Dnes ráno s myšlienkou rýchleho nákupu desiatej do práce sa predĺžil o nákup pre niekoho hladného .
Práve som vystupovala z auta zaparkovaného pred supermarketom, keď ma oslovili dvaja na prvý pohľad pracovne oblečený muži a pýtali peniažky na jedlo .Povedala som že im peniaze nedám ale ak chcú môžu ísť somnou idem urobiť neaký nákup a zaplatím im aj ich nákup. Najprv sa mi zdalo že ani nechcú no ich váhanie mi neskôr vysvetlil že nebol si istý,že to myslím vážne.Ďalej som sa dozvedela že bývajú v stane pri Váhu . Varia si na mriežke z ladničky ktorá stojí na 4 kameňoch . Bývajú tam ešte aj s dvoma ženami /volal ich naše dievčatá/ . Jeden z nich má dvojročného syna ktorý je v detskom domove, tu mi stislo srdce asi najviac.Ešte to - čo o sebe prezradili . Boli nesmierne skromný chcel len chleba a paštéty . Ale ja som ho nabalila ešte neakou salamou,maslom, mäsom, instatnými polievkami . . . Bolo mi ich ľúto . Bolo mi ľúto že niekto potrebuje jedlo . Bolo mi ľúto že u nás koľkokokrát jedlo hodíme do koša a oni nemajú. Ďalej uvažujem že nemajú preto ,lebo . . , dalo by sa uvažovať o mnohých alternatývach prečo, ale niesom ten čo ich chce súdiť . . . Takže naspäť k príbehu nakúpili sme toho dosť išli sme ku pokladni zaplatila som a rozlúčila sa so slovami že nech na seba a dievčatá dajú pozor a že dúfam že sa vždy niekto nájde kto im neak pomôže . Jeden z nich mal v očiach slzy a povedal nech sa Vám toto dvakrát vráti, podali mi ruku poďakovali a šli sme si každý svojou cestou. Keď som rozpovedala v práci čo sa mi prihodilo, zrazu sa utvorili dva tábory . 1 tábor tvrdí že je dobre čo som urobila a 2. tábor tvrdí že teraz ma budú vyhľadávať a že budú pýtať viac, že su to ľudia ktorý nechcú žiť inak. Zaujímavé je že vidia v tom viac ako ako ja, ja som len stretla pocestného, bol hladný a ja som mu dala najesť, bol smädný a ja som mu dala napiť . Neviem preňho urobiť viac
Tak, tak žiadne cigarety, žiadny alkohol, ani nepýtali .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miciatko ja by som bola konala rovnako...nedalo by mi nepomoct...podla mna si darovala viac nez len to jedlo..dala si im aj pocit,ze nie kazdyy je sebec a este zijuu na svete aj dobryy ludia s dobryym srdcom a s ochotou pomaahat...
a minimaalne mali paar dnii lepsiich a krajsiich koli tebe..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
miciatko,
neviem, ako sa ten pribeh rozvinie dalej. Mozne je vselico. Radsej verim, ze fakt, ze si im nezistne pomohla, bude pre nich tym spravnym impulzom, aby sa ich zivoty zacali menit. No stalo sa mi aj to, ze ked som pomohla niekomu troskou raz, vratil sa ku mne a pytal viac. To som jednoducho, slusne a dorazne odmietla a aj tak som ani len chvilku nelutovala, ze prvykrat som pomohla, a neodradilo ma to v roznych situaciach roznym sposobom pomahat dalej...
... nech ti ten hrejivy pocit v srdci vydrzi co najdlhsie... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
spravila by som to iste
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi všetci by spravili to isté (aj mne sa toto už stalo,že ma oslovili), ale smutné na tom je, že vo všeobecnosti im to nepomôže. Pomohlo im to len jeden deň.
A zajtra bude čo?
Zase niekoho oslovia.....
Dokolečka
Zase rýpem, ale je to tak.
Keby som vedela ako objektívne pomôcť, nerozumovala by som tu....
Ale dobre si spravila miciatko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ked by si im nepomohla, tak by ta to len zozieralo...
