reklama

Úloha rodičov pri vzdelávaní

Kamila , 19. 04. 2016 - 14:33

reklama

Na Eduworld.sk, som si v krátkom časovom rozpätí prečítala dva relatívne protichodné články:

Jeden bol  o tom, že deti by nemali dostávať domáce úlohy. Že podľa výskumov vôbec nebolo dokázané, žeby deti, ktoré si robili domáce úlohy boli šikovnejšie, múdrejšie ako tie čo si ich nerobia. Plus žeby rodičia nemali tráviť svoj voľný čas a voľný čas detí, často tak stresujúcou činnosťou ako je spoločné robenie domácich úloh, prípravou do školy. Že to zbytočne vyvoláva napätie vo vzťahoch, v rodine, preťažuje sa dieťa aj rodič.

Dnes som prebehla zase článok, ktorý zdôrazňuje úlohu rodiča pri príprave dieťaťa do školy, pri kontrole úloh, preberaného učiva. Zdôrazňuje sa úloha záujmu rodičov o dianie v škole súvisiace nielen so samotným priebehom vyučovania (financovanie). Dokonca sa tam spomínajú, že ambície rodičov pretavené do vzdelávania detí sú v ich prospech ...

To som zhodou náhod včera prebehla ďalší článok, kde boli uvedené dosť tragické príbehy, keď rodič vložil všetky svoje ambície do dieťaťa.

Ono asi pravda bude niekde uprostred toho všetkého. V každom prípade rodič zohráva dôležitú úlohu vo vzdelávaní dieťaťa, len si myslím, že skôr tým, akým je mu príkladom, svojim žitím, koľko času si nájde na komunikáciu s ním. Možno by ta debata bola aj iná, ak by si obe strany odpustili stres pri robení domácich úloh? Aj keď občas mám pocit, že naše deti asi žijú na Marse, nie so mnou a MM v jednej domácnosti. Úsmev

Bez debaty som typ lenivého a tolerantného rodiča. Nie až taká výhra. Ale snažím sa s deťmi komunikovať, počúvať ..., nemusím vedieť zďaleka všetko. A majú moju veľkú dôveru v to, že vedia čo robia, nerobia  a prečo .... Snažím sa rozprávať, vysvetľovať .... Nemyslím, si že bude zo mňa lepší človek, ak budem vedieť prečo je ružová voška ružová, ako sa rozmnožujú slimáky..., o čom som sa dozvedela pri spoločnom učení s najmladšou. Aj keď súhlasím, že naučiť sa pristupovať k základným životným úlohám zodpovedne je dôležité pre život. Len by to malo byť viac o tom, lebo chcem, ma to zaujíma  a nie len preto, že musím, chcú to odo mňa rodičia, učiteľ.... Zatial zo všetkého najviac vnímam obrovskú rozdielnosť v povahách detí, ich postojoch k životu ..., snažím sa akceptovať, ale aj komunikovať ....

Inak nie je jednoduché nám rodičom reagovať na dnešnú situáciu, svet okolo nas je plný technológii, nase deti maju prístup ku kvante informacii, bezna komunikacia sa presuva do tej virtualnej ...Zažili sme iné, na nás nemal nik čas, aby sa s nami učil ...

Akú úlohu zohrávame my rodičia,  v tom ako málo kvalitné je naše školstvo? Na poslednej stretávke, nam rozpraval byvalý triedny, ze nebola sanca dnesne deti, ucit tomu co on učil nas. Gympeľ už zďaleka nebol elitnou školou ako voľakedy ... Asi je to opä5 o téme, keď kvantita presahuje kvalitu. Je to o rodičoch, ze chcú mať za každú ceny gymnazistov, vysokoškolákov? Zametajú deťom chodníčky, hasia prúsery ..., také v našich časoch nebolo? Bolo, ale asi sme mali viac rešpektu. Stávajú sa teraz deťmi pánmi tvorstva?

No a teraz rozmýšľam, čo tým chcel básnik povedať. Aha, aká je úloha rodičov pri vzdelávaní, našich detí? Dievčatá, ako to vnímate vy?

