Zvykne sa hovoriť, že ak je máj studený, úroda bude bohatá. Dáva to logiku, ak prší a nie je extrémne horúco, všetko, čo je zasiate, posadené .... krásne rastie.
Moja dcérka má polroka,volá sa Petruška,je ťažko chorá,nemá vyvinutý prehltaci a sací reflex a má zavedenú žaludočnu sondu.a preto musím ja,jej mamička Monika mixovať papanie pre ňu úplne najemno.Petruška sa mi bojí mixéra takže plače keď mixujem.byvame samé bez muža v jednoizbovom byte.ja ešte pred mixovanim Petruške poviem:Mamička ti ide spraviť papanie,bude to trochu robiť vr,vr,vr.pred zapnutim mixéra Petruške zakričim:3,2,1 a vrrrr!mixér mi najprv spravi:prrrd,prd,prd,potom sa ešte zasekáva chvíľu a potom už mixuje normálne.mixujem päť minút,potom cez sitko skontrolujem či v papani nie
Vrcholia u nás jarné prázdniny. A tak doobeda sa pár detí potulovalo aj po obchodoch. V drogérii som stretla dve dievčatá. Vek cca 11 rokov. Nadšene testovali voňavky. Rôzne striekali. Seba aj testovacie papieriky. A samozrejme hodnotili.
Na YT som objavila videá od Adam Gebrian. Absolvovala som s ním prehliadku niektorých stavieb. No v niektorých hrozná hudba, ale inak jeho sprevádzanie a aj objasnenie určitých architektonických postupov pre mňa ako totálneho laika paráda.
Skoro 25 rokov sme spolu a za ten čas sme boli mnohokrát v kine. Chodievame celkom pravidelne, viac krát do roka. Videli sme rôzne predstavenia, sem tam sa stalo, že sme boli v kine skoro sami. Aj sme sa báli, či budú premietať. No včera sa nám prvý krát stalo, že kino bolo vypredané a nedostali sme lístky pri sebe. Cestovali sme cca 30 kilometrov, tak sme tie lístky zobrali. Až nejdeme na darmo.
Dnes prišiel šéf do roboty a už odo dverí mi hlásil, že stratil identifikačnú vstupnú kartu a asi ju bude treba zablokovať. Ešte niečo zašveholil o tímovej porade o pár minút ... vraj to doriešime na nej.Možno by bol na kartu i zabudol, kebyže mu ju ku koncu porady nepripomeniem.- Ó, ano ... dúfal som, že ju snáď nájdem v kancelárii, no márna snaha. Musíme ju teda zablokovať. Už aj preto, že cez víkend sa nám opäť nejakí hackeri pokúšali nabúrať do systému. Našťastie neúspešne ...
Možno si na to pamätáte z detstva aj vy. Lepák na desiatu. U nás zvyčajne iba chleba s lekvárom. Nosili to všetci. Z dnešného pohľadu super-eko-bio domáci lekvár. lebo vtedy sme všetko volali lekvár. Len tak, bez masla. Teda, občas bolo aj napríklad vajíčko. Ale maslo s paprikou. Ale základ bol vždy rovnaký. Lekvár to istil. Niekto nosil aj rožtek, v pondelok zvyšok nedeľňajšieho koláča. Iba tí najbohatší mávali salámu. A v super extra prípadoch sa vyskytla aj šunka. Na základke to nebolo bežné. Len pre istotu, do základnej som začala chodiť v 71 roku
Najprv som chcela tomuto dať názov "Zamyslenie na pošte" ale táto veta mi ešte teraz príde smiešna v kontexte ktorý opíšem...vlastne neviem či smiešna alebo skôr je tu náznak aj zdesenia...
Často sa mi stáva, že keď sa napríklad v literatúre stretnem s opisom dávnych udalostí, vždy ma prekvapia farby. Že niečo bolo modré, červené, zelené......
V mojej hlave je minulosť stále len čiernobiela. Všetko také pod závojom.
A tuším som konečne na to prišla - určite som videla oveľa vaic starých filmov a fotiek. A tie boli presne takéto.