Je to pekne, ked si vieme pomoct, ale je to len chvilkove stastie pre nich, zial... Tiez neviem, ako im pomoct... Su na ulici odkazani samy na seba, bez penazi, bez vsetkeho. Neviem si to ani predstavit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miciatko
,ja sama som niekolkokrát kúpila časopis Nota bene a nechala som mu zan rovnú stovku...Niekedy to so mnou pohne v slabšej chvíli-ale mám z toho dobrý pocit...Aj ked na druhej strane občas aj mna pochytia malé pochybnosti,zvlášt ked vidím nejakého mladého muža ktorý má dve zdravé ruky a nohy-ale určite nikoho nesúdim-nikto si totižto nemôže povedat že má zaručenú prácu,peniaze a všetko ostatné...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Snažím sa aj ja - ako ty zväčša keď dostanem nejaký momentálny impulz. Stalo sa mi ale pred časom, že ma na jednom parkovisku oslovil dvakrát s tou istou historkou (prišiel som sem na inzerát, lebo mi sľubovali prácu a nič z toho nebolo, chcem sa vrátiť späť na východ k rodine, nemám na vlak) ten istý človek - len medzi tými dvoma našim stretnutiami bolo cca pol roka. Že by za ten čas nevedel nazbierať na lístok do KE, PO,... alebo odkiaľ to vlastne bol? Bol to určite ten istý, lebo keď ma oslovil po prvýkrát, tak sme trochu dlhšie spolu diskutovali, mala som zrovna vtedy v kufri mužov starý vyradený zimník, ponúkla som mu ho, ten veru ale nechcel.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem babenky ešte som sa chcela spýtať aký máte názor na toto:
Môj priateľ ani nachvíľu neobanoval tie peniaze ktoré som na to minula , ale mi povedal že som sa mohla spýtať čo vedia robiť, my totižto prerábame rodinný dom a uvažoval že by ich tam mohol aspoň v sobotu zobrať , mohli by nám tam niečo pomôcť a zaplatili by sme im dosť na to aby mali jedlo aj na týždeň. Ale taktiež vyjadril obavy že čo ak to neskôr zneužijú. Čo si o tom myslíte vy?? , dali by ste príležitosť?? Neviem či tak neporušíme neaký zákon, alebo neviem, mám sa zaoberať tou myšlienkou či nie??
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Z ludskeho hladiska ti uplne rozumiem, pomohla si, lebo ti ich bolo luto. To, ze ti rozpravali o svojich zenach a dietati, vzbudilo v tebe pozitivne city a sucit. OK. Ale druha vec je, ze ti ludkovia sa takto nebudu snazit najst si pracu, ved vzdy najdu dobru dusu, ktora im pomoze. Ku cti im sluzi to, ze nepytali fajcivo a chlast.
Viac vsak fandim ludom, ktori sa snazia zarobit si peniaze predajom Nota Bene, prilezitostnou brigadou, vypomocou... Preto sa priklanam k nazoru tvojho priatela, dat im moznost si zarobit. Ak chcu robit, budu radi. Jasne, riziko je vzdy, ale to mas aj u inych ludi.
Byva v nas vstepena nedovera voci ludom bez domova a penazi, dumame, preco dovolili, aby sa do takejto situacie dostali. Ale nesudme, nevieme, co ich v zivote postretlo. Nevieme, ci to uz naozaj vzdali, alebo este maju snahu to zmenit...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miciatko,pozri,ty si to spravila s dobrým úmyslom a to je na tom to najlepšie.Ťažko súdiť,prečo takto žijú,pochybujem,že to niekomu tak vyhovuje,ale prečo sa dostali až tam,to vedia oni najlepšie.Ty si spravila dobrý skutok,je to chvályhodné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Su ludia ktori sa na ulici ocitnu ani nevedia ako. Choroba, neschopnost splacat uver, podvod, alkohol...pricin je vela. Najhorsie na tom je ze ani jeden z nas nevie co sa mu moze stat v buducnosti a kedy bude potrebovat podat ruku prave od takych ludi ako si ty, miciatko, a aj drviva vacsina bab ktore komentuju tvoj blog. Uvazujes spravne, aj pracu by som im ponukla. Tito ludia mnohokrat nevedia kam sa obratit, co robit v ich situacii. Take spravne popostrcenie nikdy nie je na skodu. Uz len rozhovor s nimi, dat im vediet ze byvat v stane nie je vychodisko...
I ked minule som sa divala na nejaky dokument a tam ujo bezdomovec bral svoj stav ako zivotny styl...nechcel ani do ubytovne, ze je na ulici strasne dlho....
V Nitre bol pripad ze bezdomovkyna nasla pri rieke sedemsto tisic...a odovzzdala ich na policii. S Luciou sme debatili preco to urobila. A ona mi na to:
Mami a co s nimi mala robit? Myslis ze by isla do obchodu a kupila si nejake normalne veci? alebo do realitky a kupila byt? A co dalej?