 


reklama


reklama

adus, Ut, 19. 04. 2016 - 15:04

Kami, odporovala by som tvojmu tvrdeniu, že kedysi rodičia nemali čas na to, aby sa s nami učili - práve naopak si myslím, že dnešní rodičia sú pod podsttne väčším časovým stresom ako tí naši, častokrát majú niekoľko zamestnaní, mnohí riešia (v rámci napĺňania svojich vlastných bývalých ambícií) aj miriady krúžkov svojich detí, na ktoré (si myslia) je potrebné ich rozvážať ...

Moji rodičia mali ráno dosť času na to, aby sa mi venovali - ale okrem snáď prvej triedy (aj to možno nie celej - posledné, čo si pamätám, že som robila spolu s mamou bolo, keď som sa učila písať malé písmená bez "pomocnej" linajky, bolo to sprevádzané mojim nekonečným "túúúú?" - ako že či tam je správna výška na malé písmenko) so mnou nikto pri úlohách nesedel. Večer pred spaním padla kontrolná otázka, či mám všetko na nasledujúci deň hotové, ako som mala dojem, že potrebujem z nejakej látky preskúšať, tak samozrejme, že mi bolo vyhovené, ak bolo treba niečo vysvetliť, bolo mi vysvetlené.

Ale hlavne mi bolo vysvetlené:

- že sa učím pre seba a pre život, aby som sa v ňom vedela uchytiť

- že to čo mám v hlave mi nikto nevezme a vedomosti ľahko skryjem (ak by bolo treba tváriť sa prihlúplo), ale nevedomosť veru nie.

Za svoje výsledky som si aj niesla plnú zodpovednosť .... všeličo bolo, aj úlohy písané na chodníku pred školou, rodičia do dnes o tom nevedia, ale naučila som sa postarať sa sama o seba. 

Tak trochu s nostalgiou spomínam na diktáty, ktoré mi maminka dávala o mnoho rokov neskôr, keď už som bola na strednej - boli to diktáty zo stenografie ... v tom ona bola macherka a fakt som ju fest obdivovala, že aj po všetkých tých rokoch (nepužívala tesnopis snáď 30 rokov) si to všetko tak perfektne pamätala

Viem, že keď som mala svoje vlastné deti, všetci sa mi čudovali, že ja sa s nimi neučím ... keďže som to nepotrebovala ja, nepovažovala som to za potrebné ani pri nich. Nebanujem... výsledky sú síce dosť odlišné, najmä ak porovnám dievky so synátorom, ale zase stále ostáva otvorená otázka, kto z nich bude v konečnom dôsledku, keď príde k "záverečnému účtovaniu" úspešnejší ... kto ako kvalitne prežije svoj život a aká bude miera ovplynenia tej kvality ich vzdelaním ... sama píšeš, že nie vždy tí najšikovnejší, najmúdrejší, musia byť aj tí najúspešnejší a tí najúspešnejší už vôbec nemusia byť tí najšťastnejší.

Vzdelanie je veľmi dôležité, ale myslím si, že jeho význam sa často - nepoviem preceňuje - asi skôr bude sedieť nesprávnym spôsobom nadhodnocuje. Tiež to tam spomínaš - každý chce mať gymnazistu, vysokoškoláka ...

Život je o niečom inom. Ale zase - zadubenci, zaslepenci - toť najlepší materiál na vymývanie mozgov, manipulovanie a pod.

Kamila, Ut, 19. 04. 2016 - 18:11

Mas pravdu, nebolo to asi o case, nasi boli doma z prace uz o tretej ..., ale nebolo treba? Aj ked viem, ze mamka sestram sem tam vypomahala.

