Ostatné

Nie bude to politicky ladené... aj keď by mohlo, vzhľadom nato, ako sa naše prevažne poľnohospodárske Slovensko /kedysi/ začalo macošsky správať k svojej úrodnej pôde.

Cez Vianoce je zvyčajne viac času na rôzne rozprávania. A tak zrazu došlo na historku z našej rodiny, o ktorej sme vlastne nikto nevedeli.

V časoch druhej svetovej vojny bol môj pradedo z maminej strany richtárom v dedine, kde som bývala. V susednej obci, ktorá pokračovala hlboko do hôr sa vytvorili partizánska bunka.

Cez niekoľko obcí tu budovali Nemci cestu na presun techniky. Mmch, tá cesta slúži dodnes, budovali ju totiž kvalitne.

Tak som bola včera u zubára. Myslela som, že iba normálna preventívka (absolvujem 2 do roka). No tentokrát to bolo horšie, odchádzala som o stovku ľahšia. No čo už človek narobí.

Zubár sa presťahoval do nových priestorov. Všetko vonia novotou. Krásne zariadené.

Už pri vchode majú poličku na prezutie. Treba dať na nohy návleky. Celkom to chápem, nemusia toľko upratovať.

Darujme sladké Vianoce ľuďom bez domova! Aj vďaka  nášmu spoločnému projektu, ktorý organizovala Aramana, som mala tú česť zoznámiť sa s úžasným a pritom veľmi skromným človekom, otcom Gombitom.

Po nákupoch sme s manželom zablúdili aj do kníhkupectva. Nebolo to také úplne bežné kníhkupectvo. v podstate sa tam nenájdu rýchloobrátkové knihy, ťažko by tam čloek hľadal červenú knižnicu.

V sobotu sme sa vybrali na chvíľku do lesa. Priznám sa, nechcelo sa mi veľmi, ale nakoniec som bola rada, že som sa prekonala:) 

Upratujem kuchynskú linku. Nie, nebojte sa, nie je to predvianočné upratovanie. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak je to skôr veľkonočné upratovanie asi tak 2-3 roky dozadu

Nikam sa neponáhľam, tak postupujem pomaly. Dve, tri poličky alebo šuflíky za týždeň

Tak som si prečítala o tom, ako sa v Žiline konal workshop o dopravných problémoch. A najzábaavnejšie na tom celom je to, že niektorí účastníci ho nestihli. Síce mali časovú rezervu, ale dĺžku kolóny pod Strečnom nedokázali odhadnúť správne