Ľudské osudy

Ano, cakala som to, prichod prvej krizy po odchode od ex priatela.Tak predsa prisla, nenechala na seba dlho cakat kotuha!
Moj mail dnes bude zmateny ale to su asi vsetky, takze ste si uz museli zvyknut.

Stalo sa to davno, napriek tomu som velmi casto vyrozpravala pribeh mna, mojej dcerky a nasho psa. Vsetko sa zacalo velkym krikom na dvore, ked dcerka vykrikovala a svojim typickym skomolenym prejavom oznamila, ze stratila nausnicu . Prave som vyberala pradlo z pracky, vybehla som a nasla malu krasnu nausnicky v teniskach, dobre som ju zapla a vysvetlila dcere, radsej nech nepotahuje nou, aby sa nestratila. Neubehlo vela casu a opat som zacula krik, ze ju uz nema, lebo pes ju zjedol.

Tak teraz napíšem ten slúbený príbeh maminho kolegu. Nedala som ho do súťaže, lebo nieje môj a ani sa tam šampus nevyskytuje-no však uznajte:stavbáry a šampus na akcii???

Na jesen 2007, takmer rok po poziari sme sa rozhodli, ze kràsne jesenné pocasie, okrem iného, vyuzijeme aj na pretriedenie veci po poziari. A tak v utorok sme sa vybrali do stodoly za domom, kde je vsetko odlozené pre pripad, ze by poistovna zacala vymyslat. Kusy nàbytku sù celé zacernané a len nemo svedcia o nestasti, ktoré nàs postihlo. Velké cierne vrecia plné veci, na ktoré som uz takmer zabudla. Preberàm vrece po vreci a nazeràm dnu, ci by sa nedali niektoré zo spomienok este predsa len zachrànit.

......, neviem ako začať..., je to veľmi smutné ...
Chcela by som len vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám, pozostalím a všetkým, ktorých sa to týka...
...je to pre nich veľká strata, to čo sa stalo včera v bani Handlová...
Kiež by sa takéto tragédie nestávali, ale je to asi osud...

Po vyse roku vas pozdravujem a tesim sa opat byt medzi vami, hoci - niet sa tu velmi z coho vytesovat - mno - nesudim...

Mile maminy ci nemaminy, nanicotcovia aj neotcovia..