Podľa mňa najťažšia, ale najkrajšia práca je vychovávať deti. Aj keď slovo “vychovávať” nemám veľmi rada, lebo na mňa pôsobí veľmi obmedzujúco. Kedysi sa držali deti nakrátko, aby nevyčnievali z radu, poslúchali a vyvýjali sa podľa tabuliek. V dospelosti sú to tí nepriebojní, zakomplexovaní, neprispôsobiví.
Dnes sa deťom dáva viac voľnosti, čo im aj bezpochyby patrí, no mnohokrát je to skôr ľahostajnosť, pohodlnosť alebo zaneprázdnenosť rodičov. Tí začnú byť horlivo aktívni, až keď je problém. Viac-menej suverénne sa k nemu postavia a “riešia” vzniknutú situáciu zákazmi a trestom. No málokedy hľadajú príčinu. Dnešné deti majú skoro všetko – to hmotné, ale láska a dôvera raodiča im často chýba. Tak na seba upozornújú a “kričia o pomoc” ako vedia.
Pozrime sa na dieťako už od počatia. S matkou je spojené pupočnou šnúrou a to nielen fyzicky, ale cíti aj jej psychiku a tiež sa stotožňuje s pocitmi, myšlienkami, prežívaním... Preberá si všetky tie reakcie a prejavy. Jej vzťah k partnerovi, k príbuzným a okoliu. Dá sa povedať, že čo naberie na seba za tých deväť mesiacov, to bude používať celý život. Po narodení potrebuje starostlivosť a priestor na svoj vývin. Potrebuje našu podporu a dôveru. Nechajme ho nech si ide vlastným tempom, čo na tom, že u susedov už malý sedí alebo behá. Dieťa vie samé, kedy je pripravené posunúť sa ďalej, a verte, že nie je lenivé. Ak má dosť podnetov a bezpečný priestor, nemusíme ho nič učiť.
So staršími sa hrajme ich hry. Často im nebudeme rozumieť, lebo deti sa pozerajú na svet inak ako my, no nechajme sa poučiť a hrajme sa podľa nich. Potom aj oni sa budú hrať podľa nás, a tým sa všetko od nás naučia, bez toho aby sme ich to cielene učili a nútili do práce, ktorá deťom neprislúcha. Stačí im byť príkladom. Na deťoch vidíte akých majú rodičov.
Potom príde (možno najťažšie obdobie) puberta. Vtedy sa spoznávajú a uvedomujú si samých seba. Aby to zistili musia skúšať hranice. To sú tie ich extrémne smútky a veselosti. Chvíľami ako malé dieťa a vzápätí ako dospelý. Rôzne vylomeniny, neskoré príchody. Otvorene až drzo hovorí čo si myslí, a pritom skúša koľko okolie vydrží. Teenager si lezie s rodičmi na nervy, keď si k nemu nevedia nájsť cestu.
Rodičia by mu mali dať priestor na zisťovanie a skúšanie týchto hraníc, no neznamená to, že mu všetko majú bezvýhradne tolerovať. Musí poznať dôsledky svojho konania, iba tak to pochopí. Nevychovávajme naše deti príkazmi, ale správajme sa tak ako to od nich vyžadujeme.
Po všetkých týchto obdobiach ich nechajme „vyletieť z hniezda“ a zariadiť si vlastný život.
Či sme dobre vychovali svoje deti, sa ukáže na ich deťoch.
Vážme si deti v každom veku, dôverujme im, podporujme ich. Netvarujme si ich na svoj vlastný obraz. Každý z nás je jedinečná bytosť, tak mu dajme slobodu prejaviť sa.
Všetkým želám veľa trpezlivosti a lásky.
Denisa
Deniska pekny clanocek... PaBe ta posledna veta hovori za vsetko.
