Ostatné

Doslúžil vysávač. Ja viem, mal svoje odrobené, slúžil viac ako 18 rokov, takže odišiel so všetkou cťou.

Bol výborný, vysával jak drak. Mali sme ho radi, dokonca sme si nechali v skrini vyrobiť priestor priamo preň.

Nuž čo, 18 rokov služby je asi fakt dosť. Tak sme sa s nim rozlúčili.

Hlavy v smútku, lebo treba vybrať nový. Počula som už rôzne zvesti o tom, že tie nové vysávače sú úsporne, majú nižší výkon a tým spotrebujú menej elektriny. Akurát nejak zabudli dodať, že treba vysávať raz tak dlho, aby sa docielil rovnaký výsledok.

Pred necelým rokom som tu písala o našich problémoch v bytovke. V skratke, do podnájmu sa prisťahoval problematický pár. Z relatívne kľudného miesta bolo zrazu niečo divoké. Neprešiel týždeň, aby tu nerobili poriadky policajti. Medzitým sa striedala sociálka a kumpáni.

Kto zažil, vie, o čom hovorím. Dokonca boli aj prípady, keď museli prísť dve hliadky naraz. A nedajbože niečo povedať, okamžite dotyčné osoby volali policajtov na vás.

No, opakujem sa pravidelne. O upratovaní často píšem, čítam. Ešte častejšie rozmýšľam. Po pravde, najmenej často sa do toho aj skutočne púšťam. Respektíve, robím to skôr nárazovo. V určitých vlnách. Teraz nemám na mysli také to bežné utieranie prachu, umývanie umývadla či okien. Skôr mám na mysli poriadok vo veciach, ktoré sú okolo mňa.

Od istého času ma prenasledujú myšlienky, čo bude raz, keď nebudem. Kto to po mne bude triediť. vyhodia to všetko do kontajnera? Poslúži to niekomu? Alebo nemám tu také veci, čo by som ani nechcela, aby niekto dostal do rúk?

Tento rok sa nam s teplym pocasim doma-vonku objavili male oranzovo-cervene chrobaciky. Velkost necely milimeter. Su na terase, na muriku plota, na zahradnom nabytku, na niektorych kvetoch, na smetnej nadobe... vzdy na slniecku. Neposedne su a hmyria sa stale hore-dole. Ked zajde slnko, tak niekam zmiznu.

Nie bude to politicky ladené... aj keď by mohlo, vzhľadom nato, ako sa naše prevažne poľnohospodárske Slovensko /kedysi/ začalo macošsky správať k svojej úrodnej pôde.