Ani neviem, do akej kategorie tento blog zaradit. Rekonvalescencia je velmi zdlhava a ja hnijem bud v kresle, na gauci, alebo v posteli. Este desat dni injekcie na prevenciu trombozy, k tomu dva odbery krvi a som za vodou! No, za vodou ako zavodu. Prisny zakaz mesiac nieco dvihat, ci nosit. Tak ma uz zacinaju v kresle mrle zrat. Nastastie sa zmobilizovala mama a cez to vsetko, ze pred 7 tyzdnami odo mna odisla po 3 mesacnej pracovno radostnej navsteve, nakopla metlu a doletela minuly stvrtok. K mojej velkej radosti, lebo doma, ako inak ,som nasla Sodomu Gomoru a to doslova.