Pod pokrievkou II

U nás doma koluje taká vtipná story.
Od mala som rada papala a moja mama samozrejme veľmi dobre varila. A asi aj rada, lebo ono sa to varí s radosťou (teda aspoň mne teraz), keď vidím prázdne taniere a že šmakuje .... proste že tie často hodiny v kuchyni majú zmysel.

Takže ako som tak pekne a poctivo papala čo navarila mama, babka, starká, teta, tety v jedálni, zistila som, že nie je ani veľa jedál ktoré nemusím.

V detstve som prekonala jednu chorobu, na základe čoho som bola povinne vedená v preventívnej odbornej poradni, či ako to nazvať. No a pani doktorka pri každej návšteve prízvukovala - "strava, strava, strava. Pestrá strava. Zdravá strava. Málo buchiet, veľa zeleniny. Menší rezeň, viac šalátu." Len zabudla ten šalát asi špecifikovať, lebo ja som to pojala, akože na majonézový šalát myslí. ÚsmevTak som si tak aj nakladala.

Keď ale pritvrdila na Xtej kontrole, prestala hovoriť "viac (majonézového) šalátu" a zadala úlohu NEPRIBRAŤ do ďalšej kontroly, tak som si povedala, že to bude vážne a požiadala mamu, aby navarila niečo, čo neľúbim. Keď sa spýtala čo to má byť, tak zo mňa vyletelo, že držky neľúbim a jedným dychom som dodala, že ale asi aj pre tie sa obetujem.Veľký úsmev

Dnes je to varenie na mne. Varím rada. Neviem, či dobre, niekedy mi niečo nevíde tak ako si predstavujem. Ale keď porovnávam teraz moje deti, tak napríklad tajomstvo majonézového zemiakového šalátu objavil starší syn až v 13tich. Mladší v 10tich ešte odoláva. Hovorím si, že o nič čo sa týka nutričných hodnôt neprišiel. A možno ani kulinárskych, keď si to vezmem tak kol dokola čo vo svete sa za lahôdky považuje. Vysmážaný syr - česko slovenskú klasiku a asi jeden z prvých junk a fast foodov, ktoré tu boli - ten nad ktorým hádžu rukou všetci šéf kuchári, ten objavili až minulý rok vďaka sústredeniu.

Uvedomujem si, že dnes sa varí inak, ako keď som bola malá. Pamätám si pečené zemiaky len tak s kyslým mliekom ( to vážne neviem, čo by mi na to chlapi doma povedali ), pamätám si na slíže s tvarohom ( to viem presne čo by mi povedali ), zemiaky na kyselô, bravčovú vysmážanú pečienku, či len tak restovanú na cibuľke, pamätám si na hovädzie mäsko z polievky na domácom kečupe s cestovinami. Tieto jedlá nevarím. Priznám sa, že ani neviem prečo. Lebo ja ich mám rada všetky a vždy sa nájde v domácnosti niekto, kto by ich zjedol - až na tie tvarohové slíže Pohoda.
 
Keď to nutrične vezmem, tak mnohé jedlá boli rovnako nezdravé ako dnes.
A bolo mnoho jedla, ktoré bolo úplne v poriadku, ba ešte lepšie.

Tak teraz skúsme dať hlavy dokopy a vymyslieť zdravé obedy, na ktoré sme zabudli. Čo vy na to?

Inak - len tak medzi rečou - dnes je národný retro deň - tak ešte aj v téme dňa ostaneme. Veľký úsmev

Komentáre

no pripomenula si mi moje detstvo, ked mama na veceru nachystala zemiaky s kyslym mliekom a nebolo lepsej vecere. Hovadzinku z polievky sme vzdy vyjedali spolu s tatkom a ja si ju rada spapam aj teraz. Bez cestovin, len tak samotne, len s tym kecupom :) . Restovanu pecen robievam, mame to radi. Tie rezance s tvarohom ani s nicim inym nerobim, tiez neviem, preco...

Ale ty chces zdrave jedla, co? Ked mi po rozume same tie nezdrave behaju :-D Zemiaky na kyslo - u nas pokyslaky, robievam a mame to vsetci radi. A podlesniky, to je mojeee! Akurát je vzdy po ich priprave nasmradeny cely dom...

Joj, tie zdrave nie a nie mi prist na um :-D :-D

Čo sú podlesníky prosím ťa.

A daj nezdravé teda - bude v rámci retro dňa Veľký úsmev.

