Poznaj svoje mesto

Keby niekto niekedy vahal, ci som lokal patriot, tak ano, som. Nikdy mi to tak nedochadzalo, ked som bola mladsia, ale ked som si predstavila, zeby som mala zit niekde inde, ako v svojom rodnom meste ... neeee, asi neeee, neprosim si. No dooobre, este tak niekde na kopaniciach, ci na dedine prostred prirody, ale myslim, ze tam casom este dojdem .

Svoje deti k nejakemu prehnanemu miestnemu uvedomeniu nevediem. Jasne, ze kazdorocne vlacim detiska do schodov na hrad, resp. vlecu oni mna . Jasne, ze ked niekde vidia nieco trencanske, tak si to sprizvukujeme dvojmo. Absolvujeme v lete vylety do blizkeho okolia, davam im nacriet do toho, kde som vyastala, taham ich na miesta kde mi dusa ako decku pookriala. To hej. Ale zeby som im vstepovala tempom turistickeho sprievodcu a omielala dejiny ci historicke udalosti o ich rodnom meste, to ma nenapadlo.

Minulu nedelu v pomerne neskorej hodine na prechadzku si moje skoloupovinne dietko "spomenulo", ze pisu pisomku z vlastivedy. O Trencine. No fajn. Teda na prechadzku bolo neskoro a ucit ho spamati nazvy, ktore mu pri dobrej voli ani najmenej nic ako 8rociakovi nehovoria ... No co som urobila? Ako spravny skrecok mam naskreckovane vselico. Hoci maturitne otazky z anglictiny, krvopotne este prepisovane, xeroxovane a omacane (kde bol vtedy google?) som sice asi zbytocne ale predsalen s dobry umyslom a pocitom posunula, ostali mi este podklady v nemcine . Tak som sa posadila pred skrinu, kde skladujem v chronologickom neporiadku svoje poklady a v hodine 12tej som sa dala hladat nejake obrazky, ktore by moje dieta naucili co je Farsky kostol, ze na Brezine okrem detskeho ihriska je aj nejaky Pamatnik hrdinov SNP, co Kostnica a ze na namesti ten stlp, na ktory sa odmala radi criepnaju aj s bratom a pri ktorom ma poraza, ked beru schody po dvoch je Morovy stlp ... Po pol hodine snorenia po krabickach, krabiciach, obalkach a taskach ( pri ich prehrabavani ma oblievala vlna spomienkoveho optimizmu a tesili pisomne podklady a poznamky typu od spoluziacom na okraji - "videla som dnes Jura, bol bohovksy" ) som nasla, co som hladala.

Skvelu fotograficku dokumentaciu s poznamkami v nemcine s nazvom Trencin vo fotografiach spred 100 rokov . A tak sme hladali a tipovali na aku cast mesta sa divame. Zabava prevelika a ucenie hrou uspesne.
Narvali sme do hlavy 5 historickych pamiatok ... dufam, ze mi uz nikdy medzi ne nezaradi Sochu vodnika Valentina na Sturovom namesti, ktora ma tak cca 9 rokov ... a cely pondelok som prezivala s nim asi tak ako matky maturantov alebo deviatakov, ked pisu Monitory.

Dnes mame rodicko. Vysledky vlastivedy boli dobre. Pani ucitelka chcela po nich len 3 pamiatky, ale dozvedela som sa, ze Studnu lasky vykopal Onur pre Juliu . No nic. Skola hrou. Len co sa otepli, startujeme do schodov zliest Matusovu vezu, prebehnut sa na Brezinu k Pamatniku SNP a asi zacneme badat aj po blizkom okoli. Aby som tak nejak nenapadne a podvedome urobila aj z mojich deti aspon kuskom srdca lokalpatriotom.

Uz som Vam spominala, ze v Trencnine mame vsetko?
My sme totiz svetovi .