z Klubu ritnatých.

Moje zlaté kámošky,maminky aj nemaminky.
Ďakujem vám všetkým ,ktoré ste mi držali palce s mojím románom.
Mala som dosť času, aby som si všetko premyslela a prečítala pár článkov od vydavateľov, ktoré ma presvedčili o tom, že tento román predsa len patrí sem na naničmamu. Tie ktoré ste začali čítať už pred časom, viete o čo sa jedná.

Clovek sa cely zivot za niecim zenie....Obcas sa na chvilu zastavi aby zistil ako rychlo ten cas plynie.Ako rychlo sivie vlas,ako tvar poznaci ten cas..Vrasky pripomenu,ze telo potrebuje malu zmenu.Dusa sa ozve...mozno z oka slza vypadne.S milovanymi svojimi malo sme boli...osud nas nutil aby sme tu neboli....
V zivote sa mnohe stava,chyby co sme spravili obcas len lutovat ostava...

Tak a je to tu.. moji byvali spoluziaci a rovesnici zacinaju jeden po druhom menit to prvotne dvojkove cislo vo veku na trojku.. tak tak, rocnik 1979 tento rok 2009 prestupuje do etapy tridsiatnikov.. pamatam si este zo zakladky, ze sme mali par spoluziakov, ktori oslavovali sviatok jeden za druhym a cely tyzden sa nosili cukriky.. usmievam sa pri myslienke, ze som prave vcera posielala sms k 30-tke mojmu naj kamosovi z detstva.. byval o poschodie vyssie a teraz je v Norsku..