ŠRF - Hlavné zdroje príjmov

Každý človek má nejakú predstavu o svojej budúcnosti - niekto chce študovať, niekto cestovať, niekto si chce založiť rodinu, niekto chce stavať dom a niekto má tých cieľov viacero...

Nech sú naše ciele akékoľvek, takmer vždy na ich realizáciu potrebujeme peniaze. Ideálne je, ak si dokážeme na realizáciu našich cieľov peniaze usporiť.

Hovorí sa, že je ľahké sporiť, ak má človek dostatočné príjmy. Sporiť sa však dá aj z mála tak, že:
- zvýšime príjmy
- znížime výdavky
- kombinujeme oba spôsoby.

Peniaze môžeme z rôznych dôvodov dostávať vo forme rôznych peňažných dávok, a/alebo si ich zarábať vlastnou prácou, a/alebo ich mať ako výnosy našich predchádzajúcich aktivít.

Mnoho ľudí sa spolieha, že peniaze im nejakým spôsobom "spadnú z neba" - vyhrajú v nejakej lotérii, zdedia ich po stratenom strýčkovi... a podobne. Vylúčiť sa to, samozrejme, nedá - ale pravdepodobnosť, že si takýmto spôsobom vyriešime svoje príjmy, je veľmi malá. Ľahko sa nám môže stať, že strávime celý život čakaním na zázrak.
Rozumnejšie a aj rýchlejšie riešenie je spoliehať sa na vlastné sily a peniaze si zabezpečiť vlastným úsilím.

***************

Samozrejme, sú situácie, keď pracovať jednoducho nemôžeme (napr. keď je niekto chorý, alebo sa stará o maloleté a/alebo choré dieťa). V takých situáciach občan poberá podľa konkrétnej situácie rôzne štátne sociálne dávky (príspevok pri narodení dieťaťa, materská dávka, rodičovský príspevok, prídavky na dieťa, príspevky na dieťa v náhradnej starostlivosti, podpora v nezamestnanosti, sociálne dávky, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok, príspevok na pohreb... atď.).
Všetky tieto dávky si musí občan vybaviť - podľa ich druhu buď na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v jednotlivých poisťovniach, a/alebo na samosprávnych orgánoch (obce a vyššie územné celky).

***************

Ak pracujeme, máme príjem buď v podobe zamestnaneckej mzdy, a/alebo máme príjmy z podnikania.

Až 80% našich pracujúcich občanov sú zamestnanci. Mzdy zamestnanci dostávajú od zamestnávateľa zväčša na účet finančným prevodom a doklad o tom, koľko peňazí a za čo dostali, je uvedený na výplatnej páske.

Mzda býva najčastejšie dohodnutá v pracovnej zmluve, alebo v kolektívnej zmluve. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr vo výplatných termínoch do konca nasledujúceho mesiaca (ak sa v pracovnej zmluve, alebo v koletívnej zmluve nedohodlo inak). Medzi jednotlivými termínmi výplaty mzdy môže zamestnávateľ poskytovať v dohodnutých termínoch preddavok na mzdu (tzv. záloha na mzdu).

V súvislosti so mzdou sa používa veľa termínov:
cena práce - mzda zamestnanca spolu s odvodmi zamestnávateľa
hrubá mzda - mzda zamestnanca v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu + pohyblivé zložky mzdy
nominálna mzda - mzda vyjadrená v peniazoch
reálna mzda - vyjadruje množstvo tovaru, ktoré si môže zamestnanec kúpiť za svoju mzdu
priemerná mzda - štatistická hodnota, ktorá vyjadruje priemer výšky miezd v jednotlivých odvetviach, krajoch a podobne
minimálna mzda - je stanovená v Zákone o minimálnej mzde, každoročne sa zvyšuje v závislosti od rastu priemernej mzdy, slúži ako referenčná veličina, od ktorej sa odvíja množstvo sociálnych opatrení

Mzda za odvedenú prácu sa vypočítava rôznymi spôsobmi:
časová mzda - používa sa na odmeňovanie zamestnancov, ktorých výkon sa nedá nejakým spôsobom odmerať (napr. v administratíve, alebo vo vedúcich funkciách) a je závislá na odpracovanom čase a zaradení zamestnanca do tarifného pásma
úkolová mzda - závisí od dosiahnutého výkonu zamestanca (práce, ktorých vykonanie sa dá nejakým spôsobom odmerať)
podielová mzda - určitý podiel z výnosov z dosiahnutých výkonov
naturálna mzda - mzda vyplácaná formou tovaru, pričom takto sa vypláca len určitá časť mzdy (používa sa hlavne na družstvách)

