Služobne staršie naničmamy už vedia, že soboty sú pre mňa veľmi náročným dňom, maximálnou skúškou trpezlivosti, vždy vopred prehranou. Vysoká koncentrácia detí bojujúcich za svoje demokratické práva, manžel venujúci sa prácam okolo domu a ja snažiaca sa aspoň obed navariť a nedostať infarkt. Veľké šialenstvo, česť svetlým výnimkam. Dnes sa žiadna nekonala.
Môjmu malému vyše dvojročnému slniečku sa práve prerezáva, pravá horná dvojka. Dosť neskoro, už sme sa báli, či vôbec vylezie. Nešťastný zúbok nedá malej krásavici spávať a samozrejme tá zase mne. Občas je dieťa neutíšiteľné, tak vymyšľame kadejaké fintu fňu.
Vcera som sa na jednom blogu dozvedela, ze vsetko je vecou priorit. No jasne, taku zrejmu vec mi predsa nemusi nikto osvetlovat.
Cez to vsetko mi ta veta zostala duniet v hlave a s nou aj myslienky autorky, ako nechape, ze niekto nema cas si tyzden umyt hlavu, alebo mu dva mesiace nesvieti na chodbe ziarovka.
V našom 2-izbovom byte žijeme necelé 3 roky. Sme celkom normálna rodinka s jedným dieťaťom - 15 mesačnou dcérkou. Keďže plánujeme väčšiu rodinu - možno už čoskoro, ak Pánbožko dá, zišiel by sa aj väčší bytík. Táto myšlienka mi len tak prebleskla hlavou, hoci sa musím priznať, že nie raz.
Pisem sem, lebo sa mi nechce hladat vcerajsi prispevok od Ribissky a na cosi zmysluplnejsie mam tiez dost malo casu, ako inak ... ja sa tiez este stale ponahlam, ako zbytok sibnutych ...
ahojte..nechala som sa zviesť strelenou atmoškou..výkrikov do tmy by bolo veľa na to máme málo riadkov. Takže len taká pikoška čo ma tak prebrala z jarnej letargie..môj synátor má čím ďalej tým viac rozumu na svojich 4,5 roka a oplýva múdrosťami.
, zišiel by sa aj väčší bytík. Táto myšlienka mi len tak prebleskla hlavou, hoci sa musím priznať, že nie raz.
