Život po mozgovej príhode - keď "Ďakujem" znie inak

Milujem keď niekto alebo niečo - človek, zážitok, pocit, keď niekto alebo niečo smrdí človečinou.

Toho, nie dobrého, sme už pri vybavovačkách, lekároch, zažili vskutku dosť a písala som o tom...o čom som však ešte nenapísala - keď sú ľudia ľuďmi...

Sú to len okamihy, možno minúty ale to teplo v človeku ostane veľmi dlho...

Väčšina budov sa už dnes propaguje svojim bezbariérovým prístupom, do veľa tých budov som chodila aj pred tým...no ako ťažko je dostať sa s človekom na vozíčku či už moc strmou plošinou alebo plošinou čo nekončí pri dverách ale vedľa nich a pri tom sa dvere otvárajú do vonka...no proste niektoré budovy sú také, do ktorých sa bez pomoci dostať nedá alebo len veľmi ťažko.

Koľko spolupatričnosti, pomoci, ochoty sa vám môže dostať v jeden deň?

Prišla pre nás sanitka - dopravná zdravotná služba.Sanitkár veľmi milý, s veľkou ochotou a trpezlivosťou dvíhal otca z vozíka na vozík sanitky, pripojenie úsmevu bolo pre neho akoby samozrejmosťou.To isté pri vykladaní pri budove, do ktorej sme šli na vyšetrenie.Žiadne rýchlo, rýchlo, len ochota a ľudskosť išla z toho chlapa.

"Dakujem moc!"

"No!"

Išli sme do budovy, vychádzal z nej chlapček malý s maminou a kočíkom, podržal mamine dvere.

"Poďte, ja budem držať dvere aj vám!"

"Ďakujem moc, si veľmi zlatý."

"No!"

Žiaľ, nedalo sa cez prah prejsť predným kolesom, nevládala som to utlačiť, chlapec, asi 15 ročný chlapec, ktorý tiež vychádzal z budovy hneď zareagoval -

"Môžem vám pomôcť?"

"Áno, prosím vás, nadvihnite ten predok...ďakujem veľmi pekne..."

"No!"

Cestou z budovy tie isté peripetie cez dvojo dverí, ktoré sú tesne za sebou...

Cestou z budovy nápomocní, ochotní okoloidúci...

"Ďakujem moc!"

"No!"

Naozaj krásne okamihy, ktoré vedia potešiť...pretože ešte stále sme ľudia.

Veľmi vás, šoférov, chcem ale poprosiť, keď niekde parkujete autá, pozrite sa či neblokujete príjazd ku plošine, tak, aby sa ku nej dostal vozík.Pre vás je to len chvíľka, minutka, možno päť minút, že si len niekde odskočíte niečo vybaviť, zaniesť...pre človeka, ktorý sa potrebuje na vozíčku dostať do/z budovy je to ale veľmi dlhý čas...

"Ďakujem."

"No!"

...netuším čo si ľudia myslia, keď sa ja poďakujem a otec povie "No!"

...on nevie totiž rozprávať ale tak veľmi chce poďakovať, že dokáže povedať "No!" - to je jeho ďakujem...

http://nanicmama.sme.sk/ludske-osudy/zivot-po-mozgovej-prihode-dajte-doktorovi-uz-pokoj

http://nanicmama.sme.sk/ludske-osudy/zivot-po-mozgovej-prihode-stalo-sa

http://nanicmama.sme.sk/ludske-osudy/zivot-po-mozgovej-prihode-male-vitazstva

http://nanicmama.sme.sk/ludske-osudy/zivot-po-mozgovej-prihode-zdravotnictvo