Ja sa na svoj vklad k uceniu deti pozeram podobne ako ty, pri prvych troch som netusila o com sa ucia cca od druheho rocnika, privela deti .... Pri najmaldsej to bola pre mna velka zmene, tak som pre istotu vymenila skolu, aby som pokracovala v nacatom trende.  Hambím sa Netvrdim, ze je to najlepsia cesta. Vidim vsak ako si kazde dieta hlada tu svoju cestu, svojim sposobom a casto ozaj originalnym. Mam pocit ze klasicke skolstvo je u nas vhodne tak akurat pre najstarsiu. ;) Mladsi synator, teraz druhak na gympli, putuje od septembra k vam do Blavy,

balalajka, Ut, 19. 04. 2016 - 15:19

Myslím si že porovnávať DVE SKUPINY (jedna má úlohy, druhá nemá) je blbosť. Nemôžete predsa porovnávať aj keď možno rovnako šikovné deti. Ja som sa napr. matiku učila málo, s moje deti sa ju učia tiež minimálne. A nebol problém. Ale napr. fyzike som už nechápala. Takže tak - úlohy mi len prospievali.

Otázkou je, že čo asi by tie deti mali robiť ak nie úlohy a precvičovať si, čo sa naučili. Neviem, asi mám nejakú divnú vzorku doma či čo, ale oni občas nevedia ani čo mali na obed, nieto ešte čo sa učili na nejakej trápnej biológií.

Zas, úlohy sa fakt u nás týkajú predmetov ako matika (tu sa budem vadiť - ak pochopia princíp je to len a len precvičovanie a upevňovanie si raz naučeného, takže ÁNO!!! úloha je na mieste), slovenčina (detto matika - gramatiku neokafreš a raz sa tie y/i tréningom naučíš) a jazyky ( detto materinský jazyk, plus slovná zásoba ani nehovorím). Proste pre mňa to bez úloh nejde. Myslím si, že deti majú času na "hranie" stále dosť. Pomáhať na role sa už asi veľmi nenosí, husiam tiež netreba do batohu ísť trávy nažať, ani dreva do pece nazbierať, takže času majú haba dej.

Add vzdelanie dľa vysoká škola - ja viem, že keď budem tlačiť na pílu, tak tie samé jednotky vydolujem z oboch. Ale ja na pílu tlačiť odmietam. No hádam sa s nimi nebudem o 10 rokov učiť celé Vademecum medici a pritom to môže byť druhý Ihnačák ľavou zadnou!

adus, Ut, 19. 04. 2016 - 15:56

Dobre, že hovoríš ;-) - čo by tvoja niekdajšia jazyková poradkyňa ti odporúčam pokračovať v tom ... lebo:

a) buď: fyziku som nechápala

b) alebo: fyzike som nerozumela

Spojenie "nechápať niečomu" je skomoleninou tých dvoch predchádzajúcich ... no a okrem toho, neskutočne ma to "vytáča" - ale zase, ani svoje deti som do dodnes nenaučila používať správne Hambím sa

 

balalajka, St, 20. 04. 2016 - 08:46

Oprava - na fyzike som nechápala.

Môže byť? Mrkám

 

Kamila, Ut, 19. 04. 2016 - 17:52

No naša najmladšia v novej škole nedostáva úlohy, ak len veľmi výnimočne, voľačo malé. Je spokojná, ja tiež. Aké budú výsledky? dozvieme sa neskôr. Úsmev V štvrtom ročníku majú sa mi zdá na matike a slovine majú aj piatacke učivo. Len ono to závisi od dieťaťa k dieťaťu. Diktáty sme vsak nikdy netrenovali, pisala ich celkom dobre, domace robila ko velke nutne zlo. Netvrdim, ze toto je jedina spravna cesta, to len nasa nova skusenost.

dasa_, Ut, 19. 04. 2016 - 17:19

S našim synátorom sa neučíme - nepotrebuje to. Stíha.

Ale má kamoša, ktorý vďaka svojmu temperametu vystriedal viacero škôl. A neviem, či iba toto, ale hodne sa to na ňom podpísalo. Zrazu si vymyslel, že aj on chce na gymnázium. Lenže kameň úrazu - matematika. Tak chodil ku nám celý tento školský rok na doučovanie a chodí aj po monitoroch. Pri ňom som si uvedomila, že on proste výklad učiteľa nestíha. Možno za to môžu aj medzery vo vedomostiach z predchádzajúcich ročníkov. A tak sme postupne vysvetľovali a prepočítavali aktuálne učivo, vracali sa ku starým veciam. Doma mu s tým nemal kto pomôcť, babka zvláda slovenčinu, ale matematiku žiaľ nikto z rodiny.

