Pomaly bude rok. Rok od konca životnej cesty mojej drahej mamy. Statočnej, pracovitej, múdrej, vyhranenej, s jasnými predstavami o životných hodnotách a fungovaní sveta. Mala na všetko svoj názor, vedela poradiť, nebála sa noviniek, ani spoločenských zmien.
Jednoducho, patrila medzi „neohrozený druh“.
Až kým... kým ju do pazúrov nezdrapil nádor mozgu... zo dňa na deň, bez ohlásenia, bez zľutovania... Pomaly vykrádal jej telo a dušu... kým z nej ostala nehybná bezvládna hmota... moja drahá krásna mama...
Zúfalo sme všetci hľadali cesty, spôsoby, možnosti pomoci, záchrany. Do posledných chvíľ sme verili... aspoň na vozíku. Čo na tom? Hlavne, že bude s nami. Veď, ako bez nej? Zajtra ani slnko nevyjde... BEZ NEJ!!! ...
Odišla, a s ňou i spomienky. Zakryli ich krutochvíle ťažkej cesty pomalého umierania...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja, , ťažké obdobie máš za sebou, najprv dcérin priateľ, po ťažkom boji mamka ... Snáď čas pomôže zabudnúť na boľavý odchod a ostanú hlavne tie pekné spomienky. Ako píše Dáša, po odchode mamy definitívne dospievame, často boľavo ...., ale ona stále žije v nás, našich deťoch ... Drž sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to kruté a boľavé zároveň, patrí to však k životu .... niet návratu, sú len spomienky. Mám to za sebou - s otcom - vravím si však, že malo to tak byť a ten kus cesty, ktorý sme prešli spolu, stál za to. Všetko raz skončí... v istej podobe a pokračuje ďalej v inej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... ďakujem, žienky...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viem a chapem tvoje pocity,mna to postretlo pred29 rokmi a stale to boli.Tych otazok ktore si davam neprichadza odpoved lebo iba mamka by vedela na ne odpoved,takze uz stanu navzdy nezodpovedane.Nase mamky nezomieraju,iba zaspia, aby sa kazde rano prebudili v srdciach svojich deti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sú ťažké tie chvíle, keď už definitívne prestávame byť deťmi
Lebo keď odíde mama, odíde aj niečo z nás. 
