Studeny odchov ocami deti

polarocka, hovoris mi z duse. je vela maminiek, ktore by chceli porod menej strohy, medicinsky, len si nevedia "dupnut" alebo im nemocnica jednoducho neda sancu. ja som sa uspesne vyhla niektorym proceduram, dietko som vsak aj tak porodila na stole, miesto v stoji atd atd. v nemocnici bola asistentka, ktora nam dala vypisat porodny plan, zaujima sa o alternativne porody, robi pripravy a mnoho inych inovativnych veci. ked som sa jej vsak opytala, ci mi to bude niekto akceptovat povedala, ze nie...jedna kvapka v mori je prilis malo. prajem si, aby sa to zmenilo, v hlavach nasich doktorov, sestier a nakoniec aj fyzicky v porodniciach.

ps. nech nase deti pocuju a citia nase srdcia, potom sa ich srdiecka a tymi nasimi spoja v jeden rytmus..
Iva

Krásne napísané

Polárka, z takýchto blogov ma chytajú infarkty a ťažko sa mi dýcha...tak si to opísala, až ma zamrazilo...
Je pravda, že my sme tiež podobne "divní" ako vy...Matej spáva od narodenia s nami v posteli a rovnako ako tvoj Matej, raz má nohy na mne, inokedy sa zavŕta môjmu manželovi pod pazuchu a tam odfukuje..niekedy ho objavím pod mojimi nohami pod paplónom....
Odmietal kočík, odmietal postieľku..s kočíkom sme chodili po vonku štýlom "chlapec na rukách a kočík prázdny". Veľa mamičiek na mňa krivo pozeralo, že mám uvrieskané dieťa ( to len protestoval proti kočíku ), niektoré obdivovali moju trpezlivosť, no mne to neprišlo nijak výnimočné, proste sme robili iba to, čo nám prišlo prirodzené..a je to dodnes, našťastie. Kočík sme zrušili v apríli 2009, Matej mal 20 mesiacov, povedala som si, že ak to nešlo dovtedy, už to nepôjde vôbec. A tak chlapec kráča kilometre či do mesta alebo len tak, po okolí...
A k tým pôrodom... Mne je ťažko súdiť, keďže oba pôrody boli naozaj ľahké, aj keď Ivanka mala cez 4kg a ja som ako prvorodička vedela houbeles ... Máš pravdu, pôrody doma alebo v nemocnici - každý sa musí rozhodnúť podľa toho, na čo sa cíti, nie?

Polárka neprečítala som tvoj celý blog, nevraciam sa zbytočne k tomu čo kedysi bolo celkom fajn, ale kdesi hlboko vo vnútri som cítila, že by mohlo byť oveľa krajšie...

Zvláštna zhoda náhod, o ktorých si myslím, že aj tak nejestvujú spôsobila, že pri narodení Filipka bol lekaŕ ktorý nám doprial pocit, aké to je keď ti dajú dieťatko ihneď na bruško.Bolo to prekrásne, dívali sme sa jeden druhému do očí a v tom momente vzniklo medzi nami nádherné puto, ktoré nám pomáha stále...Nikto na sále nechápal ako je možné že dvíhal hlavičku a díval sa s otvorenými očami na mňa a keď mi ho priniesli ukázať v zavinovačke opäť dvíhal hlavičku a hľadal ma medzi tými všetkými ľuďmi čo boli na sále- a bolo ich tam dosť...všetci len híkali, že to ani nie je možné...Pri Matúškovi som toto nezažila, bola tam iná lekaŕka, poňala pôrod inak, ale zas som mala to šťastie, že som porodila takmer bez bolestí- cvičila som počas tehotenstva gravidjogu a pracovala so svojou mysľou a dokázala som to celkom fajn ovplyvniť...

Aaaa keby som čakala tretie tak si viac "dupnem" a vychutnám si to v plnej paráde...