Začiatok roka bol fakt katastrofálny - prvé tri písomky za 4. Hoci teda posledná bola zle opravená, ale chlapec proste u svojej učiteľky už bol zaradený. Vyzeralo to zle, nedobre. Ale postupne sme sa prepracovali a teraz sú už v pohode dvojky. Ale hlavne - už sú príklady, ktore mu nerobia problémy. Stále máme ešte rezervy, ešte by sme rok potrebovali, aby sme utvrdili základné veci (zlomky, trojčlenka, upravovanie výrazov...)

Takže áno, netreba domáce úlohy, keď to dieťa zláda, keď je učiteľ, ktorý vysvetlí tak, že chápu všetky deti v triede. Lenže, keď je 30 žiakov, to sa asi ani nedá.

Matematika je podľa mňa hlavne o cvičení - keď prepočítaš kvantum príkladov, nalezie ti to do hlavy. Problém ale je, keď to žiak v škole nepochopí a doma nemá kto vysvetliť. A že to nedokážu rodičia vždy vysvetliť, to plne chápem. To je realita.

V tomto prípade asi ide trochu aj o ambície chlapca - na gymnázium chce ísť preto, lebo chce byť špičkový programátor. A uznal, že v tom prípade tú matematiku je vhodné vedieť.

Kamila, Ut, 19. 04. 2016 - 18:00

Súhlasím veľmi to závisí od dieťaťa, matike prepočítavanie uloh prospeje. U nas najstarsi syn, matiku vedel, len mu to pomalsie myslelo a pisomky nestihal zratat, lebo si casto odvazdal ..., na vysvecku mal trojku. Ale tromfol by mnohych jednotkarov z inych gymnazii. Ak by ratal domace ulohy, asi by aj rychlejsie zratal pisomky, ale naco? Pisomnu maturu dal medzi najlepsimi na skole a dobry programator z neho bude aj tak. .. . Na vyske by sa tak ci tak odmietal ucit, veta dokaz, veta dokaz ... Ono je tak vsetko relativne

Ale asi to vyzera, ze matika bez dobreho ucitela, vysvetlenia, pojde tak akurat tym najlepsim...., vtedy je púroblem ak nema kto doma vysvetlit a este vysvetli presne takym sposobom ako to beru v skole.

balalajka, St, 20. 04. 2016 - 08:50

" Ak by ratal domace ulohy, asi by aj rychlejsie zratal pisomky, ale naco?"

A sme u prioritách a jednotlivcoch.

Ak ho to nedeprimovalo, že dostal tú trojku len preto, lebo nestíhal, tak je to OK. Mňa išlo rozhodiť (a ide aj čul pri deťoch), ak pri príklade, ktorý rátam pol hodinu urobím základnú chybu pri sčítavaní a potom je výsledok zlý  - teda za 5. A keby to bolo tak, že viem kadiaľ cesta vedie, len mám málo času ... fú, pre mňa silná motivácia. Nuž, ale nie každý hrotí. Úsmev

Kamila, St, 20. 04. 2016 - 10:02

Samozrejme je to o prioritach. Úsmev Jemu stacilo to, ze on matiku vie, tym svojim sposobom urcite. Zivot nestoji na matematike a pri programovani mu jeho logicke myslenie nik nevezme.  Vsetko je relativne. Stale dakujem tomu tam hore, aj vsetkym zucastnenym, ze nam otvorili dualne pomaturitne studium zamerane na programovanie. Mam tam aj potencialneho zata. Úsmev

A suhlasim blba numericka chyba v uvode prikladu a cely postup dobry, len zly vysledok, ak toto ucitel nezhodnoti aspon za polovicu, tak to nie je podla mna vobec koser....

balalajka, St, 20. 04. 2016 - 11:31

Vieš čo? Ja som asi veľmi tvrdá na deti a aj seba. Za nepozornosť sa proste platí. Nech si zvyknú konať zodpovedne. Mne sa to košer zdá, pretože aj v živote to tak funguje. Ani na monitoroch sa s tebou nepaprú, aj pri nákupoch vznikajú manká triviálnou chybou. A je to len a len o dôslednosti a cviku pri matike, teda ak pochopí princíp.

