Prvý krát som sa s tým stretla v nádhernej knihe Ericha Segala Viera a láska. Z noci na ráno dokázal otec svoju dcéru poslať na druhý koniec sveta, lebo v židovských rodinách sú pripravení a stále majú veci na "odsun" pripravené v pohotovosti.
Druhý krát ma táto téma zasiahla v súvislosti s veľkými povodňami v Prahe. Sledovali sme obytné domy, z ktorých evakuovali ľudí. A tuším sa tam niekto z rodiny dostal ešte raz na hodinu.
Podobné to bolo pri nedávnom výbuch plynu v Prešove.
A samozrejme najviac sa to týka aktuálnej situácie.
Čo by ste si brali z domu pri evakuácii? Čo je to najdôležitejšie, čo máme?
No doklady. Ale ktoré doklady? Pýtala som sa aj manžela, že ktorý zo šanónov, čo sú v nich naše doklady by považoval za dôležitý?
A čo ešte? Čo také fotky? Tie papierové. Obľúbená kniha? Prvé synove topánky? Obrus po babke? Ktoré spomienky sú tie najdôležitejšie?
Alebo by ste spomienky nechali tam, kde sú? A brali iba to, čo je užitočné? Nabíjačky? Power banky? Kľúče s dátami?
To vôbec nemusí byť vojna. Stačia záplavy, požiar. Víchrica. Zemetrasenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasne, jedno lepsie ako druhe 
Ale ano pripravenym stastie praje, takze nejaku zakladnu predstavu, bez naprogramovaneho pocitu strachu asi neuskodi mat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, presne k tomuto by som chcela dospieť, mať pripravených pár vecí, kde ked siahnem, je to dôležité pre prípad núdze
a teraz už len rozlíšiť, čo je to dôležité
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som trochu staršia a tak si na pár takých situácií spomínam...našťastie nie vojnových a verím, že ani už nezažijem. Prvý krát som sa s tým stretla v 1968 a to som bola stredoškoláčka. Panika stres urobí svoje, našťastie naša mama bola expert na takéto veci "vždy priravená". Nebolo treba, tak len v skorých ranných hodinách fronty pred potravinami, pekárňach sme si vystáli aj my aby sme každá niečo kúpila (sme "tri sestry")...neistota čo bude, ako bude otec pracoval v armáde a nevedele sme o ňom viac ako týždeň.
Potom prišlo k nešťastiu v našom meste bybuchla vo fabrike cisterna so sírou a šírilo sa to mesto....naša mama opäť pripravená, každá sme vyfasovala plátenú handričku (to akože rúško aby bolo) a v malej flaške ocot ( namčť handričku a dýchať cez to)...dnes sa na tom smejeme ked spmíname lebo plán bol odísť do hôr, našťastie je ich okolo veľa. Mama mala pripravené základné potraviny a pite v batohu.
No a potom pršiel Černobyľ a to už som ba mamou aj ja, nebolo mi všetko jedno ale naša mama opäť velila celej rodine...prežili sme.
V neposlednom rade sa v našom meste hovorilo aj o tom čo keby sa roztrha priehrada, je vyrátané do akej výšky by zaplavila aj naše mesto. Nieraz sme aj doma o tom rozprávali kde by sme utekali a cieľ bola Kalvária nad mestom....opť naša mama " deti aj keby sme začali utekať tak v najbližšej uličke by nás ľudia ušľapali " to bolo jediné kde rezignovala. Trochu humoru, trochu ponaučenia ostalo z týchto situácií.
Poviem vám, že voľakedy civilná obrana, ktorá bola vštepovaná do nás na školach, bola predsa len na niečo dobrá aj ked sme z nej mali viac humuru. Predsa sa na nás niečo nalepilo. Áno doba je iná vo všetkom, všetko ide rýchlejšie, informovanosť je veľká ale ten základ ostáva...
mať pripravená osobné doklady, lieky ktoré používame ale aj preventívne hlavne na drobné zranenia, balíček základných potravín na 2-3 dni aj s nápojmi, základné hygienické potreby, čo to málo náhradnej osobnej bielizne, obuv a niečo nepremokavé a v dnešnej dobe nenahraditeľný mobil. Ak si nachytáte deku, baterku, nožík je tiež na prospech.
