Ked som ju prvy krat uvidela mala kratke cierne vlasy.Podisla ku mne a pyta sa,mas cukrik?A ja ze,kam pojdes?Do tretej skupiny,hovori mi naspet.A tak sme sa zoznamili.A zivot z nas urobil kamaratky.Volala sa Majka.Mama jej zomrela hned po porode a otec bol velmi chori.Po case zomrel aj on.Namala nikoho.spavali sme spolu na izbe ,spolu jedli ,bili sa chodili sportovat.Ked sme si dokoncili skoly ,cakal nas zivot pred nami.Ja som isla daleko od nej,ale v duchu sme boli stale spolu. Dokonca sme sa navtevovali.raz mi prisiel dopis a stalo v nom.Prepac,odchadzam,nikoho okrem teba tu nemam.Rodina na mna kasle.Zamrazilo ma.Aky je to pocit...?Po roku sa ozvala.Vratila som sa,nebolo co robit v juhoske.Strasne som sa potesila,zahoracka Majka je tu!Narodil sa jej syn,ale priatel si nasiel inu,ostala znova sama.Uz som nebola tak blizko,aby som ju vypocula vzdy.TZacala s alkoholom,zrazu zdravicko povolilo.Potrebovala nielen moralnu podporu,ale aj financnu.Ved na papieroch jej patri pol zahoria ako to ,ze nema ani na chleba?RODINA?Aky je to pocit...?Dnes stojim pred hrobom bez kamena.Mam zmiesane pocity,hrcu v krku.Viete aky je to pocit...?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano,je to tazky asmutny pribeh zo zivota ale ako vravievala kamaratkina mama,alebo pan Werich:Zivot lidskej je tak zlozitej,ze zivot cloveka je voci tomu uplnej hadr.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neviem, aky je to pocit..
niekedy je sam zivot, velmi nespravodlivy