Kamila, St, 20. 04. 2016 - 11:36

Ja som zase tak roztrzita, ale nie hlupa. Preto zasadne nepracujem s cislami, peniazmi.... Úsmev

Ariesa, Ut, 19. 04. 2016 - 18:09

Asi od pripadu k pripadu. So mnou sa mama neucila, zato pri bratovi si to vynahradila. Nie aby mal dobre znamky. Ale aby sa naucil vyznat zo svojich poznamok, aby vedel na sebe pracovat.

S Risom sa ucit nemusim, pri stvrtrocnych pisomkach mu ale s ucenim pomozem. On by si vystacil s improvizovanim no chcem aby sa naucil terminologiu.

Rodicia mozu velmi dobre fungovat pri slohu. Nie ho napisat za dieta, ale dat voditko, skontrolovat chyby, vypointovat. Nie je az taka dolezita dobra znamka, skor proces a porozumenie ucivu. Vypracovany projekt tiez moze byt napisany v A5 zosite, alebo aj ako ozivenie hodiny, kde student na zaklade dobreho projektu dostane moznost vysvetlit cast uciva spoluziakom. A tak by sme mohli pokracovat.

púpavienka, Ut, 19. 04. 2016 - 19:14

Ja som sa s mojimi deťmi natrápila veľmi a poviem vám bolo to hrozné, radšej mali mať horšie známky, lebo ja som zúrila, plakala a všetko dohromady a pritom problém bolo rozpadavajúce sa manželstvo. Ako sme ostali same zlepšilo sa aj chápanie aj učivo išlo lepšie a hlavne už nebolo treba toľkej mojej pomoci.

Kamila, St, 20. 04. 2016 - 10:03

Ved toto to trapenie vsetkych zucastnenych ubera vela energie aj detom aj rodicom.

Iwa, St, 20. 04. 2016 - 11:59

Myslím, že treba deti dokopávať k zodpovednosti aj tým, že od takej 2.-3. triedy si budú robiť úlohy samé. Keď niečomu nerozumejú (Adus, mňa tiež vytáča "nechápem tomu"), rodič by mal byť k dispozícii, aby vysvetlil. Teraz píšem o úplne normálnych priemerných deťoch, ktoré nemajú poruchu učenia, nie sú po dlhšej chorobe a pod. "extrémnych" prípadoch, kedy sa s dieťaťom učiť treba. Ambície rodičov sú niečo iné. Neviem to vyjadriť, -  keď dieťa neuspeje v niečom, má rodič často väčší pocit zlyhania ako samotné dieťa. Alebo keď už sa dieťa nechce venovať nejakej aktivite, ktorá sa rodičovi páči - to sú tie reči, ako rodič nemal možnosť taký krúžok navštevovať a dieťa si to neváži, že môže a blablabla... Prešla som si tým nedávno, keď v snahe dožičiť deťom to najlepšie vzdelanie, snažila som sa staršieho uhovoriť na 8-ročné gymnázium. Učivo by zvládol bez problémov, ale asi by nebol spokojný a šťastný - bez kamarátov, ľudí, ktorých pozná... Cvíľu trvalo, kým mi to došlo. Ale poznám rodičov, ktorí ambiciózni sú a už 10-ročnému plánujú vysokú školu. Na jednej strane, sú deti, ktoré potrebujú, aby ich niekto viedol a poslúchnu a nakoniec aj niečo dosiahnu. A potom sú také, ktoré akoby na truc rodičom sa prestanú snažiť úplne a nakoniec aj v dospelosti ostanú rodičom na krku, lebo si zvykli na to, že rodičia vybavia/vyžehlia/zabezpečia/postarajú sa... Radšej končím, lebo by som na túto tému aj román mohla napísať.

