Moja mama 2

aké jednoduché....už ťa nepotrebujem, tak načo sa spolu stretať

Ahoj Dajaslovakia vieš čo moja skús to čo citíš napísať na papier a daj to mamke ked už ani to s nou nepohne tak Hmmmm..... ale jak sa hovorí všetko chce svoj čas možno aj tvoja mamka po čase pochopí že vlastne sa s tebou rozprávala ale len tak mechanicky niektorým ludom to dlhšie trvá kým pochopia iných takzvane zrejú ale niektorý nepochopia vôbec tak tomu skús dať čas a uvidíš

Mila Daja, ja som kedysi riesila podobny problem s mojou mamou, hlavne ked som bola teenegarka mi to vadilo, ze ju zaujimalo len ako ide skola, a ci mame co jest a pod. bola tak vychovavana - to bola jej reakcia, ked som jej vycitala nedostatok zaujmu, uprimne dost som tym trpela. ale bola to pravda,ze sa nevedela rozpravat "hlbsie". v tom case som mala vela dobrych blizkych kamaratok, s ktorymi som prezivala vsetko,tak som si jej nezaujem vynahradila.

pises, ze nenadvazuje blizke priatelstva, to hovori za vsetko, podla vsetkeho je dost introvertna povaha, ktoru ini ludia ani nezaujimaju. moja mama je taka.
odkedy som sa odstahovala, tak jej zaujem sa obcas zvysuje, vidime sa tak raz za mesiac a uz je to prave ona obcas, co sa zaujima, kedy pridem.
stale ma obcas zaboli, ked sa mi zda, ze cudzi ludia ju zaujimaju viac, aj ked sa snazim brat ju taku aka je a neocakavat od nej zazraky.
lubime sa a respektujeme take ake sme.

a kam chces definitivne odist? inak ono je to len dobre, ked zacnu zit deti svoj zivot.mne osobne len pomohlo, ze som od VS chodievala k nasim raz do mesiaca na den ci max. 3.

niektori ludia su taki.
vacsinou sa s takymto pristupom stretnes u chlapov. vypocuju, zhodnotia a vypluju na teba riesenie. kym ty sa chces len vyrozpravat, prebrat to zlava zprava, utriedit is to v hlave a riesenie si najdes aj sama. ale ostane ako bonus prijemny pocit z pokecu a porozumenia.
na tomto pristupe muzov a zien zacina kopec manzelskych konfliktov, ktore si neskor prenesu do dalsich oblasti, ktore su uz viac nebezpecne a postupne si na nich vybuduju minove polia, vdaka ktorym maju pocit, ze rozvod/rozchod je jedine spravne riesenie.

hladas pochopenie pre seba u mamy, ale napriek tomu, ze uz nie si dieta, ty nemas pochopenie pre nu. namiesto toho si si z opakovane blbeho pocitu z nenaplnenych rozhovorov (a dalsich veci)postavila mur. kedze nevies ako cezen, hovoris si - odidem a vykaslem sa radsej na nu, ked u nej nemozem dostat to, co chcem.
zaujimave je, ze najbolestnejsi pocit z tohoto razneho rozhodnutia mas ty. nikto iny. (nikto iny ani nema preco.)

preco na to neaplikujes to najjednoduchsie riesenie?
najdi si niekoho, komu sa budes moct chodit vyrozpravat, kto ta bude chciet pocuvat. su aj ludia velmi empaticki, ktori vedia pocuvat, nie len vypocut. dat ti to, co potrebujes.
a mamu ber aka je.
vies, co jej hovorit mozes. vies, ake temy ta v rozhovore s nou nefrustruju, tak sa ich drz.
nesnaz sa na nej vynutit nieco, coho nie je schopna.
a nemysli si, ze len preto, ze je zena, musi mat zenske (a typicky maminovske) myslenie a pristup k problemom. proste je ina. a ty si ina. to ale neznamena, ze ta nema rada, ze ta len eviduje, ze kdesi okolo nej existujes. ako kus inventaru zivota.
mozno sa na zaklade tvojich listov a dohovarani (vysvetlovani) bude skusat zmenit a vyjst ti viac v ustrety, ale asi to nebude pre nu lahke, lebo to nebude jej styl. takze, ak to urobi a napriek tomu to nebude pre teba to prave orechove, co si cakala, aj tak to ocen a vaz si to.

skus si predstavit, ze raz budes mat dceru, ktora zdedi povahu babicky. bude menej emocionalna ako ty. ak budes na nu skusat pristup zahrnovania laskou, dostane sa ti odmietnutia. bude sa tym dusit.
znova by na seba narazili dve opacne povahy. dcera s pocitom, ze mama je doterna a neda pokoj, matka s pocitom, ze ju vlastne dieta odmieta.
a kedze u vlastnej dcery asi nechces aplikovat pristup - vykaslem sa na nu a idem prec - skus porozmyslat, co by si robila, aby ste si dokazali vyjst v ustrety. a toto riesenie skus aplikovat na vztah teba a mamy.

Rozumiem ti velmi dobre.Ja mám takú mamu.Kedysi ma to trápilo.Teraz už nie.Mám vlastnú rodinu,rozprávam sa s MM a deťmi.Mamu mám rada.Ale ked prídeme na návštevu,je to rovnaké,ako kedysi.Ona za to nemôže.To je v nej. Prajem ti,aby si našla človeka na riešenie problémov,rozhovory.Neviem,či sa tvoja mama zmení.Moja už bude mať 70,ale je stále rovnaká.V spoločnosti zábavná,ale nás vypočuť nedokáže.Naše problémy sú bezvýznamné.Určite sa budete mať aj nadalej radi,ale zmenu od nej neočakávaj.

Bohužiaľ, asi nezmeníš človeka, ktorý je roky rovnaký a reaguje tak isto. Tvoja mama je takáto, asi jej robí problém vyjadrovať hlbšie city, prípadne je to pre ňu to najväčšie vyjadrenie aké dokáže poskytnúť. Buď ju budeš akceptovať takú aká je, alebo sa budeš zbytočne snažiť vytvoriť nasilu to, čo nikdy nebolo - len je otázne, či ťa každodenné drobné zlyhania v tomto smere nebudú bolieť oveľa viac ako súčasná situácia.

No so Staronovou musím súhlasiť, ja som mala úžasného otca, ktorý vždy vedel odpovedať aj vypočuť, no mama nie. Je to doteraz, je už stará a mne je jej ľúto, viem že nás má rada, len takým divným spôsobom. Ja ju rešpektujem, je to moja mama, nemusíme sa nadovšetko milovať, ale viem že si ona váži mňa a ja si vážim ju. Vychovala veľa detí a tak jej patrí moja úcta. Nie je zlá ani dobrá, je aká je.
Aj ja ťa prosím, zober si od mamy to čo je dobré a to čo sa ti nepáči zmeň v postoji k svojej budúcnosti. prajem ti, aby si našla niečo čo Vás spája a nehľadaj to čo odlučuje. Verím, že nájdete správnu cestu a ty s tvojom mamou sa nakoniec nájdete, len aby nebolo neskoro. Nezahadzuj to čo máš, lebo čas nevrátiš. Nemôžeš zmeniť iného, ale seba áno. Ak možno vynechaš tie rozhovory a prejdeš trošku na jej nôtu. Možno...mami ako racionálne vyriešiť tento problém? - v tom je predsa dobrá, sama to hovoríš.
Držím palce, veď chceš aby tvoje deti mali starú mamu

dajaslovakia a aká bola matka tvojej matky? Nie je správanie sa Tvojej matky rovnaké ako bolo správanie jej matky ku nej?