Okrem mesačnej mzdy za odvedenú prácu, ktorá je pevne stanovená, môžeme od zamestnávateľa dostať aj ďalšie peniaze, ktoré sú zvyčajne každý mesiac v pohyblivej výške (prípadne nie sú vyplatené vôbec, ak na ne nevznikne zamestnancovi nárok):
príplatky za poobedňajšie a nočné pracovné zmeny
príplatky za sťažené a/alebo rizikové pracovné prostedie
nadčasy
osobné ohodnotenie
jazykové príplatky
dovolenkový plat
vianočný plat
podiely na zisku
prémie
náhrada mzdy
(Jednotlivé termíny budú podrobnejšie rozobrané v kapitole Pracovno-právne otázky.)

Každý zamestnanec by mal svojej výplatnej páske rozumieť, aby si ju mohol skontrolovať. Väčšina zamestnávateľov síce mzdy už spracováva pomocou počítačových programov, ale údaje do počítačového systému stále zadávajú ľudia - a tí občas robia chyby. Takže vo vlastnom záujme je potrebné každý mesiac na svojej výplatnej páske pozrieť aspoň to, či sú správne zadané údaje o odpracovaných hodinách (v prípade časovej mzdy) alebo množstvo výkonov (v prípade úkolovej mzdy), či sú správne zadané všetky náhrady mzdy a pohyblivé zložky mzdy a ak pribudla nová skutočnosť, či je riadne uvedená a započítaná (napríklad po narodení dieťaťa si jeden z rodičov - najčastejšie otec - začne uplatňovať bonus na dieťa).

Je dôležité, aby sme vedeli rozlíšiť tri pojmy – hrubá mzda, čistá mzda, mzda k výplate (príp. odvod na účet).

Hrubá mzda sa skladá zo základnej mzdy (časovej, úkolovej, podielovej...) a z ostatných mzdových zložiek (prémie, odmeny, osobné ohodnotenie, rôzne druhy príplatkov a pod.). Je základom pre výpočet zákonného poistenia – povinných odvodov.

Zamestnávateľ platí zo svojich prostriedkov za každého zamestnanca povinné odvody vo výške 35,2 % z vyplatených hrubých miezd.
To znamená, že ak je hrubá mzda zamestnanca 620 €, zamestnávateľ musí na tohto zamestnanca vynaložiť náklady vo výške 838,24 € (620 + 35,2 % zo 620). Táto suma bude vo výplatnej páske uvedená pod položkou cena práce a príjmy zamestnanca neovplyvní.

Zamestnancovi zamestnávateľ stiahne z hrubej mzdy a odvedie za neho zdravotnej a sociálnej poisťovni zákonné poistenie vo výške 13,4 %. - tzn. v našom prípade 83,08 €.

Pre vyčíslenie čistej mzdy je dôležité, okrem zákonného poistenia, vypočítať základ dane a z neho preddavok na daň zo závislej činnosti (ľudovo daň), tj. od hrubej mzdy odpočítame zákonné poistenie a nezdaniteľnú časť základu dane (v súčasnosti 335,47 €) a vynásobíme 19 % (/620 – 83,08 – 335,47/ x 0,19 = 38,27 €).

Potom čistú mzdu vypočítame ako rozdiel medzi hrubou mzdou, zákonným poistením a preddavkom na daň (620 – 83,08 - 38,27 = 498,65 €). Ak si zamestnanec uplatňuje daňový bonus, pripočítame k uvedenej čiastke daňový bonus (podľa počtu detí = 20 €/dieťa).

Čistú mzdu môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom znížiť o rôzne zrážky (nájomné, inkaso, výživné, doplnkové dôchodkové poistenie a pod.). Výslednú čiastku nájdeme na výplatnej páske pod položkou "k výplate" alebo "odvod na účet".

Výšku čistej mzdy si môžeme skontrolovať aj na internete, kde je k dispozícii množstvo mzdových kalkulačiek.

***************

Príjmy môžeme mať aj z podnikateľskej činnosti.

Podnikať je možné ako fyzická osoba (SZČO - samostatne zárobkovo činná osoba) na základe živnosti. Živnosť je sústavná činnosť, prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovaných Živnostenským zákonom. Živnosti sú zväčša malé a stredné podniky, ktoré pôsobia vo sfére obchodu, služieb a remesiel. Najčastejšie ich riadi sám vlastník - živnostník, ktorý má neobmedzené ručenie (t.j. za záväzky a straty svojho podniku ručí celým svojim majetkom).
Všeobecné podmienky, ktoré je potrebné spĺňať na prevádzkovanie živností sú dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Osobitné podmienky sú predpísaná odborná spôsobilosť alebo iná spôsobilosť.