Mňa hodne polievky napadajú - ja polievku v podstate varím len na víkend. Inokedy sa nezje. A napríklad na takej kapusnici, hoc aj s klobáskou nič nezdravé nevidím. Vyplazený jazyk

podlesníky su zemiakove placky :)

polievky varim casto - vyvary, alebo zemiakovu, zeleninovu s haluskami, sosovicu tak na kyslo, alebo fazulu...

moje top jedlo je plnena paprika :) . Dnes mame v praci masove gule s paradajkovou omackou, to ma uz veduca kuchyne automaticky hlasi na stravu :)

bryndzove alebo kapustove halusky, to u nas ide.

Nuz a pucene zemiaky - to je rychlovka a zavdacim sa vsetkym - na cibulku sibnem zemiaky nakrajane na kolieska, podlejem trochou vody , sol, korenie, paprika, bobkovy list, nove korenie a dusim, miesam, podlievam, kym je z toho taka kasoidna vec. Na tanieri posypem syrom, hotovo. Uz viem, co dnes budem varit :-D

Moja maminka bola excelentna hubarka, u nas sa vela varilo s hubami - pod maso, huby na smotane, hubova polievka... to mam velmi pekne spomienky.

Nuz a my radi aj spenat s volskym okom a zemiakmi.

pôvodne sa podlisníky alebo podlistníky robili tak, že cesto ako na zemiakové placky sa natieralo na kapustné listy a tak sa pieklo. Čiže to bolo v podstate bez tuku. Až po upečení sa potieralo maslom alebo masťou. To ešte v časoch šporheltov. Teda aspon u nás....

U nás to voláme úhrabky - uvarím zemiaky, neviem ako sa to povie po slovensky šťouchané. A do toho zamiešam kyslú kapustu. nakrájanú nadrobno. Veľmi veľa tej kyslej kapusty. Čím viac, tým lepšie. A aby to nebolo také plané, tak na vrch opražená slaninka. To sa u nás v pohode zje.

Pečené zemiaky tiež, ale je super, keď tam pre nalákanie pridám slaninu. No a potom kečup, kto chce zdravšie, tak zelenina.

Mmch, myslím, že vúčšina nášho národa vo veku 50+ si pod šalátom predstavuje ten zemiakový, prípadne tresku či vajíčkový 

Úsmev

Krúpna baba tiež nie je zlá - to sú zase zemiaky, ku ktorým sa na konci varenia pridajú krúpy. Spolu sa to pošťouchá, pridá spenená cibuľka zo slaninkou, narovná do pekáča a upečie. Teda, tam je sacharidov celkom dosť....

 

Inak, tradičné Slovenkso bolo na kašiach a omáčkach odchované....

jááj a fazuľová polievka bola u nás vždy v piatok, lebo pôst. Hruhá čierna fazuľa sa varila do mäkka. Ku koncu sa pridali zemiaky nakrájané na kocky, sušené slivky a jablká. Nakoniec sa pridala aj zátriepka aj zásmažka.

Relatívne zdravšia verzia toho istého - fazule sa uvarí viac. Keď je dovarená, tak sa odoberie trochu fazule, zemiaky aj sušené ovocie. Zvyšok sa rozmixuje ponorným mixérom a pre zvlásť citlivých jedincov sa môže aj prepasírovať. zahusťovať už netreba.

Krúpa baba = krúpová kaša u nás. A varilo sa to tuším naopak Chichocem sa - myslím, že som do dovárajúcich sa krúpov dávala zemiaky.

 

Cha cha zemiaky popučím....tie úhrabky sa u nás volalo smetisko, tiež som už dávno nerobila. My máme do teraz radi držkovú, voľakedy stálo kilo 3 koruny a moja mama ich varila skoro v kotly...A ešte som mala rada domáce rezance s krupicou. Tú som sa do teraz nenaučila robiť a to sa považujem za dobrú kuchárku, tak mi zostali len spomienky.

Domáce rezance s krupicou je prosím ťa čo?

To sa uvarí krupičná kaša a do toho pustia rezance či ako?

 Nie, nie kaša , to je  iečo podobné ako rezance so smaženou strúhankou. Krupica smažíme na masti alebo masle ,potom zalejeme trochou vody a nechá sa spariť... mne sa to  nikdy nepodarilo Hambím sa a dáva sa to na rezance alebo šúľance, posypať cukrom alebo na slano so slannkou a cibuľkou.

