Asi sa potrebujem,len vypísať.Pred rokom mi zomrela mama.Bola na operácii kolena a dostala embóliu a zničoho nič,žena plná energie/viac ako ja/zomrela.Ja pracujem doma,mama chodila každý deň ku nám/máme rod.dom/Nemám kamarátku,bola ňou mama.Ešte mám brata,ktorý je slobodný 48r.má syna 14 ročného a s partnerkou nikdy nežil.Brat býval 50 metrov od mamy,chodil k nej na stravu,prala mu ,upratovala.Asi rok pred maminou smrťou mal brat mozgovú príhodu.Ostal doma ,začal sa opúšťať.Mama mala vždy naňho slabosť a hlavne ju nepočúval.Pil,lieky bral nepravidelne,preto mal aj tú porážku.Po maminej smrti sa opustil úplne.Bývame síce v jednom meste ale keď som ho chodila pozreť ani do bytu ma nechcel pustiť.Nechcel si objednať ani stravu,ale keď som mu doniesla jesť,tak bol rád.Lenže ja mám MM a 2deti a príjem našej rodiny menší ako jeho invalidný.Keď schudol 20kg za pol roka tak láskavo dovolil aby sme mu vybavili donášku obedov.Keď som mu ja nezatelefonovala čo má nové ,on sa neozval.Vo februári mal narodeniny a začal strašne piť.Nepomáhali žiadne dohovárania.Volávali nám jeho susedia,tak sme tam aj s MM vždy prišli a riadili po ňom.Bol v stave hroznom,počúraný,všade bordel,smrad.Aj sanitku som mu volala ale on vysmiaty,že sa cíti dobre.Raz sa už ani nepostavil,upil sa .Konečne ho vzali do nemocnice operovali mu hlavu,má v nej toľko krvných zrazenín z pádov,že sa ani nedajú odstrániť.Teraz je v liečebni,vybavujem mu umiestnenie v domove soc.služieb a tento štát mi tak strpčuje vybavovanie,že som už zúfalá a potrebovala som sa vyžalovať.Brat nechodí,má plienky,už sa sám ani nenaje a ja som rada,že sa mama toho nedožila. 
Kedy sa usmeje šťastie aj na mňa?
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Dadula, skús napísať konkrétnejšie čo máš problém vybaviť. Možno sa nájde niekto, kto by Ti vedel pomôcť dobrou radou
dadula, v prvom rade asi je potrebné, aby si požiadala na súde o pozbavenie brata spôsobilosti na právne úkony, netrvá to dlho, nejaké tri mesiace a potom môžeš začať v jeho mene vybavovať. Môžeš ho dať na odvykaciu kúru, môžeš ho umiestniť do sociálneho domova, alebo sa sama o neho starať. V takomto prípade bude chodiť aj ID na Tvoj účet a nemusíš sa báť, že ho minie na alkohol. Ja mám postihnutého syna, ktorý nevie písať, ani čítať, má znaky autizmu a psychické problémy, podala som na súd žiadosť o opatrovníctvo a zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Trochu sa s nami porozprával jeden psychiater, ktorý bol určený súdom, na súde bol aj predvolaný a tým sa súd skončil a syn je zverený do môjho opatrovníctva a ja za neho rozhodujem. Nie je to vždy jednoduché, bála som sa toho, či som schopná urobiť všetko v súlade s jeho potrebami, ale rokmi sa učím a je to stále lepšie a toto rozhodnutie neľutujem. Zastupujem ho tak u lekárov ako aj pred úradmi a pod. inštanciami. Držím Ti palce.
Dievčatá,ďakujem za podporu.Len ma dnes vytočila jedna dôležitá úradnička,ktorá mi sľúbila na mests.úrade,že mi papiere do konca týždňa vybaví a dnes mi zahlásila,že podľa zákona má na to 30dní.Aj papiere z VÚC posielali,nie mne ale bratovi a tým sa to celé o týždeň predížilo.Brat má rozum 2ročného dieťaťa,ale zákon na to nehľadí.Súri ma čas,lebo už na budúci týždeň mu končí mesačné ubytovanie v doliečovaku a to som všetko naháňala.Aj na súde mám podané o zbavenie svojprávnosti. Len 3mesiace ,sa mi zdá strašne dlho,keď mu teraz platíme z nášho byt,inkaso,výživné na syna.A on si to ani neuvedomuje,aké problémy nám narobil.
niečo podobné sme zažili aj my, ale našťastie to nezašlo až tak ďaleko, dotyčný sa spamätal.
