Maledivy - dovolenka na ostrove s miestnymi obyvateľmi II.

Pokračovanie príspevku Maledivy v zime alebo dovolenka na ostrove s miestnymi obyvateľmi. Tentokrát viac o živote domácich ...

Len niekoľko rokov dozadu, vláda na Maledivy povolila výstavbu turistických hotelov aj na ostrovoch s miestnymi  obyvateľmi,  mimo turistických rezortov. Dovolenka na takýchto ostrovoch má svoje plusy aj mínusy.

Snáď najväčšou výhodou je cena, ktorá môže byť tretinová či polovičná oproti turistickým rezortom (ostrovy len s hotelmi či už na súši, nad vodou ...) Zároveň môžete poznávať bežný život v tejto lokalite.

Teraz tie mínusy. Väčšina miestneho obyvateľstva je moslimského vierovyznania, čiže alkohol, bravčové mäso nedostanete ... (to nám nechýbalo, pláže by mali turisti využívať len tie, čo sú určené ako bikiny pláže, zväčša hotelové.

Po dedine, pri presunoch k pláži sa neodporúča, samozrejme pobehovať v plavkách, s odhalenými ramenami, kolenami ... Ale u nás to nebolo také striktné, bežne chodili turistky v kraťasoch, tielkach ... A turisti by sa mali vyhýbať všetkým intímnym prejavom na verejnosti.  

Domáci mali svoje pláže, aj keď hranice, sa dosť ťažko určovali. Takto sa kúpali skoro ráno miestne ženy, tuším v bežnom oblečení, aj keď na moslimských hosťkách v hoteli sme videli aj originál plavky. Ani som nepochopila, či tieto dámy vo vode len debatovali, alebo nejaký vodný aerobic nacvičovali. Mužov sme za videli sa kúpať tiež, komplet tak ako boli oblečení, alebo v kraťasoch a tričkách ... 

Miestne obyvateľstvo má celkom blízko k Indii, polohou, možno naturelom čo sa týka moslimského obyvateľstva, ale nik vás nebude otravovať, aby vám niečo predal, od vás niečo vypýtal... Zväčša sú nižšieho vzrastu a dosť veľmi útli.

My sme boli na ostrove Dhiffushi, necelú hodinku loďou od hlavného mesta Malé.

Ostrov Dhiffushi má na dlžku cca 1 km a na šírku cca 200 m. Zatiaľ sú tu dva väčšie hotely, v jednom sme bývali, zopár menších penziónov ..., ale vo veľkom  sa tu stavia. Bikiny pláže sme tu našli zo štyri, zväčša sú pri každom hoteli.  

Ráno sme sa prebúdzali sa spevu z neďalekej mešity. Ten o pol šiestej bol taký s citom, o 7,30 už zneli modlitby tuším v školskom rozhlase.

 Ak neznejú modlitby, je celkom možné, že budete počuť hučanie píly, búchanie kladív.... Stavia sa tu vo veľa, rýchlo sme si však zvykli. Všade je tu samý piesok, žiadne chodníky, cesty ... Výrazný dážď sme nezažili, vraj vtedy je celkom pekné blato.

Domáci sa tu vo veľkom premávajú na menších motorkách, občas na bicykli.

Piesok je ozaj všade, takže pestovanie zeleniny sme objavili len takéto

aj takéto rozkošné kvietky sme videli. Plastové fľaše, okrem toho, že ich nájdete po ostrove kade tade, ľudia zahodia, vietor rozfúka ..., využívajú aj takto.

Také sme objavili neďaleko našej pláže, posilňovňu s betónovými činkami.

V miestnom obchode boli našou istotou nanuky Magnum, aj keď ani raz sme ich nekúpili za rovnakú cenu , prevody z domácej meny na doláre, ktorými sme platili, boli vždy zážitkom. Z miestnej prepravnej lode, tuším na všetko, v takomto vydaní, som bola úplne nadšená. Konečne som objavila niečo fotogenické v prístave, ktorý mal neskutočnú tyrkysovú farbu. Nikde inde taká nebola, ani sa mi ju tuším nepodarilo poriadne odfotiť.

Školu a škôlku tu majú novú, veľmi peknú, bola len kúsok od nášho hotela

Takýchto motivačných malieb na plote tu mali veľa

Na  ostrove mali aj parádne futbalové ihrisko s osvetlením, umelým trávnikom, ale aj ďalšie dve, jedno tuším na mini námestí, ďalšie na konci dediny. Inak sme tu stretli aj devy čo chodili okruhy okolo spaľovne odpadu

Ta spaľovňa odpadu, to bol jeden z mínusov, aj keď relatívne mimo dosahu, pokiaľ sa neotočil vietor. To je nevýhoda malých ostrovov, čo s odpadom. Snáď ďalšie generácie, vyriešia recykláciu, efektívnejšie spracovanie odpadu ... Lebo toho odpadu bolo  kade tade dosť, hlavne pri stavbách ... Na západnej strane ostrova by boli tiež pekné pláže, keby tam na brehu nebolo kadečoho.

Ostrov z východnej strany obklopovala korálová bariéra, ktorá za sebou nechávala rozbúrený oceán, ktorý dunel a dunel celý čas.

Takéto lavičky boli všade, pri každom dome, aj pri mori.

Bežne v nich sedeli domáci a veselo kukali do mobilov. Ešte jedna ulička, moja obľúbená, na konci bolo more.

Na porovnanie. Kúsok od nášho ostrova bol ostrov s parádnym turistickým rezortom. Vraj odtiaľ bežne "kradnú" piesok z ostrova, na ktorom sme bývali. Sledovali sme loďky plné  vriec so vzácnym korálovým pieskom.

PS: Dovolenka na Maledivách na ostrove s miestnym obyvateľstvom je plná kontrastov. Krásne pláže sa tu striedajú miestami doslova s bordelom.  Mňa to až tak nezaskočilo, lebo som vedela do čoho ideme ....Verím však, že raz aj tieto ostrovy vyriešia problém s odpadom, hlavne kvôli sebe, nielen kvôli turistom. Ráno sme videli, ženy zametať ulice od lístia ..., len pri tom vetrisku ... Na ostrove s turistickým rezortom by sme si užili viac luxusu, raja na zemi, ale nepoznali život obyvateľstva, žijúceho, len kúsok od rovníka.