Ako vybrať strednú školu?

ja furt oscilujem medzi tým nechať to na nich alebo sa im snažiť čo najviac pomôcť. Podľa vlastných predstáv. U nás bolo rozhodovanie o strednej o inom - pohodlie doma alebo internát so školou najviac blízkou budúcemu smerovaniu. vyhralo to domáce pohodlie.

Čo bolo a ostalo super je to, že má z triedy kamarátov, s niektorými pokračuje aj na výške. A podľa mňa aj to úlohou školy, vytvárať svoj vlastný okruh.

Učenie by som si teda predstavovala trochu inak, ale to je iná debata.

No ja neviem, vidím, že tá neistota v slovách je, ale berieš to po všetkých tých skúsenostiach celkom racionálne. Hlavu má určite dobrú, verím, že sa dobre učí, takže to určite dobre aj dopadne.

Ja si pamätám pri najstaršom, som chodila za ním ako tieň. Prosím Ťa, choď sa učiť, už si sa učil??? Potom mi pred monitorom rupli nervy, tak som s ním aj triasla (áno, panicky a v nervoch), prosím Ťa uč sa, nič nemusíš, len sa uč.

A on sa neučil. Ako toto mať pred očami. Že má niekto monitor na saláme a prijímačky na strednú školu na dvoch salámach. Len sa váľal v posteli a na mobile...Mňa šlo poraziť. Ale to bola tá moja pomýlená realita. Ke´d sa mi posťažoval spolužiakov otec v Jednote v rade pri pokladni, že syn ide na gymnázium a že prípravu má slabú, som vypenila, že ten môj to tiež schytá, kto to kedy videl robiť monitor na 94 bodov, však má byť 100 bodov, ani bod menej.

Dotyčný tatino dostal šok z mojej hlášky, áno, pochopila som až neskôr. Mladý si vybral technické lýceum, lebo bolo bez prijímačok (na saláme 3) a náhradnú školu sme tiež nejako neriešili, lebo bol kdesi vpredu v poradí. A gymnázium sme zatrhli ako neperspektívne (vtedy...).

To be continued...

Dnes sme sa pohádali kvôli prihláške na vysokú.

Mám pocit, že strašne rýchlo žije. Ja viem, že aj ja  skočím po hlave do každej koniny, okej, chcel v kurzy, okej – podpora, zarába od  16, fajn je v maturitnom ročníku – má pracovný pomer, po dištančnom ide do práce, robí, to – čo ho baví. A tu je zádrhel u nás. To nie je brigáda, že robíš, čo povedia. To je  korporácia...možnosti. Keby nebola korona, tak ja neviem...ešte aké iné možnosti. Respektíve, viem. Peniaze a sloboda. V januári mi povedal, že na vysokú nepôjde. Skoro ma odvalilo. Ja viem, že robí, to čo ho baví, vždy to bol aj môj sen, chcem, aby si plnil sny. Len „korporácia“ nemá problém s nápadmi. Proste je nápad a idú do toho... Maximálna podpora, peniaze, zastrešenie, značka. Ja to v mojej práci nepoznám. Nemôžu mi, mne ako mame robiť takéto šoky. Veď ešte nezmaturoval.

Upratal si v hlave, ale asi nie dosť. Vo februári mi povedal, že by sa chcel oženiť.

Dobre čítate...

To je ten moment, že najprv dostanem šok, potom nemo zíram, potom zvalím v mysli vinu na seba (že ty, ty ...jedna...nechcem tu  nadávať, na to si sa v 19 vydávala, aby sa ti to takto vrátilo, kr..a jedna).

Tu si tiež upratal v hlave, len neviem, či dosť. A neviem dokedy.

Tak sa teraz sekáme kvôli prihláške na vysokú.

Pýtala som sa vo štvrtok, v piatok, mal podať v sobotu. Dnes, že to má otvorené, ale sme sa pohádali.

Ja si stále myslím, opravte ma, že možnosť pokračovať v štúdiu v dnešnej dobe, dáva nové, neviem, ako to popísať nové možnosti. Veď učí sa inak, dynamicky, kreatívne.

Tak som sa tu prifárala, začala som k téme a odbočila, lebo to súviselo.  

Keď som bola v tom veku, tak bolo u nás úplne samozrejmé, že pôjdem na gymnázium. Keď som začala doma špekulovať s nejakými inými školami, naši ma raz dva zrovnali a urobili dobre.

Naše deti išli tiež na gymnázium, úplne prirodzene. Obaja boli na ZŠ výborní žiaci, obaja majú ambície študovať. Dcéra je štvrtáčka na VŠ, Samko je druhák na gympli a je to všetko ok, tak, ako má byť.

Noooo, tak aj my riešime strednú. Starší mal vlani jasno, ktorý gympel chce a našťastie sa tam aj dostal. Mladší ešte v septembri chcel ísť na veterinu. Ako sme chodili s morčaťom k veterinárke, rozprával sa s ňou a dal si od nej poradiť, že gympel je lepší a potom vš. Jeden sme našli, taký presne preňho. Vlani som tam bola so starším na dni otvorených dverí. druhú si chcel dať veterinu, ale štátna je vraj mizernej úrovne a na súkromnej treba platiť školné. Tak si dal gympel, kde chodí starší. Nie je tým nadšný... Škoda tej veteriny, to by ho bavilo. na druhej strane som aj rada, lebo takto má "dôvod" ísť na výšku. Po strednej odbornej by mohol mať pocit, že už je najväčší odborník :-D Ale keby bola v okolí dobrá štátna veterina, nechala by som ho  tam ísť. Mňa naši "usmernili" - ani veterina, lebo to by som musela byť na intráku, ani krajčírka, lebo tam idú tí, čo majú zlé známky... Aj tak som skončila pri tom textile :)

Na gympli mi bolo dobre, fakt super študentský život som mala, zostali mi skvelí kamaráti a kamarátky. A v konečnom dôsledku som rada, že som tam išla :) všetko je tak ako má byť. Tak snáď aj naše decká dobre dopadnú.