Živnosti delíme na:
ohlasovacie, ktoré sa ďalej delia na remeselné (napr. zámočníctvo, krajčírstvo, stolárstvo...atď.), viazané (napr. revízie a skúšky kotlov, vedenie účtovníctva, masérske služby, očná optika, pedikúra... atď.) a voľné (napr. kúpa tovaru za účelom predaja).
koncesované (napr. zmenáreň, autoškola, súkromná bezpečnostná služba, prevádzkovanie pohrebísk... atď.)

1. júna 2010 nadobudne účinnosť zákon č. 136/2010 o službach na vnútornom trhu, ktorý okrem iného novelizuje aj živnostenský zákon. Koncesované živnosti sú od 1. 6. 2010 zrušené.
Živnosti, ktoré do 1. júna 2010 boli zaradené medzi koncesované, budú zaradené medzi viazané živnosti. Od 1. 6. 2010 sa živnosti rozdeľujú na remeselné živnosti, viazané živnosti a voľné živnosti.
Živnostenské listy a koncesované listiny dostanú nový jednotný názov a budú sa nazývať osvedčením o živnostenskom podnikaní. Pre existujúcich živnostníkov je dôležité, že doteraz vydané živnostenské listy a koncesné listiny ostávajú v platnosti, živnostníci nemusia žiadať o osvedčenie o živnostenskom podnikaní.
Osvedčenia o živnostenskom podnikaní budú mať podobu bývalých živnostenských listov, na ktorých budú uvedené všetky činnosti, na ktoré sa dotyčnému živnostníkovi osvedčenie vydáva. Teda nastalo zrušenie doteraz vydávaných živnostenských listov, z ktorých každý bol vydaný iba na jednu činnosť.

Medzi remeselné živnosti sa od 1. júna 2010 zaraďujú aj strechár a manikúra-pedikúra. Okruh remeselných živností sa tak rozširuje.
Okrem tejto zmeny sa od 1. júna 2010 zavádza aj zmena, ktorá bude komplikovať založenie remeselnej živnosti po absolvovaní rekvalifikačného kurzu. Okrem dokladu o vzdelaní bude od júna potrebné predložiť aj doklad o absolvovaní 6-mesačnej praxe v odbore.
Táto zmena bude v praxi znamenať, že od 1. júna 2010 nebude možné po absolvovaní rekvalifikačného kurzu ísť na kvalifikačné skúšky a začať prevádzkovať remeselnú živnosť. Zavádza sa ďalšia podmienka a tou je minimálne šesť mesačná odborná prax.

Za podnikateľa sa podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov pokladá právnická osoba, ktorá podlieha povinnosti zápisu do obchodného registra.

Obchodné spoločnosti sa delia hlavne podľa rozsahu ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti na:
verejné obchodné spoločnosti - osobné, kde spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom, teda nielen svojím kapitálových vkladom,
komanditné spoločnosti - zmiešané, kde tzv. komplementari ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene celým svojim majetkom a tzv. komanditisti ručia obmedzene, len do vysky svojho nesplateneho vkladu zapisaneho v obchodnom registri (min. 250 eur).
spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti - kapitálové, kde je majetková podstata spoločnosti úplne oddelená od majetku spoločníkov, pričom zákonom stanovená povinná výška základného imania je v a. s. min. 25 000 eur, v s.r.o. min. 5 000 eur - ale každý zo spoločníkov musí vložiť minimálne 750 eur.

***************

Niektorí ľudia majú svoje financie v takom výbornom stave, že pracovať nemusia a živobytie si môžu hradiť čisto z výnosov svojich predchádzajúcich aktivít (príjem z prenájmu, výnosy z investícií, renty... atď.) . Mnohí z nich však aj tak pracujú - pre pocit užitočnosti, pre radosť, zábavu...

Dostať sa zo závislosti na pomoci druhých cez vlastnú prácu až do štádia finančnej nezávislosti je časom možné takmer pre každého, kto so svojimi peniazmi hospodári uvážlivo a zodpovedne. Dostať sa do stavu finančnej nezávislosti však mnohým ľuďom trvá niekoľko desiatok rokov.

***************

Ďalšie informácie si môžete pozrieť na webstránkach:
www.uspsvar.sk
www.socpoist.sk
www.epi.sk
www.zbierka.sk
www.zakon.sk
www.szco.sk
www.msponline.sk