V mojej práci som sa dostala do detského domova ktorý zároveň slúžil ako domov sociálnych služieb pre mentálne aj zdravotne postihnuté detičky. Bola som tehotná a vraveli mi ,,to nie je vhodné miesto pre tehotnú ženu,,. Nenechala som sa odradiť. Ako budúca doktorka som si bola istá že budem maximálne odosobnená. Ale to sa nedalo. Hneď pri prvom dieťati som pochopila že sa budem musieť preladiť ja k jeho prístupu ako ono ku môjmu. Deti boli čarovné,tešili sa z keksíkov a pohladenia. Kolegyňa poznamenala ,,nechápem rodičov ako ich tu mohli zavrieť,, A ja som nechápala jej prístupu. Rodič zdravého dieťaťa nikdy nepochopí toho ktorý má dieťa iné. Starostlivosť,obetavosť a všetko potrebné..obdivujem rodiny ktoré majú deti s postihnutím a bojujú. Rovnako obdivujem rodičov čo boli odhodlaní vzdať sa svojho dieťaťa aby mu zabezpečili aspoň starostlivosť. V spomínanom domove boli umiestnené sestry,dvojičky. Krásne dievčatká. Slzy som mala na krajíčku keď som počúvala združenie diagnóz. Ich vlastný otec ich priviedol,priznal si že s manželkou sa nedokážu o ne postarať a radšej ich budú chodiť navštevovať. Chodil len otec,predminulý rok zomrel a už nechodí nikto. Žiadny prístroj v zdravotníctve ani najlepší detský psychológ nevie povedať ako vnímajú svet tieto deti. Možno za nimi predsa len niekto príde. Možno ma raz budú vnímať ako kamarátku..
Alenka,si skvela mamina :) laska nikdy nevychadza nazmar
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte NM, nedá mi, pri čítaní Wilhelminho príspevku, nemyslieť na tento mesiac zatvorené liečebné zariadenie v Čilistove. Možno o tom ani veľa ľudí nevie...Ale tie rodiny s ťažko postihnutými detičkami, ktoré tam chodili 3 x do roka na tri týždne rehabilitovať- tie rodiny o tom vedia A žiaľbohu - ostali im len oči pre plač...Bolo to jediné zariadenie tohto druhu na Slovensku.Koho už len z tých čo to kúpili,- aby tam vybudovali aqua centrum pre bohatých- zaujíma ich trápenie a nejaké ťažko postihnuté deti...? Akalenka píše, "keby štát pomáhal viac takýmto rodinám..." nuž-nepomáha, žijeme dobu, keď nám štát zrejme veľa nepomôže, naopak ešte nám život sťažuje. Alebo aspoň zatvára, ruší, predáva ...práve to, čo by sme k lepšiemu a ľahšiemu životu potrebovali - napríklad nedávne rušenie niektorých oddelení najmä geriatrie, ODCH v niektorých nemocniciach....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám 13ročnú postihnutú dcéru.Nikdy som však neodsudzovala a ani nebudem odsudzovať rodičov,ktorí dajú takéto dieťatko do ústavu.Ak je rodič sám,finančne situáciu nezvládne aj keby neviem ako chcel.Peniaze ktoré dostane za celodennú starostlivosť sú nepostačujúce na dôstojný život.Ja mám manžela,dospelé deti a môžem aspon chvílu vypnúť.Starostlivosť o choré dieťa potrebuje celého človeka.Kto má zdravé deti ťažko chápe rozhodnutie rodiča ktorý dá svoje dieťa do zariadenia.Keby štát pomáhal viac takýmto rodinám mnoho z nich by nemuselo voliť rozhodnutie ktoré mu určite tiež trhá srdce.Aj pre rodiča ťažko postihnutého dieťaťa je takéto rozhodnutie nelahké.