Určite nie je dobre tlačiť deti do niečoho nasilu. Ale zase ani nechať ich, aby si robili, čo chcú, tiež nie je dobré.Treba im ukázať možnosti, aké existujú a potom to už nechať len na nich. Kto má chuť a má aj hlavu na náročnejšie vzdelávanie, ten si cestu k nemu nájde. A niekto môže mať IQ aj 150, ale najšťastnejší bude pri pečení zákuskov.

dasa_, St, 20. 04. 2016 - 12:14

no, u nás bola vysoká škola jasná tuším v prvej triede Úsmev - len sa cez systém školstva tam aj prepracovať....

 

Máme v rodine prípad, keď rodičia mali 2 deti. jedno v pohode prechádzalo školami, s druhým sa mama učila až po 1. semester na výške. Tam to už nezvládla, tak ani on to nezvládol. Myslím, že to nezanechalo stopy ani na jednom. Dnes sú obaja úspešní podnikatelia s veľmi dobre rozbehnutým biznisom.

Proste deti sú rôzne a majú rôzne potreby. Je super, keď to rodičia odhalia dostatočne skoro a prispôsobia sa.

Kamila, St, 20. 04. 2016 - 12:22

Pokial spolocne usilie pri uceni akceptovali v pohode obe strany, bez stresu, ta je to ok.  Asi vsteko je o poznani dieta, jeho akceptovani a zdravom sedliackom rozume, ako s tym poznanim nalozime? Pohoda

dasa_, St, 20. 04. 2016 - 13:36

No nijak Pohoda Aj novinári (pisatelia článkov) sa potrebujú niečim živiť....

adus, St, 20. 04. 2016 - 14:25

Iwi, súhlas, mala som spolužiaka ešte na základke, komediant ako vyšitý povahou, výborný kreslič a hlavne karikaturista, straaaaašne chcel ísť na ŠUP-ku, rodičia nepovolili, to nie je seriózna škola a umelci sú neseriózni a neuživí sa tým, a ... Prinútili ho prihlásiť sa na gympel (s trojkami na ZŠ), aj ho prijali a on tam z trucu nenastúpil ... potom v septembri narýchlo nejakú učňovku vybavili, kde ho prijali, preliezal LTT, ale napriek tomu si spravil potom následne aj maturitu. Zmizol mi na čas z očí ... a po niekoľkých rokoch som sa dozvedela, že skončil stavebnú fakultu s červeným diplomom!!!!

Iwa, St, 20. 04. 2016 - 14:56

No, čo Ti budem hovoriť... Keď som mala ísť na strednú, v žiadnom prípade nie na internát, lebo tam by som sa mohla pokaziť Prekvapenie takže žiadna veterina (bola v až Košiciach), aj keď som milovala zvieratká, žiadna umelecká, hoci som si sama šila a navrhovala oblečenie, aj fotila a sama si vedela čiernobiele fotky spraviť (textil bol v Trenčíne, fotka v BA a ja v BB). Tak teraz aspoň ten časopis mám Bozkávam

adus, Št, 21. 04. 2016 - 10:26

No, mali sme to ťažké ... teda, ja nie, ale vedela by som zopár ďalších podobných prípadov vymenovať ...

Kamila, Št, 21. 04. 2016 - 10:32

Však toto, museli sme stáť s nohami na zemi. Aspoň si vedela čo si chcela, ja ani to nie, lebo bolo treba triezvo rozmyslat, sa spravat?

danny234, Pi, 07. 10. 2016 - 09:06

Podľa mňa by rodičia pokiaľ vedia, mali pomáhať minimálne skúšaním alebo trošku kontrolou. Hlavne na základnej škole je to dôležité a potom neskôr na strednej škole tak isto. To že majú viac rokov ešte neznamená že ich netreba kontrolovať. :-)

 

 

Kamila, Pi, 14. 10. 2016 - 08:49

No na strednej som sa tak este mohla basnicky opytat, ale tazko kontrolovat. V tomto veku je uz podla mna rodic, len poradny organ ...

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama