Učím sa byť tu a teraz. Moje ľuftovacie prechádzky mi na to dávajú skvelú príležitosť. Často som kráčala, nevnímajúc nádheru okolo seba, akurát som sa nechávala válcovať nezmyselnými pochodmi svojej hlavy. Už viem, že stačí na chvíľu spozornieť, a v každom počasí, či období sa nájdu jedinečné zákutia, krásne pohľady...
Občas so sebou vezmem foťák, občas len mobil. To som potom sklamaná, že sa mi vôbec, ale vôbec nedarí zachytiť to čo vidím. Tak tomu bolo aj dnes. Na budúce len s veľkým čudom aj dlhým objektívom budem chodiť, bo len s ním dokážem občas zachytiť to, čo chcem. Ako radšej pomlčím, že mimo automatiky nič iné nezvládnem, lebo moja hlava odmieta také pochopiť ...
No nič príroda je nádherné divadlo aj keď farby jesene sa už vytrácajú. 
Snáď sa mi aspoň zlomok toho podarilo zachytiť a inšpirovať vás na prechádzky v prírode .... Fotené klasika tesne pred zotmením 
, to je môj čas.
A zopár z rána, úplne iné svetlo, aj iný foťák a ja sa stále učím fotiť.
Joj, ano opar nad vodou a jesen, len kus dalej ako by som chcela, niet nad velky objektiv.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem, v to tak tajne ci naivne dufam, ze kus vidim, hlavne, ked maturujem nad korekturami pri casopise Torty od mamy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta predposledna fotka je uzastna ;)