Vošli ste do vzťahu s čistým stolom alebo je minulosť stále tabu?

Nedávno som sa stretla s pre mňa šokujúcim poznaním, že sa dá do vzťahu vojsť aj s nevyjavenou minulosťou.
Proste úplné ticho na túto tému aj niekoľko dlhých rokov. Osobne si to nedokážem predstaviť, tváriť sa, že pred tým nič nebolo, hoci bolo a možno aj čosi negatívne, čo sa prenáša aj do vzťahu.
Ak má človek nejaké zážitky a je jedno, či sú pozitívne alebo negatívne, zážitky s inými parnermi a pod., je samozrejmé, že tieto nejakým spôsobom ovplyvňujú jeho ďalšie prežívanie, vnímanie, správanie. V človeku sa predsa prirodzene odrážajú jeho skúsenosti.
Neviem si predstaviť vstup do partnerského vzťahu s nevyjasnenou minulosťou. Veľa konfliktov môže prameniť práve v týchto minulých zážitkoch, ale ako ma môže partner pochopiť, ak o nich nič netuší? Veď všetko so všetkým súvisí. Alebo sa mýlim?
Ako ste na tom vy? Viete navzájom o svojej minulosti? Vyrozprávali ste si ju alebo ste zostali na mŕtvom tichom bode a tvárite sa, že nikdy žiadna nebola? Podarilo sa vám prelomiť ľady po určitom čase? Vykrikujeme si minulosť navzájom?
Veľa otázok kladiem, viem, ale naozaj ma zaujíma ako na tom sme v našich rodinách s otvorenosťou.
Ďakujem za každú reakciu.

Komentáre

Amalka u naas sme o sebe vedeli z minulosti vsetko...o byyvalyych partneroch,zaazitkoch atd.ale sme spolu od mojich 17-tich,takze zas tak nejak vela toho si vyhadzovat na oci nemaame..(giggle) viem o manzelovej byyvalej s ktorou bol dva roky a ktoraa otehotnela sniim,kebyze nepotratii tak moj manzel by mal v sedemnaastich dieta..potom ho podvaadzala a nechala ho tak...a po nej som bola uz len ja....;-)

Ja som sice este mlada,pred manzelom som mala jeden dlhsi vztah a samozrejme kamaratov,ale vysla som so vsetkym vonku hned na zaciatku,ved ho lubim tak preco nepovedat pravdu..manzel je o "par" rokov starsi,za sebou toho ovela viac,ale takisto nema predomnou tajnosti..dokonca jeho "byvalu" stretavame preventivne(giggle) aspon raz za mesiac(byvame v jednej oblasti).

Ahoj ja som za kazdych okolnosti za uprimnost, nech je pravda akakolvek.neviem presne ci to co pises - tie zazitky z minulosti - sa daju povedat naraz, vela veci vyjde napovrch az postupne, lebo to co pripada podstatne zene nepripada podstatne muzovi a naopak, takze o minulych vztahoch si sice mozu hned povedat, ale to podstatne -preco sa dali dokopy, preco sa rozisli atd sa dozvedame az neskor.ale som za uprimnost, lebo ak je co skryvat tak tam asi nieco "nehra".

No Amalka to je diskutabilne. Podla mna do vztahu, aspon na zaciatku nevytahujes o sebe vsetko, takisto sa nevypytujes partnera. Ty mas z niecoho strach alebo po niecom patras? Ved kazda zena na zaciatku si je ista tym partnerom, ved chce ju z nejakeho dovodu a je s nou, nie? Co sa tyka dlhsieho spoluzitia alebo manzelstva, tak sa casom o nom dozveda viac... Neverim ze vsetko, vsetucko o sebe si mu aj ty povedala...

nie Boba, nemám strach ani nepátram. My sme voči sebe otvorení, čo sa minulosti týka. A povedala som mu veru všetko všetučko, lebo veru ani nebolo čo. Bol mojím prvým a dúfam, že zostane posledným. A on mi tiež úprimne vyznal všetko skôr ako ma požiadal o ruku. Bolo to krásne vyznanie a nebála som sa prijať zásnubný prsteň. Len som zistila, že niekde to funguje aj inak. Tak som premýšľala, že možno to, čo považujem za samozrejmosť vôbec samozrejmosťou byť nemusí.

som Kvietokv papradí

Amalka

ako Boba povedala, na zaciatku vybalit na partnera svoju minulost nie je asi najmudrejsie :-). Casom sa aj tak clovek dozvie viac.
Ja osobne si tiez nedokazem predstavit, ze by som mojmu partnerovi nieco tajila. No to som ja. Kazdy z nas je iny. Slnko
A ako si napisala, to co povazujes za samozrejmost, skutocne nemusi byt v inych vztahoch samozrejme. SlnkoKvietok

moj pohlad je trochu odlisny. Myslim, ze podobna tema tu uz pred casom frcala.
Myslim, ze partnerovi treba povedat veci, ktore nejakym sposobom mozu zasahovat do vztahu. Nevidim dovod, púreco by som mala mojmu muzovi vyklopit pocet predoslych frajerov, milencov, ake to bolo, dovody rozchodu atd. Ani ja to od mojho muza nechcem vediet. Naco by mi to bolo?
Eva Slnko

