manzel a svokra

som nestastna, vzdy som sa obavala zvazku s muzom, za tu zodpovednost ze co si vyberiam to budem mat. a predsa sa mi to stalo. nemam prave stastne manzelstvo. trapi ma ze manzel sa ma nikdy nezastane pred svojou matkou. je jedinacik ale to ze su na seba naviazany maju v rodine.aj ona 60 rocna lipne na svojej matke.a zat ci nevesta su votrelci.
som tehotna a ako sup moja svokra ocakava alebo ako samozrejmost, ze sa bude po pol roku od narodenia starat o moje dieta.predstavuje si to asi tak ze ho budeme vozit k nej asi 20 km na dedinu, /lordke/a aj po neho chodit.alebo bude chodit k nam akedze je nesmierne "setrna"tak som si ista za isty cas bude u nas nocovat dnovat.je velmi bezociva. vsade pcha nos.ked pride na navstevu s niekym z jej rodiny tak mu urobi prehliadku nasho bytu ako pani domaca.ja len sa pozeram a zurim lepsie povedane prechadza to bezmocnosti az zufalstva. manzel nic nepovie, este ju aj podpori - ved ano len sa rozhliadnite.
ked som 1x otehotnela tak som bohuzial potratila v 7.tyzdni.svokra do poslednej chvile sa vypytovala mna aj manzela len ci isto som bola tehotna.
nemohla uverit ze som bola tehotna.a teraz sa to zopakovalo. v july som otehotnela 2x a bola som chvilu v nemocnici tak mi po telefone sa snazila vyjasnit ze len ci iste som tehotna lebo vraj neviem co... to som ju prvy krat odstavila a ozvala sa ze moze byt si ista aj lekary to vravia.
pravidelne telefonuje s manzelom ten rozhovor je taky, ze on je tiho a pocuva a ona donho husti. co to neviem.potom mi co to precedi manzel, ze co je vraj nove...strasne mi naburave moj postoj k manzelovi. nemam ziadne dokazy a ked sa ozvem , ze no co mamicka vola...manzel zury aje az agresivny, lebo ze sa posmievam z jeho matky. ale to je moja obranna reakcia na moju situaciu, lebo ke ju vidim alebo pocujem som zufala.
bohuzial nie je to len moj nazor na nu takyto aj manzelove sesternice ju tak vnimaju ako ja.
jedna z nich ma 3 masacne dieta. chcem sa dohodnut s nou, ze jej ho budem varovat, lebo chce ist do prace od aprila, alebo tak nejak.chcem sa diplomaticky vyhnut pripadnej oficialnej ponuke od svokry,ze mi pomoze. a ostat doma so svojim babetkom, mat tym padom lepsi prijem za starostlivost o druhe dieta.a potom po roku dvoch otehotniet zas.nechce sa mi ist do roboty medzi tym a davat dieta svokre. keby mohla moja mama sa mi postaratot o dieta to by bolo ine.ale to je nemozne. moj manzel, z coho som nestastna a stale uvazujem nad rozchodom s nim, moju mamu nenavidi a asi tazko by suhlasil.
mam strasne obavy ako to dopadne. este som neporodila a uz sa snazia s dietatkom manipulovat a vlastne aj so mnou,som nestastna ze to vsetko musi riesit sama, ze nemam oporu u manzela.ze nevidi matkyne chyby, ze mi ublizuje, vlasne aj on rozmysla podobne. mam pocit ze ma ani nema rad len stale kalkuluje a na mna aj zivot okolo seba sa pozera cez peniaze.
strasne by som bola rada keby som mala pokoj svaty. sme dobre zabespeceny a stale manzel kalkuluje, upozornuje co kolko nas stoji, co kolko zerie elektriny, za kazdym nakupom este raz kontroluje blocky co kolko stalo atd...je toho na mraky.uz nevladzem som zufala.o mojom plane s manzelovou sesternicou este nikto nevie.mam z toho obavy ako to prijme a vobec ako to cele dopadne.mojim snom je kludne zit a postarat sa o dieta.ale to asi nie je prave moj osud. vynervovana som kazdu chvilu pocas tehotenstva z manzela alebo zo svokry. nikdy nema pokoj, vzdy nieco.sama zavreta doma na pn.su chvile kedy si to naozaj vychutnavam, ale stale v istych intervaloch mi svokra dava"kvapky".manzel mi neuzna moje namietky a vyzaduje jedno aby som bola tich a nevyjadrovala sa k jeho matke anechala ju na pokoji. a ze vraj bude dobre.vraj ja lipnem na svojej mame este viac.
viem ze je tazke nieco povedat na moju situaciu.som bezradna.