U nás hrachová kaša s údeným, v zdravšej verzii so smaženou cibuľkou, primiešať do hotovej prepasírovaný čerstvý cesnak a majoránku, posypať tou cibuľkou.....mňaaam. Údené pre mňa ani byť nemusí.

Tvarohové slíže ako dezert, delikatesa, okrem toho ešte vajíčkové, kapustné alebo halušky s opraženou cibuľkou - veeeeľke množstvo! (cibuľky, nie halušiek :-))) )

Bryndzové či kapustné halušky vymením kedykoľvek za rezeň :-)))

Prívarky: šošovicový, fazuľový, kapustový, .... pridá niekto ešte dáky prívarok?

Kelový prívarok - alebo hovädzie v keli Váľam sa od smiechu po podlahe ... inak sranda, že práve z toho som mala rada ten prívarok spolu s chlebom. Mäso so šťavou som nemusela.

tuším ešte tekvicový prívarok. A keď hovädzie, tak omáčky - chrenová, uhorková, horčicová,. šalátová. Len tu by bolo super vymysleiť nejaké ľahšie verzie.

Svokra spomína aj ríbezľovú omáčku. Tá sa často spomína aj v knihe o živote na šľachtickom dvore, len ríbezle volali morské hrozno. A oni často varili aj chlebovú omáčku.

No a svokra varievala aj perkelt zo zelenej fazuľky, z karfiolu. Len to doma ťažko prebojovať....

U nás ani chrenová neprejde. Ani taká obyčajná s kôprom. Váľam sa od smiechu po podlahe

Stačí to do kečupu namočiť. Chichocem sa

Ríbezľová mi evokuje brusnicovú - to môže byť DOBRÉ!

V podstate uvarené mäso "naplano" v polievke a k tomu narýchlo omáčka. Jaké boli tie kuchárky múdre kedysi.

jedným mäsom dva chody vybavili. Mama napríklad spomína, že babka kuru najskôr varila v polievke, potom sa vytiahla a dala zapiecť. Len to bola fakt kura a nie kurča. Bez toho uvarenia by to nikto ani nebol uhrýzol :)

 

a tuším sme paradajkovú omáčku ako klasiku nespomenuli. Bud knedla alebo cestoviny

Tie sliepky sa tak robia aj teraz u nás - akurát, že už sa veľmi doma nechovajú. A polievka z nej bola taká žltááááááá (od mastnoty).

Rajčinový prívarok sme mávali aj so zemiakmi - hlavne tam bolo treba smotanu na koniec naliať, aby to bolo také omáčkoidne.

No - ja neviem, čo budem variť - toľko možností Prekvapenie

kelový prívarok, tekvicový, kôprová omáčka, paradajková omáčka ÁnoÁnoÁno.....joj ale ste mi pripomenuli, že toto všetko obľubujem aj varím....je niečo, čo neobľubujem ??? Váľam sa od smiechu po podlahe

 

Keď ovocné omáčky, tak ja slivkovú robievam.

A starkej slepačia polievka Áno... večer sliepka behala ešte po dvore, ráno sa rozlúčila so životom a na obed sme si pochutnávali na slepačej polievke. Mäsko sa použilo do rizota alebo na fašírky (pridalo sa ešte dáke surové - hovädzie, bravčové, bôčik,...čo bolo po ruke) 

Šupni prosím recept na slivkovú omáčku. K čomu sa jedla? To sa perníkom strúhaným zahusťovalo?

Mäsko uvarené na fašírky --- to je zase moja spomienka na detstvo a babkinu kuchyňu ... ale teda u nej to bolo varené hoväzdie z polievky a primiešavala to do klasického surového mletého bravčového - nemali chybu tie fašíročky, také som odvtedy nejedla.

Ja mám k prípravarkom dodnes veľmi rezervovaný vzťah, ja som odjakživa bola na pripečence, zapečence, skrátka chrumkavosti a do tých tekutých vecí ma museli nútiť, tak odtiaľ tá rezervovanosť - ale varili sa aj u nás hojne ... 

Z maminých spomienok si pamätám, že oni napr. varili aj tzv. "ocedkovú polievku" - keď sa varili cestoviny, voda sa nevyliala, ale pri cedení sa zachytávala a z toho sa uvarila polievka ... ja napríklad tiež niekedy podlejem mäso vodou, čo v nej zemiaky varím - inšpirovaná touto spomienkou ...