Nech to všetko nikdy nebudeme potrebovať lebo v tej panike je to možno ani nie je smerodatné, skôr sa nastaviť na to ako zachovať pokoj, kľud a počúvať prípadné pokyny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hmm, sranda, vôbec mi tie lieky nenapadli. A pritom vydržím tak max 3 dni.
No vôbec by nebolo ľahké zbaliť sa do malej tašky či kufríka. A to ani nehovorím o situácii, keď sa tam už nevrátiš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vraj "šťastie" praje pripraveným..
68-mi si pamätám len plačúcu mamu lebo v tom období bol môj otec na" manévroch"a ja som bola malá.
Černobyľ to som ani nepremýšĺala mala som ten týžden rodiť..
prvý krát tak vážnejšie som o tom začala premýšlať ked boli tie velké povodne nielen v Prahe ala aj tu u nás za kopcom.čo sa týka napr.priehrady aj nás učili v škole na brannom že ktorým smerom íst a pokial by mala dosiahnuť voda(týkalo sa to oravskej priehrady a akoby zasiahla Turiec-či je to pravda netuším!).
ale tieto dni ked počujem tie správy,že sa ukrývajú v metra alebo úkrytoch-tak taký úkryt ani netuším kde je..akurát viem kde boli prerobené 2 po 89-tom..
a čo zbaliť ozaj v prípade povodne,požiaru..no k nám prišla bývať z iného okresu rodina (ku svojej rodine)po požiari bytovky-pani povedala že vybehli len v tom čo mali na sebe!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hmmmm - 2 dňové minimum: spodné prádlo na deň, náhradný vrchný a spodný diel oblečenia, miniskialp lekárničku (beriem vždy na 1 dňové výlety), mikroténový sáčik - dva (zvyk od venčenia psa, ukázal sa super aj v iných prípadoch - inak, dozvuky branného), hygienické minimum (atb gel alebo obrúsky, vreckovky, tampón pre prípad núdze dá sa použiť ako vata, zubná pasta, krém ), NABÍJAČKA (nie je nič horšie ako odrieknutý let a bez letenky, bez nocľahu a bez možnosti niekoho kontaktovať), KREDITKU (niet nič lepšie ako môcť si zaplatiť tú letenku na iný let), šrobovákovo - nožíková sada (minicyklistická výbava).
No a psa by som ratovala - minimálne ju vypustila von, nech sa ratuje sama.
Doklady nosím sebou, pas by som možno riešila a rodné listy, ak to bolo mimo štát únik.
No a šperky - dajú sa použiť na prefinancovanie.
Čím menej vecí sebou, tým lepšie. Spomienky sú v srdci.
Inak - zistila som, že relatívne dobre poznám okolie. Tak 20km po horách všetkých smerov a to vďaka cyklistike. Dostanem sa zelenými prechodmi do blízkych Čiech na viacerých miestach. Poznám pitné pramene a aj miesta, kde sa dá prenocovať v prírode (posedy, senníky, krmelce či horárske domčeky či jak to nazvať).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ťažká otázka, veľmi ťažká, asi záleží od času, koľko máš na zbalenie. Dnes, ked sa väčšina vecí rieši elektronicky, je niekde zaznamenaná, asi teda okrem starších fotiek a zalezi, kde mas fotky nove. By som sa asi skôr praktické veci riešila ... Ale to je tak šialená skratová situácia, že sa nad ňou zatiaľ ani nejdem zamýšľať, či?. Je to tak desivé, čo sa deje a to sme mimo ..., nateraz v bezpečí.