Oheň

...v jednej mrazivej noci sa šesť ľudí ocitlo na opustenom ostrove. Každý s kúskom dreva v ruke. Na ostrove stratenom v hmlách nebolo iného dreva. Malý ohník v strede pomaly umieral pre nedostatok paliva. Zima bola stále neznesiteľnejšia.
Najbližšie pri ohni sedela žena. Oproti nej oheň ožiaril tmavú tvár prisťahovalca. Silno zovrela v ruke svoje polienko. Prečo hodiť na iheň svoje drevo, aby zohrialo leňocha ktorý sem prišiel kradnúť chlieb a prácu?
Muž, ktorý sedel vedľa nej, zbadal kohosi, kto nepatril do jeho strany.. Nijako a nikdy by neobetoval svoj pekný kúsok dreva pre svojho nepriateľa.
Tretia osoba bola biedne oblečená a ešte viac sa zakutrala do svojho špinavého kabáta, pod ktorým skrývala svoje polienko. Jej sused bol boháč. Prečo by mala hodiť na oheň svoje drevo aby sa boháč zohrial?
Boháč, ako tam tak sedel, myslel na svoje bohatstvo. V duchu neustále rátal a myšlienkami bol u svojich áut a bol aj nahnevaný lebo sa mu vybil mobil a nemal si ako privolať pomoc. Musel si chrániť svoje drevo za každú cenu a neprísť oň pre tých lenivcov.
Tmavá tvár prisťahovalca sa v slabom svetle dohasínajúceho ohňa stiahla do pomstivého úškrnu. Zvieral v ruke svoj kúsok dreva. Dobre vedel, že belosi ním pohŕdajú. Nikdy by nepriložil svoje polienko na žeravé uhlíky.
Šiesty človek bol nedôverčivec. Ak niečo robil, robil to iba preto, aby niečo získal. Prečo by mal on dať svoje poliehko, keď nikto ostatný nič neprikladá? A zadarmo by aj tak nedal.
Tak tu našli všetkých zmrznutých, každého, ako pevne zviera svoje drevo v ruke.
Neumreli od zimy vonku, ale od zimy vo svojom vnútri.