Suhlasim s evkou- ja som na prilisnu uprimnost sama v prvom vztahu doplatila- veci-samozrejme tie horsie boli vytiahnute a vypichnute proti mne a olutovala som nakoniec vsetko, co som raz povedala.
Teraz s novym muzom vieme o sebe z minulosti malo, alebo nic a vobec to neriesime. Podstatne veci su jasne a tie nepodstatne nas nezaujimaju. A podstatna je najma nasa buducnost spolu.
ivet;-)

Suhlasim, vlastne nie je dolezite vsetko vediet do podrobnosti, staci tak nejak zhruba.aby som mala predstavu aky zivot zil moj drahy predo mnou.tot vsetko

Môj vzťah s manželom začal v časoch pre neho veľmi bolestných - keď práve prišiel na to, že ten jeho predchádzajúci sa mu rozpadol prakticky už pred 5 rokmi, len o tom dovtedy nevedel. Takže riešenie jeho minulosti (tej bezprostrednej) som vlastne prežívala spolu s ním v "priamom prenose". Veľmi skoro som zistila, že jeho minulosť je jeho traumou (aj tá dávnejšia než tá bezprostredne predo mnou) a ako keby sa ju snažil "negovať" aj v svojej mysli, takže hovorenie o nej by pre neho bolo priam mučením. Lenže "pravda" si vždy svoju cestu nájde a tak samozrejme som sa rôznymi kanálmi podozvedala aj to, čo som nevedela od neho - nie, že by som ja aktívne pátrala, skôr si iní ľudia z jeho minulosti mysleli, že veď ja o tom viem a tak rozprávali, rozprávali - a ja som počúvala. Myslím, že vedieť o minulosti je dôležité, lebo potom človek lepšie dokáže pochopiť reakcie toho svojho partnera - to nemusia byť iba zážitky z dospelého života, ale aj z detstva (u nás to rozhodne platí, keby som nevedela, čo všetko si preskákal, tak by som si musela myslieť, že mu šibe).
Pokiaľ ide o mňa, myslím, že čo chce vedieť, to vie - sám sa na nič nepýta a keby sa pýtal, tak bez váhania odpoviem, lebo nemám čo skrývať - ale keďže my sme sa motali jeden okolo druhého od 12 rokov (bez toho, aby sme o sebe "vedeli") a dali sme sa dokopy v 25, tak za ten čas sa ozaj v našej minulosti vyskytuje dosť spoločných známych od ktorých sa mohol čo-to dozvedieť podobným spôsobom ako ja o ňom.

aj my si rozpravame prilezitostne zazitky z detstva, aj svokra vselico povedala, to je jasne. Aj ja som hovorila o veciach, ktore som zazila, co ma tesilo, bolelo, zaujimalo... a suhlasim, ze taketo rozhovory su zdrojom pochopenia.
Ale nie som zastancom "absolutnej uprimnosti" - vyklopit vsetko, zavalit partnera mnozstvom "uprimnych spovedi". Naozaj v tom nevidim ziadny vyznam.
Skor si vsimam, ako sa moj muz sprava k rodicom, k bratovi, ake su vztahy v sirsej rodine, ako sa sprava k mojej rodine a ona k nemu, registrujem, ci mu ostali kamarati z detstva... To je pre mna zaujimave a podstatne.
Ked sme sa zoznamili, mali sme dost rokov (on 24, ja 26) a obaja sme si, kazdy sam za seba, minulost upratali podla vlastneho uvazenia.
Eva Slnko

Presne, Evi, priam mi beries moje myslienky(y)

ÁnoÚsmev

Suhlasim s adus a evkou- a u adus sa mi pacila veta: pravda si vzdy svoju cestu najde: je to svata pravda. Castokrat sa stalo, ze minulost nas tak-ci onak raz dobehne a vyjavi svoje tajomstva sama- ci sa nam to samym paci, alebo nie...
ivet;-)

ja si myslím, že kto chce, povie, kto nie, nemusí.My síce vieme o sebe, ale ja stále hovorím mužovi, že to je minulosť a čo bolo predomnou ma vôbec nezaujíma / čo sa týka frajeriek a ták/ lebo on si vybral mňa a nie tie minulé, tak načo to riešiť?A to že je dobrý človek som poznala aj bez jeho spovedí.Ale tiež si myslím, že ej to individuálne.

Áno
Tiez si myslim , ze kazdy clovek ma nejaku minulost, ale je to nieco, co BOLO ...nevrati sa viac...takze nema zmysel sa v tom sprtat.
Okrem toho, tiez mi manzelova ex chcela "otvarat" oci ale mna to nezaujimalo a ani nezaujima, aky mali oni problem. My si riesime nase problemy ...nie to co BOLO.

