Ostatné

Skoro 25 rokov sme spolu a za ten čas sme boli mnohokrát v kine. Chodievame celkom pravidelne, viac krát do roka. Videli sme rôzne predstavenia, sem tam sa stalo, že sme boli v kine skoro sami. Aj sme sa báli, či budú premietať. No včera sa nám prvý krát stalo, že kino bolo vypredané a nedostali sme lístky pri sebe. Cestovali sme cca 30  kilometrov, tak sme tie lístky zobrali. Až nejdeme na darmo.

Podaril sa mi životný úlovok. Hríb ako z rozprávky. Obrovský a aby to bolo dokonalé, tak bol aj úplne, ale že úplne zdravý.

Možno si na to pamätáte z detstva aj vy. Lepák na desiatu. U nás zvyčajne iba chleba s lekvárom. Nosili to všetci. Z dnešného pohľadu super-eko-bio domáci lekvár. lebo vtedy sme všetko volali lekvár. Len tak, bez masla. Teda, občas bolo aj napríklad vajíčko. Ale maslo s paprikou. Ale základ bol vždy rovnaký. Lekvár to istil. Niekto nosil aj rožtek, v pondelok zvyšok nedeľňajšieho koláča. Iba tí najbohatší mávali salámu. A v super extra prípadoch sa vyskytla aj šunka. Na základke to nebolo bežné. Len pre istotu, do základnej som začala chodiť v 71 roku

Prázdninové cesty nás zaviedli do rakúskeho mestečka Mariazell. Je to známe pútnické miesto a zároveň klimatické kúpele. Krásne miesto v horách. Obľúbené miesto Habsburgovcov. Jedna z najkrajších bazilík, aké som kedy videla.

Najprv som chcela tomuto dať názov "Zamyslenie na pošte" ale táto veta mi ešte teraz príde smiešna v kontexte ktorý opíšem...vlastne neviem či smiešna alebo skôr je tu náznak aj zdesenia...

No ale pekne poporiadku...

Často sa mi stáva, že keď sa napríklad v literatúre stretnem s opisom dávnych udalostí, vždy ma prekvapia farby. Že niečo bolo modré, červené, zelené......

V mojej hlave je minulosť stále len čiernobiela.  Všetko také pod závojom.

A tuším som konečne na to prišla - určite som videla oveľa vaic starých filmov a fotiek. A tie boli presne takéto.

Priznám sa, kedysi som dosť dala na náhody.

Dnes som už asi racionálnejšia. A nejak tej hre na náhody neverím. Všetko sa deje tak, ako sa má.

A tak nejak moc neverím tej náhode, keď po stužkovej išli vyplácať peniaze priamo decká. Sú dospelí, šikovní. Tak v pohode.

Akurát potom predsa len to celé skontroloval rodič. A na otázku - a kde vám odpočítali tú zálohu, čo mali 4 roky? ostalo ticho. Proste firma náhodou zabudla tú položku započítať. Nemalú položku. Nielen pre nich, čo počítajú, či im niečo ostalo aj na Dozvuky. Nemalú čiastku aj pre rodičov.