Ostatné

Haló, haló, východniarky.....čas nášho stretnutia sa už blíži, tak som pozisťovala
spoje tam aj späť.

18.10.2019 piatok
Odchod z Košíc R 606 o 10.07 hod. - príchod do Popradu 11.21 hod.
z Popradu presun do Tatranských Zrubov - odchod o 12.27 hod - príchod o 13.04 hod.
alebo alternatíva, že si zoberieme taxík.

Dala som príspevok najprv do diskusie - ktorá, bohužiaľ, nebola veľmi bohatá - aby sme sa dostali podľa možností čo najbližšie k situácii "aj vlk sýty, aj koza celá" a keďže veľmi dúfam, že po niekoľkých abenciách sa mi konečne podarí prísť medzi vás, tak naozaj chcem, aby bola spokojnosť aj s touto časťou programu.

Dlhé dovolenkové presuny autom boli časom aj na rôzne debaty. Zvlásť, keď máte v aute dvoch čerstvo dospelých mladých.

A tak došlo na tému, či sa nám dnes žije ľahšie alebo ťažšie. Či kedysi bolo všetko lacnejšie alebo je to len spomienkový optimizmus babky.

V prvom rade - je to fakt úžasný čas. Európa je veľmi dlhá čas bez vojny. Ano, boli tu konflikty, ale nedotýkalo sa nás to až tak osobne. Nebolo to také, že muži museli narukovať a ísť do boja. To je prvá úžasná vec, za ktorú treba ďakovať.

Ťažká, preťažká téma. A na leto zvlášť. Čo už, inšpiroval ma môj obľúbence, ekonóm Tomáš Sedláček svojim statusom na FB. Zrejme to nie je jeho pôvodná myšlienka, ale nevadí. Často o tom premýšľam.

V určitom okamžiku prišli veľké stroje, ktoré zrazu nahradili prácu stoviek tkáčov. A nielen  ich. Zrazu bola masa bezradných ľudí.

Toto leto som sa túlali okolo Veľkého Krtíša, Lučenca, Rapoviec a prechádzali sme cez Panické Dravce. Chápete! Panické Dravce! Ja ten názov milujem. Poprosila som tatka, aby pribrzdil, nech si môžem tento vzácny úkaz odfotiť. 

Asi len ťažko by sa našiel niekto zo strednej a staršej generácie, čo tento film nevidel. Po pravde, trochu sa mi to pletie s druhým podobným filmom a to Škola základ života. Spomenula som si včera na scénu, keď celá trieda napísala písomku na výbornú. Isto si aj vy spomínate, jak vypracované príklady pripli profesorovi na sako a postupne si ho volali, aby im objasnil to, čomu nerozumeli

Neviem čím to je, ale zdá sa mi, že tá téma aktuálne lieta okolo mňa. Zdá sa mi, že kam pozriem, tak vidím stále to isté. No, možno to je niečo ako profesionálna deformácia - keď má človek doma vyštudovaného jadrového energetika, často skĺznu naše debaty aj k týmto témam. (Len pre vysvetlenie, ak sa niekomu zdá, že som hovorila o inom profesijnom zameraní môjho manžela - nemýli sa, po revolúcii sa obrátil iným smerom)

Presne pred rokom sme boli spolu v Bratislave na muzikáli Mamma mia. Včera som si na to spomenula cestou do Nitry. Naskytla sa nám príležitosť ísť na tento muzikál spolu s farským zájazdom.

Kazdu sobotu vykonavam rovnaky ritual od rannej kavy , cez maslovu vianocku s dzemom , rytmicke klzanie prachovkou az po zufalstvo podvecer s nazvom CO ZAJTRA BUDEM VARIT ???? Pri triedeni receptov na internete medzi - "to nedam " a " na to nemam tolko casu " , mi udrel do oci recept z Nanicmama.

Hmm, keď sa nad tým zamyslím, ani neviem, čo je to v poriadku, že sledujeme párik sokolov online.  Nuž, nejdem tu ale rozoberať filozofické a psychologické veci.

Pre tých, čo sa radi pozrú na príbeh sokolov z jedného sídliska prípájam link na online sledovanie

http://www.ustream.tv/channel/geNPZ7S4bPA?