Mala pravdu....cim dlhsie je clovek na ulici tym tazsi je navrat naspat...
Niekto vidi smradlaveho bezdomovca, ja ludsku bytost s minulostou....s rodinou....s pribehom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre hovoríš Lydush, za každým takým osudom je iný príbeh a iste sú medzi nim aj takí, ktorí (v rámci pozitívneho myslenia) to berú ako stav im vyhovujúci a nemenili by na ňom nič. Mnohí ale určite sú takí,ktorí uvítajú každú pomoc, postrčenie správnym smerom...
Pamätám si, ako som nevedela pochopiť (predsa len, propaganda robila svoje) keď mi v USA žijúci strýko pri jednom z našich ozaj zriedkavých stretnutí na bezpečnej pôde v Juhoške rozprával, že darmo komunisti u nás vykrikujú,aká je v kapitalistickom svete nezamestnanosť, lebo kto si u nich prácu nájsť chce, ten si ju aj nájde - a tí čo nepracujú zvyčajne ani nemajú záujem pracovať. Bolo to v tých časoch pre nás, čo sme pracovať museli povinne (či minimálne sme povinne museli mať pečiatku v občianskom, že sme zamestnaní), dosť nepochopiteľné.Dnes, keď sme úspešne nabehli na prehnitý kapitalizmus aj my, tak sa musíme naučiť akceptovať aj takúto realitu - a naučiť sa pomáhať, tam a vtedy, keď je to treba a keď je o to záujem.
Práve v USA je veľmi rozvinutý systém charity, pomoci a podpory ľuďom na okraji spoločnosti. Napríklad firmy pošlú svojich zamestnancov na jeden deň do nejakej tej vývarovne pre bezdomovcov, aby tam varili, vydávali jedlo,.... a je to pre nich otázka cti zapojiť sa do niečoho takého. Minulé leto bola na takej akcii so svojou sestrou aj naša Kristínka a zanechalo to v nej naozaj hlboký dojem, hovorila o ľuďoch, na ktorých bolo naozaj vidieť, ako sú vďační, že im niekto podal pomocnú ruku (tam kde boli oni tá charitatívna organizácia okrem vývarovne mala aj chránené bývanie, poskupovali v jednej ulici viaceré domy, ktoré spravovali,... robili kopec aktivít aby pomohli) ale vraj boli medzi nimi aj takí, ktorí síce pomoc prijali, ale v očiach im bolo vidieť priam "nenávisť" voči tým pomáhajúcim, ako by stále mali dojem, že títo ľudia sa nad nich vyvyšujú,majú ich za posledný drek a tým urážajú ich dôstojnosť. Veľmi sa mi páčilo, ako o tom moja dcéra rozprávala, možno ju presvedčím, aby to spísala a zavesila by som to tu potom ako samostatný blog.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skus adus, mna by zaujimal jej pohlad 
Spoznat pribeh spoza velkej mlaky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uz sim ju "nakopla", nebránila sa nejak veľmi, len to možno chvíľu potrvá, polrok jej šlape na päty, tak zarezáva, až sa jej z kečky parí. Ale verím, že z toho niečo bude, rozprávali sme sa o tom dnes ráno cestou do školy/roboty a pospomínala si ešte na kopu vecí, čo mi ani doteraz nerozprávala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja by som si rada o tom prečítala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja by som to urobila. Myslím, že keby im išlo o peniaze tak by s tebou na ten nákup nešli. Alkohol a cigarety si predsa nekupovala.
PS: nikto z nás nevie ako skončí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miciatko, urobila si správnu vec, jednoduchú a nezištnú. A ty sama si to vyjadrila najlepšie - ja som len stretla pocestného, bol hladný a ja som mu dala najesť, bol smädný a ja som mu dala napiť ..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne tak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miciatko, veľmi dobre si sa zachovala a ja by som im ponúkla aj prácu, aby si zarobili a hlavne, aby pochopili, že treba pracovať, ak sa chcú mať lepšie a nie pýtať almužny.Viem, že sa možno trocha bojíš, ako sa zachovajú, ale okašlať ťa môžu aj ľudia, ktorí normálne niekde bývajú. Je dobré sú na svete takí ľudia ako si Ty .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mičiatko,
kúpila si jedlo, nie alkohol, cigarety. Nie je čo riešiť.
A aj ja Ti prajem, aby sa Ti tvoje dobré, ľudské zmýšľanie naozaj vrátilo.
K.