Od babičky si pamätám dve veci - vedela takmer čokoľvek zakamuflovať tak, aby to vyzeralo ako "bécsiszelet" (viedenský rezeň) - loebo to bolo jeden čas jediné jedlo, čo som mala rada ... a druhou boli jej sladké jedlá - cisársky trhanec, citrónové palacinky či široké rezance zapekané s tvarohom, sušenými slivkami, strúhanými jabkami a kooopou škorice - toto posledné, to som skoro zabudla, ale našli sme raz náhodou s Barčou jeden recept v židovskej kuchárke - a vtedy sa akosi obnovila pamäť mojich chuťových buniek a spomenula som si ... odvtedy to voláme židovské slíže ;-)

 

Zdravé, zdravé ... čo ja viem ... to asi ani nič veľmi - aspoň nie v dnešnom ponímamí, ale napr. kedysi taká pečienka, to muselo byť kvôli železu aspoň raz do týždňa na jedálničku ... a bolo jedno obdobie, to sme s mamou karfiol na milión spôsobov celú sezónu robili ... dnes mi okrem vyprážaného rodina iný nezje (dievky ešte tak karfiolovú krémovú polievku)

Fašírky sme aj my tak robievali - že sa miešalo uvarené so surovým mäskom. Sú potom také viac nadýchané a pritom sa nerozpadávajú. Múdro to tie mamy vymysleli.

Ešte mi napadol jeden prívarok. Ten neľúbim a nikdy som neľúbila. Neviem ako sa to volá odborne. Je to vlastne zelenina podusená a v takej mliečnej omáčke.

A ešte mi napadlo bratislavké plecko - tam je omáčka tiež zeleninka, kyslé uhorky, kečup a spol - tú ľúbim.

Ozaj, keď to podlievaš tou vodou zo zemiakov, nekazí sa to potom rýchlejšie? Ja som nejak asi zabíjačkami šmahnutá, kde bol veľký krik, keď som sa priblížila k mäsu s koláčom, chlebom alebo tak.

Jediné tuším, kde k mäsu zahusťujem omáčku múkou je sviečková - ak to málokedy. Tá sa nepokazí. Tá sa tretieho dňa nedožije Váľam sa od smiechu po podlahe.

No, ja sa snažím variť všetko v takých množstvách, aby sa nestihlo pokaziť - naviac, moji sfajnovenci málokedy zjedia niečo na druhý deň, takže je to aj nutnosť. Výminkou sú len také tie jedlá ako segedín či kapustnica, ktoré čím viackrát ohreješ, tým sú lepšie ...

Zahusťovaniu sa kvôli MM a jeho cukrovke snažím vyhýbať kde sa dá, ale klasické omáčky pod mäso som ani predtým nezvykla múkou - to ma zase naučili v pionierskom tábore, vedúci strediska vždy keď prišiel kuchárkam na to, že "nadstavili" (ako on tomu hovoril) omáčku múkou, tak ich zdr..l ako malých Alíkov. To jednoducho musíš urobiť tak, že tekutinu odparíš až do želanej hustoty - a musíš tam dať toľko surovím, aby si toho mala dosť aj po odparení .... čiže: nešetriť ;-)

Múku dávam (ale tak v množstve čajovej lyžičky) iba do smotany - aby sa nesekla ...

A áno, omrvinky z chleba dokážu narobiť šarapatu, ale zistila som, že ešte väčšiu dokážu narobiť obliznuté lyžičky či varechy, ktoré putujú do hrnca bez opláchnutia ... a u nás to je dosť často, keďže MM väčšinou je rovno pri sporáku z hrnca (niekedy mám dojem, že mi to robí naschvál, lebo vie, ako to neznášam)

Jeeej ten som dnes varila len nie hovädzie ale morčacie na šťavičke...mňanka Akože ten kelový
Ešte ma napadlo pri tých retro receptoch zopár, čo som ako dieťa obľúbovala a stoja za za zmienku: šúlance s makom, alebo tvarohom, alebo oprazenou strúhankou a perky plnené slivkovym lekvarom a posypané makom. To isté cesto (varene zemiaky, múka) a niekoľko variant jedla.

Vieš čo je sranda, že poväčšinou utkveli v pamäti tie jedlá, čo sú nasladko. A pritom sú omnoho pracnejšie.

Nooo - kúpila som zemiaky - krásne. Maličké. Len sa tak pýtali opekať. A keď do prvého decko zahryzlo - "mami, ty si tam dala cukor?" ba som ti! omrzli v obchode, preto boli také akciové .... tak v tých perkách by to hádam nevadilo Vyplazený jazyk

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.