Lydusha neda mi nespomenut, ze ex mojho manzela isla otvarat oci mojej mame...aby vedela s kym si jej dcera zacala a na co sa ma tesit(giggle)

Este lepsie.....nemam slov.

my sme vošli do vzťahu tak s utretým stolom,nie celkom čistým :D ale vieme to čo vedieť musíme, tých pár detailov, ktoré tajím a určite niečo aj on, nikto vedieť nemusí

Správne kočky čo bolo to bolo a je zabudnuté dávno ja mám tiež pestrú minulosť manžel tiež a je zbytočné otvárať pokrievku aby nevykypelo.Čo bolo predtým ma nezaujíma to je minulosť dôležitá je prítomnosť ako sa teraz k sebe správame a nemáme teraz pred sebou žiadne tajomstvá čo sa týkajú našho vzťahu a spoločného života.

ja som po 3dnoch vyklopila o sebe vsetko-radsej ja ako klebety od ludi.nebola som panna(orleanska-ci nebeska?)a teraz to mam predhodene alebo vyhodene na oci kazdy tyzden.;-(

Plačem To je ten horsi pripad

Máte pravdu, stotožňujem sa s vašimi názormi, ale život prináša všeličo. Viete si predstaviť, že máte za muža/ženu človeka, ktorý v minulosti čosi prežil, nevyrovnal sa s tým a uzavrel sa v sebe zároveň aj pred vami? A keďže o tom nič netušíte, máte pocit, že príčinou jeho uzavretia ste vy. Možno sa vám bude zdať, že niečo robíte zle. Alebo na niečo nestačíte. Alebo budete obviňovať jeho. Vo vzťahu nebude vrúcnosť ale chladný odstup. Ako by ste toto poriešili?

som Kvietokv papradí

Amalka,

ťažšie Chichocem sa otázky nemáš???? To s čím sa ja borím vo vzťahu je asi podobného pôvodu - tuším, že je to u toho môjho ovplyvnené tým, čo zažíval ako dieťa s matkou, čo zažíval v prvom manželstve - ale on sa málokedy otvorí aj kamarátom po 5 litri a nie to ešte mne! Napriek tomu to tam visí, viem to cítim to a jediné čo som s tým za všetky tie roky dokázala urobiť je - naučila som sa s tým žiť!
On to v sebe poriešil tak, že sa rozhodol, že ON NEPOTREBUJE KOMUNIKOVAŤ a basta! Nekomunikuje. Schluss, Ende, amen howgh!

dofrasa. a teba to trápi. uvítala by si, keby ho postretlo niečo, čo by mu otvorilo oči aj srdce a začal by komunikovať?

som Kvietokv papradí

Určite áno(heart)

zakrič to nahlas, lebo viem, že som ostro sledovaná a bohužiaľ so záporným postojom, čo ma naozaj mrzí. Snáď nedostanem guľku medzi oči Chichocem sasom Kvietokv papradí

ja si myslim ze vela zalezi aj od toho akeho chlapa si berieme,moj vie o mojej minulosti aj ja o jeho ,mame dobry kamaratsky vztah ale keby moja segra vyklopila svagrovi minulost neviem ci by ju prezrel a nemala toho na rovoasi vela oproti mne .
zavisi to od charakteru cloveka ,hlavne muza niektory to beru sportove a niektory katastrofalne
moj nazor!(rofl)

Moja polovicka zastava nazor, ze treba vediet "vsetko" (v ramci normalu).. ja s tym az tak nesuhlasim.. on je mozno povaha, ktory minulost naozaj berie ako minulost a bodka. Ja sa na to takto "zjednodusene" pozerat nedokazem.. Ze mal partnerky si predsa viem predstavit, ale nevidim dovod preco by som mala vediet "zoznam a datumy" ako po sebe nasledovali (to tak zjednodusene) Veľký úsmev Vzdy som si zelala NEvediet ako sa jeho byvale lasky volali a dnes aj tak viem mena uplne vsetkych, dokonca aj tej, co v skolke drzal za ruku pri kukani rozpravok Veľký úsmev Nepytala som sa, naozaj som to nechcela vediet, problem je, ze moja polovicka mi proste musi "vykecat" uplne vsetko.. a potom, ze baby su ukecane Veľký úsmev
Niektore veci ma netrapia, niektore mi vadia, ale neriesim ich.. kazdy sme si tu svoju minulost nejako prezili a asi vdaka nej sem teraz kde sme..

P.S: Amalka ak chces postupny zoznam mien vsetkych "lasok" mojho draheho, tak ti ho mozem kludne
napisat Veľký úsmev

P.S: Trepem.. riesim.. ked ma nastve a povie mi, ze sa mu nieco nechce.. napriklad si zatancovat.. tak mi povie, ze on uz si odtancoval a vtedy riesim, som protivna a poviem, ze "s inymi robil veci co so mnou nechce" Veľký úsmev

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.