..ona moze byt "problemove dieta"..ale nieje to nahodou preto ze tie "problemy"nema s nou kto riesit?11rocna..na zamyslenie...a ked ju da do domova urobi ju to lepsou matkou?nezanedbala nieco uz niekedy davnejsie a teraz ked hori za patami tak si s nou nevie rady?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jej jediným problémom je,že je odstrkovaná celý život,nepochopená...No a jej mama-že ona si s ňou nevie poradiť-je to pre ňu "patkaň"Toto je ťažko riešiť,ja som pozorovateľka,lebo tá 11tka chodí so synom do triedy a tá mladšia zas s dcérou.A to je brutálny rozdiel,čo hovorí syn o jednej,dcéra o druhej,čo vraví ich mama,učiteľky a dievčatá osobne.Nedokázala by som jednému decku dať všetko a na druhé kašlať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nie je to náhodou tak, že ta malá si vyžierala nedoriešiené konfikty svojej matky? Pokiaľ nepoznáme celý príbeh tej malej, ťažko sa k tomu vyjadriť. Ale bojím sa, že ani útekom si nepomohla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem.Ešte kým boli tie dievčatá menšie a chodili sme na ihrisko-tam som ich spoznala,tá staršia bola vždy tá "zlá".Chodila od jedných starých rodičov k druhým,raz sem-raz tam a len tá mladšía bola stále s mamou.Minulý rok sa to celé nejak zvrtlo,jej mama si vtedy našla toho nového partnera,s ktorým neskôr otehotnela,myslím,že tu sa to začalo-najprv zas nový "chlap v dome",potom ďalšia konkurencia v podobe nového súrodenca.Vtedy začala byť v škole agresívna voči iným deťom,začala záškoláčiť,flákať všetko.Vyhrážala sa,že spolužiačke podpáli vlasy(mala v škole zapaľovač!),moju malú chcela za vlasy ťahať po škole,že s ňou pozametá...Mlátila aj svoju mladšiu sestru,do krvi vyslovene.A tak to šlo celý čas k horšiemu.No,vraj ju videli synovi spolužiaci cez víkend s pivom a fľašou alkoholu.No a najnovšie ten útek-to akoby si podpísala ten "sľúbený"detský domov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nikdy, nidky, nikdy nehovorim Matejovi "si zly chlapec" alebo "nemam ta rada" ked urobi nieco, co nie je podla mijich predstav a dalo by sa to vyhodnotit ako neposluchanie... Nikdy !!! Vzdy, ked je prilezitost /a tych je pocas celeho dna neurekom/ mu opakujem, aky je poslusny, krasny, uzasny 
. Ak vycina ignorujem. Hlavne ignorujem truc. Plac z trucu u nas netrva dlho, lebo Matko vie, ze mu automaticky prestavam venovat pozornost. A tak si ju nevyziadava trucom alebo placom. Pekne pride a taha ma za gate, a ukazuje, ze sa chce teraz so mnou hrat 
.
A ked vytahuje prahy, dava si dole ciapku, trieska ako o zavod vlcikom o parkety, sedim, stojim alebo cokolvek a opakujem NONOOOO... I ked je pravda, ze ked mi hori polievka na sporaku to nono je hlasnejsie.
Chodi k nam aj Marekova neter. Ta je z domu "naucena", ze si ju nikto nevsima, a vacsinou ju a jej nazory su apriory odmietnute, alebo podla aktualnej nalady rodicov, ktory su pracovne velmi vytazeni. A ked prisla k nam, venovanu pozornost vyuzila skor destruktivne. Bola protivna, a nekontrolovatelna. Tak sme si dali pravidla a od vtedy nemame ziadne problemy. Pravidla nie je treba nijak spominat. Sem tam ju upozornime na to co je vhodne a co uz nie a ona vobec o tom nediskutuje. Vidiet, ze to prehana cez rozumcek a uvazuje nad tym.
V celku si myslim, ze detom staci dat slobodnu volu v ramci urcitych mantinelov. A potom skutocne staci byt dietatu prikladom a vychovava sa takmer same 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Denisa, pekne si to napísala. Netreba to hádam ani komentovať; diskutovať nie je o čom; stačí prečítať, zamyslieť sa a hneď bude v naničmamovských rodinách menej kriku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K tomu,ako si písala "kričia o pomoc"-akurát dnes som sa dozvedela,že synova spolužiačka(asi 11,je staršia ako môj,lebo šla pozdejšie nejak do školy)ušla včera z domu.Hľadá ju polícia.Jej mama je v pôrodnici s tretím dieťatkom.Tá 11r slečna bola stále "problémové dieťa".Jej mama sa sťažovala,aká je jej dcéra zlá,že ju napadla s nožíkom,ako kradne.No problém nie je v tej malej.Má ešte sestru,mladšiu.K tej je mama super,teraz sa tešila aj na bábo.No k tej nastaršej si nikdy nenašla cestu.Chce to riešiť tak,že ju chce dať do domova.Prešla viacerými vzťahmi,každé dieťa má iného otca.Je mi ľúto tej malej.Podľa mňa,jej príbeh,jej útek,jej krádeže- je presne to volanie o pomoc.Škoda len,že tam odkiaľ by pomoc mala prísť,nepríde.Od jej mamy