Polárka,
to bolo tak krásne napísané Máš úplnú pravdu vo všetkom a ja, keď raz príde moja chvíľa rodiť, tiež by som chcela radšej nejaký "prirodzený" spôsob, než klasický pôrod.
Inak zrovna dnes som bola v jednom obchode a tam kráčala jedna mamina s "kojeneckou šatkou" uviazanou na krku, a malé bábo jej tam kľudne spalo, s hlavičkou pritisnutou na jej hruď, s uškom pri jej srdci Krásny pohľad. Na opačnom konci išla zase mamička s kočíkom, dieťa neustále plakalo, nevedela ho utíšiť, kričala naňho, a nakoniec ho nahnevaná "odkočíkovala" von.. Tak aj takéto sú "dve tváre" pochopenia detskej duše.
Ďakujem za krásny blog

Polárka. Chcela som síce zostať mimo komentár. Ale nakoľko o danej problematike niečo " málo" ako pôrodná asistentka viem, rada by som povedala aj môj názor. Článok sa podobá myšlienkami filmu Pozri, kto to hovorí. Je vcelku napísaný s dobrou myšlienkou, ale nie celkom môžem súhlasiť. Jednak tvoje tvrdenie, že lekári sú školení iba na komplikované pôrody, nie je pravdivé. Lekári sa školia v prvom rade na pôrody fyziologické - nekomplikované, ale nakoľko sa vyskytujú rôzne predvídané, ale aj neočakávané pôrodné komplikácie, tak sa samozrejme školia na na tieto pôrody. Tvrdenie, že pôrodná asistentka odvedie lepší pôrod tiež nie je celkom pravdou. A takisto nie každá pôrodná asistentka už rodila a má vlastné deti a skúsenosti s vlastným rodením. Takže brať do úvahy odbornosť na odvedenie pôrodu podľa pohlavia pôrodníka a faktu, či už pôrod sám prežil, alebo nie, podľa mňa tiež nie je správne.
Je pravda, že dnešné pôrody sú už trochu iné, než aké boli kedysi. Je možnosť pôrodu do vody, pôrodu na pôrodnej stoličke, dokonca aj na súkromnej izbe. Prítomnosť partnera je už tiež často zavedeným štandardom. Priloženie bábätka na telo matky, dotepanie pupočníka pred jeho prestrihnutím, rooming in systém, to sú pozitívne zmeny k lepšiemu.Čudovala by si sa však, koľko mamičiek prosí sestričky, aby im bábätká po pôrode aspoň na jednu noc ešte zobrali, aby si mohli po pôrode oddýchnuť a my im ochotne vyhovieme, veď podali výkon a nie sú to stroje. Potrebujú si oddýchnuť a neodsudzujeme ich za to, ako by boli krkavčie matky.
Porovnávaš však nejaké tie domorodé kmene a ich prírodný spôsob rodenia, ale zabudla si spomenúť aj štatistiku úmrtnosti novorodencov pri takýchto pôrodoch v krajinách tretieho sveta a vo vyspelých krajinách.
Ja osobne, na základe skúseností a zážitkov z mojej práce, by som nechcela rodiť deti inde, než v nemocnici, pod dozorom odborníkov. Aj keď sa predpokladá pôrod spontánny a nekomplikovaný, často sa pôrod skomplikuje aj na poslednú chvíľku. Stačí, ak mamička prestane tlačiť, splupracovať, alebo je omotaná pupočníková šňúra okolo krku plodu...a to je iba zlomok toho, čo sa oveľa lepšie zvládne v nemocnici, ako v domácom prostredí.
To, ako sa matka postará o svoje dieťatko doma, či bude spávať s ňou, a či ho bude alebo nebude voziť v kočíku, to je samozrejme už v réžii každej mamičky dľa vlastného uváženia. Niektoré myšlienky v Tvojom článku sú veľmi pekné , len sú isté veci, ktoré sa dajú pekne napísať, ale nie vždy ide všetko tak hladko aj zrealizovať.
Ale neber môj komentár v zlom

Polárka,

Ahoj POlarka, mozno mas pravdu v tom studenom odchove.Len ja vidim tu chybu vychovy inde - deti nie su k nicomu vedene, k ziadnym zaujmom, s rodicmi nikam nechodia, maju doma telku a pocitac, nemaju skutocne kamaratstva, nevedia sa pomazlit so zvieratom, nevedia rodicom pomoct, nechce sa im, su unudene a otravene. nechce sa im brigadovat, nechce sa im doma pomahat, nechce sa im sportovat, lebo chudatka nevladzu a aj tak to nie je "IN".Treba na dnesne decka tvrdsiu skolu. Myslim ze v dnesnej dobe su rodicia na deti moc makki.Dieta musi mat rezim, nesmie sa mu dovolit robit co chce, lebo nam potom poskace po hlave. a to sa aj velakrat naozaj deje. Takze, ano deti su ndherne, moc sa tesim na toho mojho maleho zatial v bruchu, ale rezim bude, zaujmy budu, pomahanie bude. MOj muz hovori, ze jedine coho sa boji, ze ja budem velka sekera. Ale ja to povazujem za spravne.
No a co sa tyka porodov, o tom radsej ani nebudem, lebo som z toho na vetvy uz teraz...

