Úzkosti a strachy

Úzkosť aj strach sú pocit a emócia, ktoré majú svoj význam. Potrebujeme ich, aby nás upozornili na nebezpečenstvo a nabádali nás k opatrnosti, vystríhali nás a bránili nám v zbytočnom riskovaní. 

Prirodzenou reakciou na strach a úzkosť sú útok alebo útek, čo našich predkov chránilo pred reálnym ohrozením.

Dnes nás však môže ohrozovať čokoľvek, nie len reálna hrozba. Väčšina strachov, obáv a úzkostí nepochádza z priameho, reálneho ohrozenia.

Strach môžeme mať napríklad z agresívneho správania druhých, hoci nás fyzicky neohrozujú. Ich správanie v nás však spúšťa strach zo zlyhania, z toho, že nás druhí neprijímajú. Často sa vyskytuje strach z kritiky (z poníženia). Máme strach oponovať, prejaviť svoj názor a byť spontánni, aby nás druhí neodsúdili a nezosmiešnili. Ak máme zažitú nepríjemnú situáciu, pri ktorej utrpelo naše ego, dôstojnosť, sebadôvera, pričom nezáleží na tom, či sa to stalo pred pár mesiacmi, či rokmi, budeme sa, často nevedome, vystríhať vystaviť sa podobnej situácii. Strach nám nedovolí byť sami sebou a stiahneme sa.

Ak budeme ustupovať, cúvať a sťahovať sa príliš dlho, môžeme pociťovať úzkosť, ktorú nevieme k ničomu konkrétnemu priradiť. Nakoniec môžeme mať napríklad strach z autorít, ako takých alebo dokonca strach z cudzích ľudí.

Strachy a úzkosti môžu mať rôzne príčiny

V dnešnej dobe sa s miernou úzkosťou stretávame pomerne často. Niekedy signalizuje, že nežijeme v súlade sami so sebou, prípadne, že sme vystavení príliš mnohým negatívnym podnetom či tlakom. Môže ísť o manipulatívnu reklamu, ktorá zastrašuje, denno-denné negatívne informácie z médií (večerné správy), či neistota a napätá atmosféra v zamestnaní.

Úzkosť môže prameniť aj zo vzťahov, ktoré sú nevyrovnané, kde je partner manipulatívny, nevšímavý, sebecký alebo inak vzbudzujúci v partnerke nepohodu, neistotu a rozladenie.   

Problémom začína byť úzkosť, ktorá je nefunkčná, ktorá nechráni, ale bráni v bežných činnostiach. Taká, ktorá znižuje kvalitu nášho života.

Úzkosť býva jedným z príznakov dlhodobého stresu, syndrómu vyhorenia, ale aj pretrvávajúcej neistoty, či už existenčnej, partnerskej alebo pracovnej.

Úzkosť sa objavuje aj pri nevedomých konfliktoch, pri strate ilúzií a sebaklamu alebo pri deprivácii, či dlhodobej frustrácii. Podľa hlbinných teórií úzkosť poukazuje na nevedomé konflikty a nespracované traumy. Úzkosť často sprevádza a signalizuje rôzne ochorenia, preto netreba úzkosť podceňovať.

Medzi najčastejšie úzkosti patrí existenčná úzkosť - strach zo smrti a separačná úzkosť - strach z odlúčenia, opustenia, samoty. Úzkosť je často prítomná aj u ľudí s nízkym sebavedomím.

Ak prežívame úzkosť bez zjavných racionálnych dôvodov, máme tendenciu sa najskôr vyhýbať činnostiam a situáciám, ktoré nám tieto pocity a stavy vyvolávajú. Problémom býva, že neskôr sa úzkosť objaví aj pri činnostiach, ktoré pôvodne úzkosť nevyvolávali. Preto je dobré spracovať túto emóciu napr. sebapoznaním, psychoanalýzou alebo hlbinným terapeutickým prístupom.

Kto zažil panický atak - náhly, ale pomerne krátky nával zaplavujúcej úzkosti, môže neskôr prežívať obavu, že sa tieto veľmi nepríjemné pocity opäť nečakane objavia a otrasú nami. Ide o tzv. anticipačnú úzkosť - strach zo strachu. 

Mnohí ľudia sa za svoje úzkostné prežívanie hanbia, snažia sa prejavy úzkosti bagatelizovať, zastierať, či "riešiť" po svojom, napríklad vyhýbavým alebo agresívnym správaním, alkoholom alebo inými upokojujúcimi látkami.

Ako sa úzkosť prejavuje?

Najčastejšie prichádzajú nepríjemné fyzické, ale aj psychické prejavy, ktoré nás môžu vydesiť a vystrašiť.

• napätie a nervozita
• neschopnosť sa sústrediť
• roztržitosť a pobehovanie
• pocit, že sa všetko na mňa valí
• pocit, že nič nestíham
• neschopnosť relaxovať a oddýchnuť si
• nadmerné potenie
• búšenie srdca
• zvieranie hrdla a neschopnosť "normálne" hovoriť
• tras a chvenie
• nevoľnosť a celková slabosť
• návaly tepla či chladu
• nutkanie na močenie či stolicu
• pocity závratu a nepokoja
• strach zo straty kontroly
• strach zo smrti a vážnej choroby seba a blízkych osôb
• strach, že sa zbláznim
• zhoršená pamäť a znížená schopnosť komunikovať
• nespavosť a poruchy spánku
• vyhýbavé správanie (vyhýbanie sa ľuďom a situáciám, ktoré sú mi nepríjemné)
• stiahnutie sa do seba
• sklon k závislostiam

Úzkosť môže mať rôznu intenzitu, dĺžku a kvalitu.

Dá sa úzkosť liečiť, zbaviť sa jej alebo ju aspoň zmierniť?

