Male - hlavné mesto Malediv alebo rýchlo a zbesilo

Cestou z dovolenky na miestnom ostrove Dhiffushi sme sa zastavili aj v hlavnom meste Male. Odlet sme mali v sobotu až tesne pred polnocou a na letisku sme boli okolo tretej. Namiesto sedenia v prehriatej odletovej hale sme vybrali poznávať Male. Medzi letiskom a hlavným mestom premáva lodná doprava každých 10 minút. Je to pár minút cesty.

Vítal na takýto pohľad na mesto v opare.

A potom to začalo.  Mesto bolo úplným protipólom toho, čo sme zažili počas našej dovolenky. Kľud a pohodu romantických pláži, vystriedalo šialené tempo pulzujúce v uliciach hlavného mesta súostrovia Maledivy. 

Na rozlohe 1,7 km krát 1 km tu žije cca 123 000 ľudí, tuším je to najhustejšie osídlené mesto na svete. A to majú vraj problém, že pri výstavbe nových budov nesmú byť vyššie ako najvyšší minaret? Pritom ostrov je už asi o 1/3 už rozšírený.   

Mesto Male založili Portugalci na svojich obchodných cestách v 16. storočí, avšak ostrov Male je už viac než 800 rokov centrom Maldív ako ostrov, na ktorom sídlil kráľ. (zdroj Wikipédia.)

Rýchla a zbesilá, taká bola naša prehliadka Male a takto aj mesto funguje. Je to mesto motoriek, takých menších, je ich kvantum, obrovské množstvo, všade ...

Hneď po vystúpení z lode si nás odchytil miestny chlapík, že nás dovedie do svojho obchodu so suvenírmi, a hlavne cestou rozprával, kde sa čo nachádza, aj voľačo o pamiatkách, živote. Keďže po anglicky viem, skoro nič, stíhala som akurát fotiť, aj to skoro za behu. Mala som čo robiť, aby som im stačila , nestratila sa a nenechala sa zraziť v rušnej premávke na úzkej ceste.

Námestie republiky, v pozadí budova polície, ako som sa stihla dokonca dozvedieť. To ešte pôsobilo celkom pokojne. 

Aj reprezentatívny prístav vyhradený len pre prezidenta

 Cestou na rybí a ovocný trh to už vyzeralo oveľa rušnejšie.

Ovocný trh, kde sme ochutnali miestnu špecialitu z kokosu, niečo ako prírodné bounty. Len v tej rýchlosti ako sa presúvali tí dvaja predo mnou, som stihla tak akurát jedno foto spraviť, nieto ešte voľačo kúpiť. Inak to bola krásna paleta farieb a veľmi zaujímavá ponuka ovocia a zeleniny.

Pred rybím trhom to vyzeralo veľmi dobrodružne, dnu som radšej nešla.

Potom sme zamierili do spomínaného obchodu so suvenírmi, keby že sme také neplánovali, tak tam nejdem. Našli sme zopár zaujímavých maličkostí z kokosového dreva ... Prekvapivo šiel s nami sprievodca ďalej, však vedel prečo. Ale zas videli sme to najpodstatnejšie z Malé, a poniektorí, čo vedia po anglicky  sa dozvedeli aj nejaké základne fakty. 

Cestou sme postretli veľké moslimské centrum, mešitu s veľmi zložitým názvom - Masjidh Al-Sulthan Muhammad Thakurufaanu Al-Auzam

Kúsok ďalej bol pamätník teroristického útoku, musím zistiť viac

Hneď oproti bola Sultánova záhrada, vstup zdarma bol pre domácich, z kraja tu boli ihriská pre deti, ďalej sme nedošli.

Len kúsok ďalej bola stará piatková mešita s kráľovským cintorínom. Vraj všetky náhrobné kamene boli z korálov aj dvere do mešity. Tu nemám na fotke, odradila ma plechová vlnitá strecha, ktorá nahradila vraj starú z palmového lístia či čoho. 

Neďaleko, tuším všetko je tu pokope, bola krásna a farebná budova koloniálneho štýlu, ktorá je oficiálnym sídlom prezidenta Maledivov. Ani netuším či sa slovo Maledivy skloňuje.

K poslednej významnejšej mešite sme sa akosi nedostali, že neskôr, ale to sme už nestihli. Tu si náš samozvaný sprievodca vypýtal odmenu, však ako inak, že za dve osoby, Hneď sme ho zrušili, ja som mala z jeho výkladu "houbesa s voctesem", ale voľačo sme mu dali. Videli sme to najpodstatnejšie v krátkom čase, aj sme sa voľačo dozvedeli aspoň drahý. Tlmočil mi zlomok z toho čo sa dozvedel. 

Ani do sultánovho parku sme nakoniec kvôli vstupnému nešli, ale vybrali sme sa schladiť do supermarketu, doplniť mini zásoby na cestu. Tuším to bolo najpokojnejšie miesto v meste.  Dokonca som tam našla aj čokoládu, ktorá mi na ostrove veľmi chýbala. 

Nakoniec sme doputovali  k jedinej pláži v meste. Vyzerá to, že na tomto mieste sa konajú aj narodeninové oslavy, aspoň jednu sme postrettli. Tortu s jednorožcom, pre malú princeznú, som nakoniec neodfotila. 

Potom sme sa už vybrali poklusom na opačnú stranu ostrova, kde sme mali loďku späť na letisko. Skúsili sme to popri hlavnej ceste na opačnej strane ostrova, kde bol relatívne veľký chodník, ale aj kopec aut. Akurát sme objavili veľký štadión, plný športu chtivých ľudí . Po chvíli sme sa radšej vybrali úzkymi preplnenými uličkami krížom cez mesto. Celkom sme si vydýchli až pri mori a hlavne v loďke ... Bolo okolo pol ôsmej a naša štvrhodinová púť po Male, bola zdárne u konca. Stálo za to vidieť, ale raz stačilo. 

PS: Dozvedela som sa z netu, že vodu ťahajú zo studní v hĺbke cca 50 m a odsoľujú ju. Rozmýšľam či tie modré rúry na kraji chodníka, boli na vodu. Kanalizácia dúfam po nejakom čistiacom procese ide do mora a tuhý odpad vyvážajú vraj na nejaký ostrov, snáď aspoň kus separujú ..., to netuším. Ľudia na maledivských ostrovoch sa vraj prevažne živia rybolovom, turistickým ruchom, v meste asi aj službami, ale len veľmi ťažko nejakým priemyslom. ... Inak pre toalety je typická bidetová sprcha a potom sa napríklad na wc na letisku čvachtáte po vode.