ja som rodila v nemocnici žiadna alternatíva, ale super personál, dieťa po pôrode na bruchu a pohoda, ale napr.pri druhom pôrode som bola naozaj vďačná za všetky lekárske vymoženosti a odbornú pomoc, lebo sme skončili ja aj dieťa pod kyslíkom , a ešte aj omotaná pupočná šnúra....a žiadne nosenie len na kojenie, už je asi všade rooming-in, takže máš bábätko pri sebe 24 hodín a naozaj aj ja som zažila niekoľko maminiek , ktoré dieťa NECHCELI na celú noc, lebo nevládali.asi to záleži aj trochu na šťastí, kde to dieťatko príde na svet.
všetkým vám želám bezproblémové rodičovstvo, lebo každý sa snaží a miluje tie "svoje" ako najviac dokáže, že.

Precitala som si tu viacero nazorov tak napisem aj ja svoj. Rodila som dvakrat a oba razy v nemocnici. Oba porody boli rychle a bez komplikacii aj ked ten druhy bol o nieco tazsi. Ked som porodila svojho prveho syna, mala som ledva 18 a o podobnych teoriach ako pise Polarka som nemala ani sajnu. Vsetko som robila intuitivne. Maleho som nosila v klokanke na bruchu lebo bol velmi uplakany a bolo jednoduchsie a prijemnejsie to riesit takto. Spinkal vo svojej postielke. Prvu noc po porode som ho s placom niesla sestrickam taka som bola unave. Pri druhom nam deticky nosili len na kojenie a aj to mi vyhovalo, za tie tri dni som sa aspon trocha zotavila. Maly ku mne do postele chodil spavat az do takych siedmych rokov ale doteraz je to taka priasavka..porod v nemocnici mi teda pripadal celkom v pohode a vyhovali mi oba sposoby aj roaming aj to ked nam deticky nosili len na kojenie...kazdopadne mam s porodmi len dobre skusenosti...

Pridám sa, ja som oboch synov odrodia v nemocnici /veď kde inde? /, ale k pôrodu som si volala svoju gynekologičku, ktorá bola veľmi ochotná a oba razy /v nedeľu !!!/ prišla. Bola som viac uvoľnená, pretože 9 mesiacov som k nej chodila na poradňu a tak som jej aj dôverovala. Maličkých som mala od prvých minút takmer furt pri sebe /len čo ich zmerali a odvážili, aj na popôrodnom aj na izbe/, lenže od únavy so padala takmer na hubu.
Dcérku som rodila už v inej nemocnici, ale zas za skvelej pomoci pôrodnej asistentky, ktorá sa ma ujala už pri kontrakciách, pomáhala mi predýchavať, nájsť vhodnú polohu, masírovala ma keď som dostala kŕč do nohy a pôrod bol krásny, rýchly a bez nástrihu, lebo vedela pekne kľudne navigovať, kedy tlačiť, kedy dýchať.Jediné čo bolo iné je, že dcérku mi síce dali na bruško a do 20 minút aj priložili, ale potom ma nechali na izbe oddýchnuť si, priniesli mi ju na kojenie a na mne nechali rozhodnutie, či si ju už pri sebe nechám.

clanok sa mi paci ja som si uzila rychly porod, hned dieta na izbe a nemali nic proti tomu ze spalo so mnou v posteli bez zavinovacky

... ale nesuhlasim s niektorymi castami alebo komentarmi.

sono: mozme predpokladat ze ultrazvuk viac ludi zachranil alebo zabil? dajmetomu prave novorodenci - alebo dietatko vo vnutromaternicovom vyvine. u mnohych boli vcas podchytene anomalie - na srdci, problem s pupocnou snurou, usporiadanie parovych organov a nasledne privolanie odbornikov na porodnu salu. pokial nebude k dispozicii prijatelnejsi sposob vysetrenia, 3 ultrazvuky za 9 mesiacov su stale prijatelne.