Treba odlíšiť, o akú úzkosť ide. Úzkosť a úzkostné stavy majú svoju príčinu, často v nevedomí. Niekedy stačí zmeniť životný štýl, či prístup k sebe a okoliu. Ak pociťujete občas mierne úzkosti, zamyslite sa nad tým, v čom žijete a či vám to vyhovuje. Ak neviete sami odhaliť príčinu a urobiť zmenu obráťte sa na psychológa.

Ak prežívate výraznejšiu úzkosť odporúčame psychoterapiu. Pochopením a spracovaním vytesneného materiálu úzkosť výrazne opadne, spracuje sa.

Na mierne úzkosti a na prevenciu úzkostných stavov odporúčame pravidelný pohyb, byť občas sám so sebou - venovať sa sebe, urobiť si radosť, dopriať si relax, uvoľnenie a aspoň každý deň sa raz z chuti zasmiať - sledujte a čítajte komédie, stretávajte sa s ľudmi, s ktorými sa viete zasmiať.  

Zmierniť úzkosť je možné alternatívnymi spôsobmi, napríklad bylinkami, relaxáciou, uzemňovacími a dychovými cvičeniami, predovšetkým vtedy, keď úzkosť vzniká preťažením a stresom. Ak príznaky pretrvávajú, kontaktujte svojho lekára, psychológa alebo psychoterapeuta.

Silné, dlhodobé a intenzívne úzkosti je možné medikovať liekmi na predpis, napr. anxiolytikami. Neriešia však príčinu úzkostí, preto odporúčame anxiolytiká kombinovať so psychoterapiou.

Čo so strachmi?

Jednou z hlavných úloh na ceste sebapoznania a rozvoja osobnosti je naučiť sa čeliť svojim strachom, prekonávať ich, a tým silnieť a rásť. Spôsobov ako pracovať so svojimi tieňmi a strachmi je veľa, tak ako je veľa rôznych strachov a úzkostí.

Na niektoré strachy sa dá začať pozerať ako na výzvu. Pustiť sa do toho, čoho sa najviac bojíme. To sa týka strachov z konfrontácie, z opustenia starého, z verejného vystúpenia, z nových vecí a novej zodpovednosti, zmeny v živote a pod.

Sú však strachy, ktoré musíme prestať jednoducho "živiť". Máme na mysli, prestať vnímať situáciu dramaticky, prestať si maľovať čerta na stenu, prestať o tom hovoriť ako o niečom zlom, strašnom, hroznom a neprekonateľnom, ale pozrieť sa na veci z iného uhlu pohľadu, nevidieť v nich hrozbu. Často si svojim prístupom znemožňujeme prekročiť vlastný tieň, nájsť odvahu a vieru v seba a ísť si za tým, čo skutočne chceme. 

Ako sa hovorí, v jaskyni, do ktorej sa bojíš vstúpiť sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš!

Strach je veľmi silná emócia. Je až neuveriteľné, koľko našej aktivity je motivovanej strachom a koľko energie dokážeme venovať výhovorkám a vyhýbavému správaniu, za ktorým je vždy ukrytý náš strach.

Často sa správame iracionálne a snažíme sa pred strachom utekať. Akoby sme si neuvedomovali, že je to náš strach, nosíme ho v sebe a čím častejšie ho posiňlujeme (myšlienkami, fantáziami, nafukovaním, rozprávaním o ňom), tým väčší sa nám zdá. A on naozaj, akoby narastal a stával sa neprekonateľným.

Čo sú však len naše pocity, reálne nenarástol. Čo s tým? Prestaňte svoje strachy posilňovať, zastavte sa a pozrite sa poriadne na to, čoho sa v skutočnosti bojíte. Nemrhajte svoju vzácnu energiu na posilňovanie strachov a pochybovaním o sebe. Práve naopak, pustite sa do vecí, ktorých sa bojíte. Prekonaním každej prekážky, každého strachu silnieme, stávame sa odvážnejší, sebadôvera rastie a náš život dostáva nový rozmer. Hneď je väčší dôvod na radosť!

Existujú dva základné prístupy, ako sa vysporiadať so strachom. Prvým je "bojovanie", čiže prekonanie strachu odvahou a činom, druhý spôsob je "prijatie", na základe analýzy, precítenia a odhalenia príčin a súvislostí pochopíme v sebe zdroje, s ktorými následne pracujeme v zmysle, čo nemá cenu meniť, prijímam. Oba prístupy sú však u laickej verejnosti často nesprávne chápané. Namiesto toho, aby sme "bojovali" na správnych frontoch, bojujeme so sebou, čím strachy paradoxne posilňujeme. Taktiež ľudia prijímajú (hádžu flintu do žita alebo sa len sťažujú na) situácie a okolnosti práve v tedy, kde je priestor na "bojovanie" a sebarozvoj.  

Využitie týchto prístupov a zvládanie strachov je umenie a vyžaduje tréning a neraz aj podporu, či pomoc z vonka. Tou pomocnou rukou môže byť ktokoľvek, kto tomu rozumie, vie sa strachom postaviť, ale ich i prijímať a má schopnosť rozlišovať, kedy je ktorý prístup vhodnejší.

Autorka:  Radoslava Olajos
www.atna.sk​

zdroj foto: Amir Darafsheh_Freeimages.com

Som hlbinne orientovaná psychoterapeutka, pri práci s klientom sa zameriavam na prekonávanie náročných životných situácii a osobných kríz.
Špecializujem sa na osobnostný rast, zvládanie stresu, budovanie sebavedomia, vnútornej sily, prekonávanie strachu a tráum, ktoré blokujú náš prirodzený potenciál. Pracujem s klientom individuálne, párovo, skupinovo a formou seminárov.