Posielam
Ja mám dcérku ktorej diagnózy nevedia doteraz a to má už 14 rokov.Prevláda u nej najviac autizmus.To z úradmi poznám.Aj mne neraz strpčili poriadne život.Najhoršie bolo ked som vypadla zo soc.systému a hrozilo mi že budem platiť poistenia za viac ako tri roky.Na všetkých úradoch majú čas.Ved im peniaze nechýbajú.ani z našimi problémami nežijú. 
dadula1, ja chápem, že máš zlosť, ale skús svoje emócie obrátiť na niečo, čo sa dá zmeniť a je to aj v Tvojom záujme. Neplytvaj emóciami na hnev na nejakú úradníčku, tá musí predsa vedieť, že zákonná lehota na vybavenie akejkoľvek záležitosti je 30 dní a na ÚPSVaR je dokonca 60 dní. Nerozumiem tomu, prečo Ti niečo sľubovala, keď dobre vedela, že túto lehotu jej ukladá zákon. Možno Ti to ani nesľúbila, ale Ty si sa toho chytila.
Vo fitku naozaj zregenerujem svoje sily, aby som doma zasa zvládala, aj keď mi je neraz do plaču, pomyslím si, ako pôjdem v pondelok do fitka, hneď mi je lepšie. Pomáha mi aj beh, tam si úplne vyvetrám hlavu. Sama v prírode, kde spievajú vtáčiky, žblnkoce potôčik, počujem svoj pravidelný tep a dych, nie je nič krajšie. Tiež si myslím, že mám toho dosť. Starám sa o syna, ako som už písala, teraz má naozaj ťažké obdobie, plieska si hlavu o stenu iba ak je najmenší problém, trieska dverami, už vyleteli všetky sklenené výplne, museli sme ich nahradiť preglejkou, kričí neustále, neoddýchneme si dokonca ani v noci, aj vtedy potrebuje mňa. Nechcem, aby ma niekto ľutoval, iba píšem, že nie je jednoduché starať sa o dospelé dieťa. Môj manžel sa diví, že som ešte nevyskočila z kože a nenechám sa vytočiť, no nenechám, pretože škoda emócie, pre mňa je to zbytočná energia, ktorá túto emóciu sprevádza a energiu ja potrebujem a veľaaaa. Ak si sa teda odhodlala svojmu bratovi pomôcť, dokonaj túto vec do zdarného konca. Ja Ti silne držím palce. Ešte poznámka: U nás trval súd presne rok, najprv bola 3 mesiace chorá sudkyňa, potom nám vypovedala znalkyňa z odboru psychiatrie /to neviem prečo, ani ma to netrápi/ a potom sa nemohol dostaviť kolízny opatrovník určený súdom. Ale toto bol naozaj extrém, maminy, ktoré poznám tento súd mali aj s papiermi hotový za naozaj tri mesiace. Ja viem, že je to veľa, ja som svojho syna vozila všade na úrady so sebou a keď mal niečo podpísať urobil hrozný zmätok v kancelárii, tak všetci vždy pochopili, že tadiaľto cesta nevedie. Dokonca, keď sme boli na prvom pojednávaní, syn zo stresu ovracal sudkyňu, na ďalšie pojednávania ho už nepredvolávala, opýtala sa ma, či ho mám s kým nechať, a keď sa uistila, že áno, tak sa pojednávalo bez neho. Držím Ti palce, aj päste, je to ťažké, ale s optimizmom a úsmevom to ide ľahšie. Nájdi si relax a relaxuj, ak športuješ, tak športuj, ak robíš ručné práce, tak si k tomu sadni a nemysli na problémy, tie sa postupne vyriešia. 
Skús ísť na súd a dožaduj sa zatiaľ nejakého predbežného oprávnenia na zastupovanie svojho brata. Verím tomu, že ak im to slušne vysvetlíš, aké máš problémy, tak Ti možno niečo vystavia. Nespoliehaj sa na sľuby úradníčok, smerodajný je pre Teba zákon a ten musí dodržať každá úradníčka. Skús to brať z tej lepšej stránky, teš sa, že sú Tvoje deti zdravé, že je zdravý Tvoj manžel, že si zdravá Ty a dokážeš zvládať veci aj za svojho brata. Viem, je to veľmi ťažké ak chceš niečo vybaviť pre dospelého človeka, všade žiadajú, aby si to vybavil on sám, čo nie je možné. Skús si nájsť niečo, kde vypustíš paru. Ja napríklad športujem, koľkokrát sa môj tréner smeje, že ja preto dokážem toľko zodvihnúť, lebo keď si predstavím, koľko práce, problémov a všetkého dokážem zvládnuť "ľavou zadnou", tak zodvihnúť 95 kg je pre mňa hračka.